Osobne však považujem za najväčší sociálny hriech a dovolím si napísať „zločin proti ľudskosti“, ktorý bol na človeku spáchaný, je „zotročenie človeka prácou“.
Je tým najzákernejším otroctvom, pretože otrok ani len netuší, že je otrokom. Otroctvo považuje za slobodu a dokonca sa z neho teší a považuje ho za „progres“ a napredovanie… Nevie, čo všetko ho spútava a vytvára z neho poslušnú, manipulovateľnú a ovládateľnú bábku… Nevie, že žije vo falošných ilúziách, ktoré potláčajú jeho mravnú a duchovnú slobodu… Nevie, kým by mohol byť, ak…
Vo svete blahobytu a zdanlivo neobmedzených možností produkuje sloboda následky, ktoré jej skorší zástancovia nepredvídali. Ľudia využívajú slobodu na to, aby si vybrali lenivosť, sebectvo a ničenie seba samých.
Po prevrate 1989 nám nové elity sľubovali hlavne slobodu a ľudské práva. Po 30 rokoch prežitých v novej realite sa presviedčame, že sme čoraz ďalej od slobody a čoraz bližšie k informačnému otroctvu.
