Z básne Pavla Janíka na nás dýchne nostalgický závan surrealizmu.

Táto doba je pre nás, beatnikov, nudná. Nepozná zmysel pre humor a zabudla, čo je surrealizmus. Báseň Pavla Janíka nám to pripomenie.

Mrazivo prorocká báseň Pavla Janíka. Kto by sa vtedy nazdal, že sa splní v krajine, ktorej hymnou je Óda na radosť.

Život je plný záhad a najlákavejšou a najprchavejšou z nich je láska.

Diabolsky nutkavá prozódia. Básnici vedia, že to bzučí z pozadia ako pradiareň, nepomôže dialýza, proste je s tým mnoho trápedia…

Ťažko prežívame nielen celosvetové drámy. Tie skryté súkromné našim svetom otriasajú viac.

Pavol Janík nám v tejto básni prezrádza tajomstvo podstaty neustáleho zápasu protikladov, z ktorého pochádza jednota sveta.

Pod dojmom tejto básne Pavla Janíka si nevdojak položíme otázku, v akej forme sú básne najpôsobivejšie a najživšie.