Vrcholom zbierky je titulné pásmo Hurá, horí, akási mapa rozpadnutých hodnotových systémov, takéto pásmo nemá pre mňa v slovenskej poézii obdobu.
Irónia ako spôsob života – Pavol Janík pod maskou irónie dobre vie, že človek môže dôstojne žiť iba vtedy, keď bude za všetko zodpovedný.
Skalpel, ktorým robí Janík svoje vivisekcie na posvätných kravách úradníckej epochy, to je jeho ironické cítenie jazyka.
Studenej kuchyni a studenej jadrovej reakcii dávame prednosť pred studenou vojnou.
Kto pochádza odtiaľto, má tunajší pochod. Pôvod majú iba vodníci, podvod podvodníci a podobne sú na tom tí, čo majú úvod, prevod, prívod a vodovod.
Skreslený humor vchádza do bobkových listov na hlave básnika, ktorý ostražito bdie na vavrínoch. Nožičky hodín a ručičky hmyzu v nás vzbudzujú sneh.
Neporiadok v počasí sa už nedá vydržať, ani povrchnosť krajiny a nedbalosť sneženia. Nemá tvár nemá tvár.
Slza akoby mi z oka vypadla. Jablone nepadajú ďaleko od svojich plotov. Navštevujeme hydinový hotel plný pekných pipiek a hodinový gril jednej krásnej girl.
Na dne priezračných jazier sa ligocú zvony. Akrobatické vtáctvo ľahučko krája denné svetlo. Padajú plásty sladkého bezvetria.
Na počiatku bol koniec agenta W4C. Ušití svedkovia sú ušití v Makyte Púchov.
