Pavol Janík: Európsky domček z karát

Predstava európskeho domu od Atlantiku po Ural, ktorú pôvodne propagoval ešte generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a prvý i posledný prezident Zväzu sovietskych socialistických republík Michail Gorbačov, už vtedy vyvolávala oprávnené rozpaky. Globálna politika veľkého vizionára napokon vyústila do rozpadu jednej z dvoch dovtedajších superveľmocí, pričom sa dodnes stupňuje napätie nielen medzi Moskvou a Washingtonom, východom a západom, ale aj medzi niekdajšími sovietskymi republikami, ktoré neraz prerastá do ozbrojených konfliktov.
 
V tomto kontexte pokračuje integračný vývoj v Európe, pričom ide zrejme o jediný projekt v dejinách architektúry, keď sa počas realizácie objektu menia nielen rozmery, postupy a stavebné diely, ale aj celková štruktúra a účel vytváraného diela. Tým nemám na mysli len odchod  Británie z Európskej únie. Aj bez uvedeného problému je dostatočné množstvo otázok, ktoré zostávajú za nepriehľadnou oponou mocenských centier, inak dôsledne presadzujúcich princípy transparentnej politiky.
 
Nie je objasnený zamýšľaný definitívny teritoriálny rozsah, ani vnútorný obsah tohto procesu. Ani perspektívy vyrovnávania evidentne neporovnateľných úrovní ekonomického a technického rozvoja jednotlivých členských krajín. Zjednotená Európa má byť konkurentom, alebo kolóniou USA? Má byť nemecká či francúzska? Napriek Brexitu zostane v podstate anglická? Alebo sa uskutoční sen o horizontálnej sieti rovnoprávnych štátov bez niečej dominancie? Čo očakáva Európu s jej jazvami a vráskami?
 
Európska integrácia podobne ako globalizácia sú objektívne procesy, ale so širokým spektrom spôsobov, podôb a cieľov. Spomínané rozdiely medzi integrujúcimi sa krajinami sa zatiaľ nezmenšujú, skôr naopak zväčšujú a prehlbujú, čo v niektorých štátoch spochybňuje celý proces. Pomohla by dynamike procesu integrácie diferenciácia už dnešných krajín únie, alebo by to bola jednoznačná cesta k rozpadu EÚ?
 
A to som sa ešte nezmienil o štátoch, ktoré sa uchádzajú o členstvo v exkluzívnom európskom klube, hoci im chýbajú nielen základné hospodárske predpoklady, ale majú aj nevyriešené hlavolamy v oblasti zabezpečenia elementárnej ochrany národnostných menšín a všeobecných ľudských práv. Navyše predstavujú riziko, že prinesú do EÚ svoje územné spory a komplikované vzťahy so susednými krajinami.
 
V každom prípade treba predpokladať, že dôjde k optimalizácii štruktúry Európskej únie a postupu integrácie. Samostatnou kapitolou je už spomínané vystúpenie  Veľkej Británie z EÚ a jej možná  integrácia v rámci zoskupenia anglofónnych krajín pod vedením USA. To by bola podstatná geopolitická zmena vo svete. Donedávna sa zdalo, že prítomnosť Veľkej Británie v Európskej únii je pre USA dôležitejšia.
 
Nepochybne je viac ako pravdepodobná korekcia doterajšieho stavu a modifikácia dnešných vízií budúceho kontinentálneho systému. Inak sa pokus o stavbu európskeho domu zrúti ako domček z karát a nebude to prvý politicko-ekonomický experiment, ktorý stroskotá.