Otvorený list ministrovi práce

Vážený pán minister,

neviem prečo by my mali deti prispievať na moju penziu. Odpracoval som 52 rokov a riadne som platil aj do sociálnej aj do zdravotnej poisťovne. prof. R. Briška v roku 1943 vydal dielo Národné hospodárstvo, ktoré má 660 strán. Na s. 454 je nadpis Sociálna politika. Nebudem to podrobne rozoberať (pozrite si priložený list). Tam sa dočítate, že u nás v roku 1922 vydal dielo J. Lukáš Úvod do československého sociálního pojištění a v tom roku vydal dielo aj J. Macek Základy sociální politiky. Teda 4 roky po vzniku Československa. SR už existuje od roku 1993 a nemáme také diela. Prečo ani jeden riaditeľ Sociálnej poisťovne nenapísal také dielo? Dielo by obsahovalo teóriu ale aj desiatky konkrétnych príkladov úplne dôkladne vysvetlených na konkrétnych príkladoch. Bolo by vidieť ako sa teória realizuje v konkrétnej praxi. Prof. Karvaš, guvernér SNB, napísal bázické dielo Základy hospodárskej vedy.

18/8/2021 som Vám poslal list (nedostal som odpoveď!), kde som uviedol vzorec, podľa ktorého by jednotlivec mesačne vkladal 38,09 Sk. Po skončení 40 ročnej trvalej pracovnej aktivity by na účte mal 100 000 Sk. Poslal som Vám aj môj článok, v ktorom uvádzam schému finančných tokov v ekonomike (v určitej agregácii) a má takýto tvar. Vidíte aj príspevky na sociálne poistenie.

Vážený pán minister, na určitých miestach riadiacich orgánov musia byť naslovovzatí odborníci. Keď som odchádzal do penzie, prečo mi Sociálna poisťovňa nenapísal, že p. Husár máte takéto úspory na Vašom účte v Sociálnej poisťovni. Nemáme odborníkov na MF SR a tak od roku 1993 máme iba deficit štátneho rozpočtu?

Budem rád, ak si prečítate aj môj list p. ministrovi Sulíkovi, ktorý je v prílohe.

S pozdravom

Prof. J. Husár, v. r.

Bratislava 14/10/2021.

Príloha:

Richard Sulík

podpredseda vlády pre ekonomiku

Ministerstvo hospodárstva

Bratislava

Vážený pán podpredseda pre ekonomiku,

obraciam sa na Vás ako ekonóma v spojitosti s materiálom, ktorý sa šíri na internete . Verím, že práve dnes preukážete Vaše hlboké ekonomické vedomosti, a že dokážete, že ekonómia je vedecká disciplína, ktorá vyžaduje veľkú námahu na jej zvládnutie a je základom  tvorby ekonomickej politiky.

Vážený pán podpredseda, predtým ako Vám  napíšem niečo z histórie o sociálnom poistení a mzde, o čom som už napísal exministrovi Mihálovi o jeho super hrubej mzde (jadrovému fyzikovi a nie ekonómovi!) dovoľujem si Vám pripomenúť ekonomicky náročný pojem  hodnoty.  Ekonómia hovorí, že hodnota sa skladá z dvoch častí, konkrétne hodnota = prenesená hodnota + novovytvorená hodnota.  V účtovníctve sa to zobrazuje na účte ziskov a strát agregovane takto

Zjednodušený výkaz ziskov a strát podniku X za rok…, v tisícoch eur

.

Tento účet je práve vyjadrením toho, čo poznáme z histórie zo skúseností o možných dôsledkoch a aktivitách podniku  (krízy, katastrofy,…), čo ekonómovia pretvorili do konkrétnych položiek (sociálne zabezpečenie, odpisy, nerozdelený zisk) ako to vidíte na účte a to práve zato, aby ľudia napríklad po odchode do dôchodku  boli zabezpečení a nestali sa žobrákmi.

Dovolím si Vás upozorniť na 664 stranové dielo prof. R. Brišku  z roku 1943 Národné hospodárstvo, ktorý má v ňom samostatnú kapitolu Sociálna politika a to od s. 454 až po s. 541, teda takmer 100 strán.  Píše v nej v podnadpisoch: o pojme, medziach, hraniciach a podnetoch a subjektoch sociálnej politiky. Jej rozdelenie a vedecké zdôvodnenie. Stredostavovská politika. Druhy pracovných sústav. Právo na prácu. Boj proti nezamestnanosti; podnikaním verejných prác, skrátením dĺžky pracovného času s vyrovnaním  mzdovým (aj skrátenie pracovného veku, predĺženie školnej návštevy, otázka zvýšenia miezd a teória kúpnej sily, otázky zníženia miezd, zníženie cien výrobkov,..

Váš a nemecký  kurz Arbeit!, mzdová politika (druhy miezd , sprostredkovateľne práce a poradníctvo vo voľbe povolania (psychotechnické ústavy, preškolenie, prechod z jedného povolania do druhého, všestrannejšia voľba  povolania,  výchova robotníctva a osôb, trpiacich na osobné defekty) , reagrarizácia alebo reindustrializácia , vysťahovalectvo, menová a obchodná politika. Ochrana robotníctva; dôvody pre ňu a druhy tejto ochrany: ochrana robotníctva proti prílišnej dĺžke pracovného času (výhody a nevýhody, dôvody pre a proti, týka sa najmä ochrany detí, žien a mladistvých, zákonná úprava pracovného času u nás a medzinárodne), technická ochrana robotníctva a jej úprava u nás (aj priemyselní dozorci a sociálni náčelníci, závodné výbory, sociálna závodná politika), právna ochrana pracovného pomeru a miezd (aj kolektívne zmluvy, náš ústredný úrad práce s jeho pôsobnosť…). To nie sú všetky podnadpisy ale zreteľne dokumentujú rozsah a obsah, o čom písali ekonómovia pred cca 80 rokmi a vzťahuje sa to na sociálnu a mzdovú politiku.

.

Verím, pán predseda, že som Vám týmito pár vetami dal podnet na zoznámenie sa s ekonomickou vedou a aj podstatou  hospodárskej politiky, ktorú učili naši velikáni prof. R. Briška, či prof. I. Karvaš, guvernér SNB.

Dovoľte mi ešte uviesť, že ten účet ziskov a strát podniku je základom I/O tabuľky, za ktorú dostal Leontiev Nobelovu cenu. Ak si pozriete prvý stĺpec, poľnohospodárstvo a lesníctvo, vidíte v ňom práve ľavú stranu účtu ziskov a strát. Riadok je jeho pravá strana, podrobnejšie. Iba je použitý neekonomický pojem pridaná hodnota, teda ako Vaša rovná daň. Ale je v nej zabezpečená kontrola finančných tokov už tým, že súčet i-teho riadku a i-teho stĺpca sa rovnajú. Teda pamätá sa na to, aby peniaze neodtekali do rajov.

Pre predvídanie sa využíva vzťah X = (I – A)^-1*Y. Verím, pán podpredseda, že cítite aký povrchný, jednostranný, zúžený, či inak skreslený je obsah Vášho a p. Mihála prístupu. Potrebujeme vedecky  poctivý, vedecky bohatý, dostatočne hlboký a komplexný prístup  k objasneniu ako funguje ekonomický systém a sociálny systém, aby sa uspokojili potreby ľudí. To hovorí aj teória social welfare. Ekonómom  ide o dôstojné rozvinutie civilizácie, sme na civilizačnom rázcestí. Musíme vedie kam a ako.

A teraz si pozrite, čo hovoria dokumenty a dohovory o social security.

.

Social security is asserted in Article 22 of the Universal Declaration of Human Rights, which states:

Everyone, as a member of society, has the right to social security and is entitled to realization, through national effort and international co-operation and in accordance with the organization and resources of each State, of the economic, social and cultural rights indispensable for his dignity and the free development of his personality.

Elsewhere the term is used in a much broader sense, referring to the economic security society offers when people are faced with certain risks. In its 1952 Social Security (Minimum Standards) Convention (nr. 102), the International Labour Organization (ILO) defined the traditional contingencies covered by social security as including:

• Survival beyond a prescribed age, to be covered by old age pensions;
• The loss of support suffered by a widowed person or child as the result of the death of the breadwinner (survivor’s benefit);
• Responsibility for the maintenance of children (family benefit);

.

While several of the provisions to which the concept refers have a long history, the notion of “social security” itself is a fairly recent one. The earliest examples of use date from the 19th century. In a speech to mark the independence of Venezuela, Simón Bolívar (1819) pronounced: “El sistema de gobierno más perfecto es aquel que produce mayor suma de felicidad posible, mayor suma de seguridad social y mayor suma de estabilidad política”^[5] (which translates to “The most perfect system of government is that which produces the greatest amount of happiness, the greatest amount of social security and the greatest amount of political stability”).

It was predominantly in the late 19th and early 20th centuries that an organized system of state welfare provision was introduced in many countries. Otto von Bismarck, Chancellor of Germany, introduced one of the first welfare systems for the working classes in 1883. In Great Britain the Liberal government of Henry Campbell-Bannerman and David Lloyd George introduced the National Insurance system in 1911,^[14] a system later expanded by Clement Attlee. The United States did not have an organized welfare system until the Great Depression, when emergency relief measures were introduced under President Franklin D. Roosevelt. Even then, Roosevelt’s New Deal focused predominantly on a program of providing work and stimulating the economy through public spending on projects, rather than on cash payment.

Verím, že ste zistili rozdiely v tvrdeniach v rôznych rečiach, ktoré ponúkate. Verme vede.

S pozdravom

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.

Bratislava 3/6/2020