V súvislosti s aktuálnymi turbulenciami na domácej i medzinárodnej scéne mi nevdojak zišiel na um starodávny Archimedenkov zákon. Podľa neho je súdruh z funkcie vytláčaný silou, ktorá sa rovná váhe súdruhov ním z funkcie vytlačených. Zdá sa, že dômyselná anekdota či skôr trefná reflexia verejného pohybu sa plne vzťahuje aj na súčasnosť. Možno by sa len slovo súdruh mohlo nahradiť univerzálnejším pojmom politik alebo ešte všeobecnejším výrazom človek.
Veď intrigy hraničiace s chorobnou ctižiadostivosťou, teda patologickou túžbou vyniknúť za každú cenu a bez ohľadu na elementárnu morálku sa týkajú všetkých sfér spoločenského diania. Svedčí o tom aj fakt, že atentát na slovenského premiéra spáchal grafoman, čiže osoba, ktorej spisovateľské ambície markantne presahujú nedostatok jej talentu. Mimochodom – etablovanie podobných klinických prípadov v rozmnožených literárnych združeniach je dnes už na Slovensku neochvejné a neriešiteľné.
Viem z prvej ruky, o čom hovorím, lebo som pôsobil v členskej komisii niekdajšieho Zväzu slovenských spisovateľov, ktorej predsedom bol národný umelec Vladimír Mináč, členmi boli národný umelec Vojtech Mihálik a ďalšie osobnosti. Podmienkou prijatia boli tri vydané knihy a dva kladné posudky renomovaných kritikov. Už vtedy spisovatelia čelili úsiliu novinárov prepašovať sa do večnosti najmä prostredníctvom publikácií z oblasti literatúry faktu.
Keď začiatkom roka 1990 prišiel z New Yorku do Bratislavy Igor Uhrík, aby informoval, že americké médiá úplne ignorujú Slovensko, tak som s ním urobil dva rozsiahle exkluzívne rozhovory – jeden pre denník Smena (27. 3. 1990) pod názvom Do Európy pod vlastným menom a druhý pre Literárny týždenník (č. 14/1990) s titulkom Vôľa žiť ako národ. Mimo záznamu (ako sa teraz módne vraví – off the record) som sa ho spýtal, kam až môže vyústiť povýšenecký či úmyselne nevšímavý postoj prezidenta Václava Havla vo vzťahu k Slovensku. Lakonicky mi odpovedal postrehom, že plyn expanduje do priestoru, ktorý má k dispozícii, kým nenarazí na prekážku. Jeho slová som pochopil v tom zmysle, že Havlova garnitúra sa nebude štítiť ničoho, pokiaľ si to bude môcť dovoliť vo vnútroštátnom i zahraničnom kontexte. Toľko na okraj pretrvávajúcich fyzikálnych zákonitostí v spoločenskom živote.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 50 krajinách.
Related Posts