K mýzijským brehom doveslili. Alkaid na breh vystúpi. Pätami za mu priateľ milý – Hylás na slovo neskúpy.
Ušetri, básnik, hrdlo svojej piesne a naň už nikdy, nikdy nestúpaj a nešliap! Hodina tejto núdze vari nenávratne prešla, i revolverov na hruď namierených presne.
Váž si tých, čo nenosia masku U ktorých niet faloš vo vnútri Čo povedia – vypočujem Ťa Ich duša čisto sa otvorí
Kedz ja bula mlada, chodzila ja robic a teraz mi stara, ta nevladzem chodzic.
Nejaký iný erárny boh ušiel z banky na ukradnutom aute a skrýva sa v nevyspytateľnom dave.
Dopláva loď do Propontídy. Priateľskí sú k nim Dolioni. Kyzikovi sa Iáson vidí, Na stranu si ho nakloní.
To som ja, zafúľaný večný učeň múz. Zavesil som sa na krk životu, napil som sa jeho horkej krvi. A teraz vystupujem zo seba jak rieka z brehov
Možno nájsť veľa dôvodov Pomôcť v biede – nie každý však Prelom zlovôľu zákona Pomáhaj ľuďom iba tak …
