Ilustračné foto – Pexels
Rick Sterling, nezávislý novinár zo San Francisca a dlhodobý kritik americkej zahraničnej politiky, zverejnil 28. 7. 2022 článok s názvom „Lekcie z Vietnamu pre Ukrajinu“. V článku porovnáva rétoriku vtedajšieho prezidenta Lyndona Johnsona tesne pred eskaláciou, v ktorej dôsledku sa mnohonásobne zvýšila vojenská prítomnosť USA v oblasti a angažovanosť v konflikte, s terajšou rétorikou Bidenovej administratívy. Johnson apeloval na Kongres, že je povinnosťou USA pomáhať malej statočnej krajine, ktorá vzdoruje komunistickému teroru, aby si zachovala suverenitu a demokraciu. Podobne dnes Biden v Kongrese zdôvodňuje finančnú pomoc a dodávky zbraní Ukrajine nutnosťou podporiť suverénnu krajinu v obrane proti agresii veľkého suseda.
No autor ide vo vypočítavaní paralel ešte ďalej. Dokladá, že pred eskaláciou konfliktu do plnohodnotnej vojny USA na Ukrajine, podobne ako pred rokmi vo Vietname, pomohli určitým spriazneným silám získať moc štátnym prevratom a všemožne túto moc podporovali. No nielen to. Oficiálne miesta so širokou podporou médií vykresľovali postup vojsk USA ako víťazný, podobne ako dnes postup ukrajinskej armády. Zdanlivo náhla severovietnamská ofenzíva a útek USA z Vietnamu bol preto pre západnú verejnosť prekvapením. Rick Sterling podčiarkuje, že retrospektívne analýzy potvrdzujú, že eskalácia konfliktu vo Vietname a americká angažovanosť, boli hrubou zahranično-politickou chybou a USA museli niekoľko desaťročí znášať následky. Článok končí rečníckou otázkou, či sa USA a ich spojenci vôbec nepoučili zo svojich chýb a či zas plánujú eskalovať konflikt na Ukrajine len kvôli tomu, že je to príležitosť poškodiť Rusko.
Paralely medzi Vietnamom a Ukrajinou sa ponúkajú samy, nie je to nová téma. Pred časom o tom písal aj penzionovaný americký admirál Stavridis do časopisu Time. Avšak presne v duchu, ktorý kritizuje Sterling vo vyššie spomínanom článku, píše o katastrofálnych prehrách ruskej armády, masovom odpore miestneho obyvateľstva a neschopnosti veliteľského zboru. Vo výsledku zhrňuje – Ukrajina sa stáva „ruským Vietnamom“. Podobne ako Severný Vietnam, ktorý „prehral každú bitku, ale vyhral vojnu“, dnes môže Ukrajina nechať Rusko vykrvácať v drobných šarvátkach a napokon zvíťaziť. Takto teda vyzerá poučenie z Vietnamskej vojny, ako si ho vysvetľujú americkí jastrabi.
Ozvena z Vietnamu
O to zaujímavejšie je vrátiť sa do polovice marca, keď Hoang-Thi-Ha napísala článok do analytického časopisu Fulcrum s názvom „Rusko-Ukrajinská vojna: paralely a lekcie pre Vietnam“. Zdôrazňuje, že Vietnam, podobne ako Ukrajina, je susedom veľkej a mocnej krajiny, ktorou je Čína. Napriek vlastnej skúsenosti s americkou agresiou momentálne je pre Vietnam najväčšou potenciálnou hrozbou Čína a aj preto považuje záujem o spoluprácu zo strany USA za stabilizujúci prvok v regióne, ktorý zvyšuje aj bezpečnosť Vietnamu. Na druhej strane Vietnam nemá ani dobrú skúsenosť s bezvýhradnou podporou ZSSR, ktorú mu prejavoval v 80-tych rokoch ako k svojmu kľúčovému spojencovi z vojny proti USA. Vietnam sa dostal do izolácie v regióne a v dôsledku toho do vleklých hospodárskych problémov. Hoci v posledných desaťročiach sa znovu zbližujú postoje Vietnamu a Ruska, spoločné komuniké Ruska a Číny v predvečer začiatku Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine nabádajú k opatrnosti.
Vietnamská analytička Hoang-Thi-Ha v tomto smere cituje bývalého námestníka ministra obrany a strategického analytika Nguyen-Chi-Vinh, ktorý by Ukrajine dal takúto radu: „Mali by sme našim priateľom na Ukrajine povedať, že nie je dobrý nápad nechať svoju krajinu vtiahnuť do sporu veľmocí tak, aby sa stala arénou silovej politiky. Nemala by dopustiť, aby sa pri konfrontácii so svojim veľkým susedom musela spoliehať na ozbrojené sily a nemala by sa v zápase globálnych síl stavať na jednu zo strán.“ Celý tento komplexný kontext je dôvodom, prečo sa Vietnam okamžite nepridal k medzinárodnému odsúdeniu „ruskej agresie“, na ktorom záležalo Ukrajine, USA a ich spojencom.
Vinh ďalej zdôrazňuje, že základom nezávislej zahraničnej politiky Vietnamu sú tri rezolútne „žiadne“:
- žiadne členstvo vo vojenských aliancách,
- žiadna podpora niektorej krajiny proti inej krajine,
- žiadne zahraničné základne.
Na tomto mieste upozorním na to, že ázijský spôsob myslenia podstatne viac zohľadňuje široký kontext zložitých problémov. Pokiaľ možno, vyhýba sa zjednodušeným pohľadom a rýchlym riešeniam, ktoré sú typické pre našu západnú civilizáciu. Slovensko je tiež malá krajina uložená medzi geopolitickými záujmami veľkých susedov a je preto namieste otázka, či sa aj my nemôžeme poučiť zo skúseností z Vietnamu.
