Vitamín D a jeho pomocníci: vitamíny K2 + A

Ako bolo uvedené v článku o význame vitamínu D pre naše zdravie (1), mnoho rokov sa pozornosť medicíny sústreďovala, pokiaľ išlo o vitamín D, len na zdravie kostí. A keď sa doriešil problém s krivicou, najmä u detí, pozornosť lekárov a vedcov sa sústredila hlavne na osteoporózu (rednutie kostí). Táto bola pomerne markantná najmä u žien po dosiahnutí 50. roku života, teda v menopauze a u mužov po dosiahnutí veku 70 rokov.

Okrem užívania vitamínu D sa odporúčalo posilňovanie vápnika v tele tak stravou, ako aj s výživovými doplnkami. Zdalo sa, že všetko je v poriadku a že toto riešenie skutočne pomáha. Preto medicínsku verejnosť doslova šokoval článok uverejnený v apríli 2011 v poprednom medicínskom časopise British Medical Journal. Boli v ňom výsledky štúdie, v ktorej jej autori zistili, že v skupine žien užívajúcich 5 rokov výživový doplnok s obsahom vápnika bolo len o 3 prípady menej zlomenín na 1000 žien v porovnaní so skupinou, ktoré neužívali žiadny prípravok. Na prvý pohľad sa môže javiť tento rozdiel ako nepodstatný, lenže odporuje logike tejto liečby, či prevencii. No oveľa horšie bolo zistenie, že v skupine žien užívajúcich výživový doplnok s vápnikom bolo na 1000 žien o 6 prípadov viacej s kardiovaskulárnymi problémami alebo s mozgovou príhodou! Pritom veľkosť dávky vápnika nebola významná. Výskumníci si ale všimli, že tento nepriaznivý úkaz sa neobjavil u žien, ktoré sa snažili zvyšovať hladinu vápnika v tele stravou. Na základe týchto výsledkov urobili vedci záver, že ženy po prechode by nemali užívať na zamedzenie osteoporózy prípravky s obsahom vápnika.

Tento záver a odporúčanie autorov tejto štúdie vyvolal v medicínskych kruhoch nemalú kritiku, no Dr. Rhéaume Bleue konštatuje v (2), že otázka či užívať alebo neužívať výživové doplnky obohatené o vápnik nie je správna. Tá otázka mala znieť: „Ako dosahovať to, aby sa vápnik dostával bezpečne do kostí a zubov a nie do ciev a mäkkých tkanív, kde je škodlivý a nebezpečný?“. A na túto otázku odpovedá: „Riešením je vitamín K2, ktorého úloha v tele bola dlho zle chápaná!“

Avšak toto riziko sa netýka len ľudí užívajúcich vitamín D s vápnikom. Srdcové ochorenia v dôsledku kumulácie vápnika sa objavujú aj u ľudí (a nie v malej miere), ktorí vitamín D s vápnikom neužívali (!). A to je ten vápnikový paradox: záhadný nedostatok vápnika v kostiach a jeho súčasný nadbytok v cievach a v mäkkých tkanivách tela. Ide teda o súčasný výskyt dvoch závažných zdravotných problémov: osteoporózy a srdcovo-cievnych, prípadne aj iných chorôb! No a vitamín K2 zabezpečuje, že sa vápnik dostáva do kostí a zubov,čím znižuje riziko osteoporózy a súčasne bráni vápenateniu ciev, dokonca odstraňuje tieto nebezpečné nánosy (tzv. plaky) z ciev a mäkkých častí tela!!! (Toto je vlastne úžasná správa, teda že miera sklerózy v tele sa môže zmenšovať). Ako sa to deje a aké ďalšie látky sú potrebné k tomu, aby tento proces prebiehal optimálne, bude vysvetlené ďalej.

Ale skôr ako si priblížime metabolické účinky a pochody vitamínu K2 v tele, si povieme, ako bola táto látka objavená. Je to veľmi zaujímavý a poučný príbeh. Objavitelia vitamínu K2 boli totiž nedôslední. Keby boli bývali dôslednejší, mohlo byť ľudstvo zdravšie a cholesterolová teória príčin srdcových chorôb by možno ani neuzrela svetlo sveta (!). Ale posúďte to, prosím, sami:
 
Vitamín K2 objavil začiatkom 30. rokov 20. storočia dánsky biochemik Henrik DAM (1895-1976). Pokusné sliepky kŕmil potravou chudobnou na tuky a všimol si, že u nich dochádza k silnému vnútornému krvácaniu, lebo ich krv sa nezrážala. Keď im ale začal dávať zeleninu a pečeň, tieto problémy zmizli. Pripísal to neznámemu faktoru, ktorý bol v náhradnej potrave. Tento nazval vitamín K, podľa prvého písmena slova „koagulácia“ (zrážanie). O 10 rokov neskôr sa podarilo Edwardovi DOISIMU (1893-1986) vitamín K identifikovať, izolovať a objasniť jeho štruktúru. A v roku 1943 dostali obaja títo bádatelia za tento objav Nobelovu cenu.
 
Títo vedci, ako aj ďalší, síce spoznali, že vitamín K sa vyskytuje v dvoch formách, ako vitamín K1 a vitamín K2, no napriek tomu, že oba boli v priebehu 30. rokov 20. storočia identifikované a opísané, nasledujúcich 70 rokov panovala o vitamíne K2 mylná predstava. Zjednodušene povedané, pozornosť sa venovala len vitamínu K a o jeho vplyvu na zrážanlivosť krvi. Pritom sa ale vedelo, že nedostatok vitamínu K2 má napríklad vplyv na vznik zubných kazov, kým nedostatok vitamínu K1 takýto účinok nemá.
 
V roku 1975 objavili bádatelia z Harvardskej univerzity bielkovinu OSTEOKALCÍN a jej závislosť na vitamíne K2, no napriek tomu prešlo ešte ďalších 20 rokov, kým sa začal uznávať fakt, že vitamín K nie je zodpovedný len za zrážanlivosť krvi a že jeho zložka vitamín K2 je zodpovedná za dva veľmi dôležité fyziologické procesy, ktoré nemajú so zrážaním krvi nič spoločné! Teda konkrétne, že vitamín K2:
– Zabezpečuje správne ukladanie vápnika do kostí a zubov,
– Zabraňuje vápenateniu ciev, ktoré prispieva k predčasným úmrtiam.
Tým sa vysvetlila záhada dvoch chorôb – osteoporózy a artériosklerózy, ktoré nemali zdanlivo nič spoločné, no boli veľmi rozšírené. Napriek tomu nebol ale význam vitamínu K2 pre všeobecné zdravie stále dostatočne docenený, lebo sa nepredpokladalo, že jeho nedostatok je tak veľmi rozšírený, najmä v civilizovaných krajinách. Na to sa prišlo až v roku 2007.
 
Avšak história objavenia vitamínu K2 je oveľa zaujímavejšia. Jej inú časť napísal zubár Dr. Weston PRICE z USA. Od začiatku jeho zubárskej praxe mu bolo nápadné a udivovalo ho, ako mnoho ľudí -3- v USA má zlé zuby (podotýkam, že to bolo začiatkom 20. storočia!). Považoval to za neprirodzené a získal podozrenie, že to je v dôsledku moderného spôsobu života. Ale všimol si, že ľudí v USA netrápili len pokazené zuby. A tak sa Dr. PRICE rozhodol po 30 rokoch zubárskej praxe, že skúsi nájsť vo svete skutočne zdravých ľudí. Od roku 1925 začal uskutočňovať spolu so svojou manželkou celý rad expedícií po celom svete a hľadať skutočne zdravých ľudí. Takto prešli takmer celý svet – od studenej Aljašky, cez Afriku, Austráliu, Nový Zéland a ostrovy v Tichom oceáne. Navštívili aj takmer nedostupné horské osady v Švajčiarsku, púštne oblasti Južnej Ameriky a osady v amazonskej džungli. Tam našiel ľudí, ktorí nepoznali zubnú kefku a pastu, no mali úplne zdravé zuby a vôbec, boli zdraví celý svoj život (!). Avšak zistil, že zdraví zostali len dovtedy, kým sa živili tak ako ich predkovia. Keď sa začali živiť potravou modernej civilizácie, situácia sa zmenila! Ich zuby sa začali kaziť a s nimi aj ich ďasná. A nasledovali ďalšie choroby, ktoré dovtedy nepoznali (!). Bolo to rovnaké – či už odišli jednotlivci z nich do civilizovaného sveta, alebo prišla civilizácia ku nim.
 
Dr. PRICE podozrieval samozrejme v prvom rade zmenu v strave. Zistil, že tie zmeny vyvolávajú najmä potraviny, ktoré možno prepravovať na veľké vzdialenosti: biela múka, biely cukor, biela ryža, rastlinné tuky, konzervované potraviny a iné priemyselne spracované, devitalizované potraviny. Mnohí z nás vedia, že to nie sú najvýživnejšie a najzdravšie potraviny, no utešujeme sa tým, že ak sú súčasťou ináč zdravej stravy a jedia sa s mierou, tak to je v poriadku. Avšak skúsenosti a pozorovania tisícov ľudí etník, ktoré Dr. PRICE navštívil, hovorili niečo iné. Postupne si ale Dr. PRICE uvedomil jednu veľmi dôležitú skutočnosť: Príčinou zmeny zdravia týchto ľudí neboli „škodlivé faktory“,ktoré k nim priniesla civilizácia, ale skutočnosť, že v tejto modernej strave niečo chýba! A tak začal porovnávať a analyzovať tradičnú stravu tých domorodcov so stravou v tom čase bežnou v USA (znovu podotýkam, že to boli 20. a 30. roky 20. storočia!).A tak zistil, že tradičná strava domorodcov obsahovala v porovnaní so štandardnou stravou v USA 4x menej minerálov a vitamínov rozpustných vo vode. No ešte závažnejší bol nepomer vitamínov rozpustných v tukoch – vitamínov A, D, E a K (ADEK)! V tradičnej strave domorodcov ich bolo až 10x viac! Preto sa sústredil práve na tieto vitamíny, lebo zistil, že boli základom ich tradičnej stravy. Nazval ich „katalyzátormi“ a „aktivátormi“, lebo naše telo ich potrebuje k tomu, aby mohlo zužitkovať také zložky stravy, ako bielkoviny, minerály a vo vode rozpustné vitamíny. K tomu Dr. PRICE napísal: „Ak je aj strava bohatá na minerály, ľudské telo môže trpieť ich nedostatkom, lebo bez adekvátneho množstva aktivátorov rozpustných v tukoch, nebudú tieto minerály zužitkované!“ Dnes vieme, že túto funkciu plnia najmä vitamíny A a D, ktoré pôsobia v tele po metabolickej premene ako hormóny. Keďže Dr. PRICE nedokázal identifikovať túto látku, nazval ju „Aktivátor X“. Našiel ju v rybacích ikrách, v žĺtku vajíčok a v mäse, no najmä v masle od kráv, ktoré sa pásli normálne na zelenej paši. (Nuž musím konštatovať, že práve v tom masle, ktoré nám neodporúčali konzumovať lekári kvôli cholesterolu a čo bolo ešte horšie odporúčali nám nahradiť ho margarínmi, ktoré sú vyložene škodlivé!).
 
Z takéhoto kvalitného masla začal potom Dr. PRICE pripravovať olej bohatý na aktivátor X, ktorý neskôr odporúčal svojim pacientom na liečbu zubov. Dokonca zistil, že kazy v zuboch sa takto dokázali vyliečiť bez vŕtania a plomb. Takže takéto zákroky robil potom len v nevyhnutných prípadoch. Týmto spôsobom vyliečil zuby stovkám pacientov a pomohol aj viacerým ľuďom, ktorých zlomeniny kostí sa zle hojili. Tieto svoje úspechy zdokumentoval aj RTG-snímkami pred a po liečbe. Bolo to udivujúce, faktor X evidentne fungoval! Ale až v roku 2007 sa potvrdilo, že „faktor X/aktivator X“ je vitamín K2 (!).
 
Záver: Ak telo nedostáva v strave dostatok potrebných živín rozpustných v tukoch, dochádza k demineralizácii kostí a zubov, aj keď má dostatok minerálov, lebo tie sa do kostí a zubov nedostávajú!
 
Vzhľadom na veľké bádateľské schopnosti Dr. PRICEA sa môžeme domnievať, že ak by bol mal k dispozícii potrebné prostriedky, bol by možno zistil, že ten vápnik, ktorý sa za týchto okolností nedostáva do kostí a zubov, sa dostáva, a usadzuje sa, v cievach a v mäkkých tkanivách tela. To je, pravda, ešte horšie, lebo to má obrovský dopad na vznik srdcovo-cievnych a iných chorôb! A skutočne sa neskôr dokázalo, že keď ľudia prijímali viacej vitamínu K2, klesla úmrtnosť na srdcovocievne choroby! Takže vápnikový paradox ohrozoval ľudí oveľa skôr, ako sa dostali na scénu výživové doplnky obohatené o vápnik. Avšak v minulosti sa prejavoval tento paradox určite menej často ako dnes.

Účinnosť vitamínu K2 spočíva v tom, že aktivuje rad špeciálnych bielkovín, ktoré zabezpečujú prenos vápnika v tele. Predovšetkým to je bielkovina OSTEOKALCÍN, ktorá zabezpečuje prenos vápnika do kostí a zubov a bielkovina MATRIX-GLA-PROTEIN (MGP), ktorá odstraňuje naopak vápnik z ciev a tkanív, ak sa tam usadil. To je úžasný poznatok, lebo ukazuje, že naše telo je schopné riešiť problémy artériosklerózy samo, ak mu vytvoríme na to podmienky!
(A vieme, ako nebezpečné sú pre naše zdravie zvápenatené cievy, ale aj iné tkanivá nášho tela!)
 
Problém je v tom, že ak máme nedostatok vitamínu K2, tieto bielkoviny zostávajú neaktívne a vápnik putuje bezcieľne telom, až kým si nenájde cestu najmenšieho odporu a usadí sa tam, kde mu to telo dovolí. To vlastne znamená, že sa usadí ľahšie v mäkkých tkanivách ako v tvrdých štruktúrach tela.
 
Pre úplnosť si ešte pripomeňme, akú úlohu hrá v tomto procese vitamín D: ten pomáha tomu, aby sa dostal vápnik z tenkého čreva do krvi. Ale keď sa tam vápnik už dostane, nemá na jeho fungovanie v tele už žiadny dosah (!). Vtedy nastupuje vitamín K2 a ďalšie látky. Z uvedeného faktu vyplýva, že ak máme veľa vitamínu D, je predpoklad, že budeme mať v krvi aj veľa vápnika. Ale ak máme súčasne nedostatok vitamínu K2, môžeme byť ohrození! V skutočnosti to je ale ešte zložitejšie: aby fungoval tento proces optimálne, sú nutné aj ďalšie látky: horčík, zinok, bór, vitamín A a vitamíny radu B, najmä vitamín B6! Ak chýba v tomto procese niektorá táto látka, alebo jej je v tele nedostatok, tento proces neprebieha tak ako má so všetkými dôsledkami.

Ak máme v poriadku zažívací trakt, v malej miere sa tvorí vitamín K2 aj v čreve. V minulosti sa verilo, že toto množstvo vitamínu K2 je pre metabolizmus postačujúce. Dnes už ale vieme, že tomu tak nie je a že ho musíme prijímať aj v potrave. Tu musím zdôrazniť, že vitamín K2 sa nachádza výlučne (!) v potravinách živočíšneho pôvodu, teda v: mäsa a v mäsových výrobkoch, v mlieku a mliečnych výrobkoch a vo vajíčkach. Je tu ale jedná zásadná podmienka: zvieratá, z ktorých pochádzajú tieto potraviny, sa museli voľne pásť a konzumovať trávu a zelené byliny obsahujúce chlorofyl! Ak boli kŕmené tieto zvieratá obilím, alebo nejakými kŕmnymi zmesami, produkty z nich získané vitamín K2 obsahovať nebudú! Je tomu tak preto, lebo rastliny, najmä rýchlo rastúce, obsahujú vitamín K1, ktorý sa v telách zvierat premení na vitamín K2 (!). No a teraz je už asi jasné, prečo máme zrejme nedostatok vitamínu K2 – lebo konzumujeme potraviny od zvierat, ktoré sú chované v neprirodzených podmienkach, ich potrava neobsahuje vitamín K1, a preto produkty z nich neobsahujú vitamín K2! A to tiež vysvetľuje, prečo začali chorľavieť ľudia, ktorí zamenili svoju prírodnú stravu za takúto, ako to zistil Dr. PRICE.
 
Vzťah medzi vitamínom K2 a chlorofylom je charakteristický aj tým, že tuky, ktoré sa tvoria z takéhoto zeleného krmiva, majú výraznú „farbu slnka“ (prebiehala v nich fotosyntéza). Je to evidentné napr. na farbe vaječných žĺtkov alebo masle. Je to tak preto, lebo zelené rastliny obsahujú popri vitamíne K1 aj betakarotény, ktoré – ako vieme – sfarbujú zeleninu a ovocie na žlto, oranžovo alebo červeno, ale v dôsledku chlorofylu sú tieto farby potlačené. Takže platí pravidlo: čím žltšie až oranžové je maslo a žĺtka z vajíčok, tým viacej vitamínu K2 obsahujú (!). (Keďže som vyrastal na dedine pred mnohými rokmi, dobre si pamätám, akú farbu malo maslo, ktoré vyrábali doma gazdiné z kravského mlieka.) Ale možno to vidieť aj na farbe mäsa hydiny a zvierat.
 
K tomuto poznatku uvádza Dr. Rhéaume-Bleue v (2) zaujímavú historku. V strede 90. rokov 20. storočia začali farmári na Novom Zélande experimentovať s kŕmením hovädzieho dobytka. Chceli totiž prejsť na americký štýl jeho chovania kŕmenia obilím, aby splnili požiadavky japonských obchodných partnerov, ktorí požadovali mäso s bielym tukom. Bol to ale neúspešný pokus, dokonca na viacerých úrovniach. Ukázalo sa, že 6-týždenné kŕmenie zvierat nestačilo na to, aby sa žlté sfarbenie jeho tuku úplne odstránilo, a tak Japonci stratili záujem. Avšak tých 6 týždňov stačilo na to, aby obsah betakaroténu v tomto mäse (a zrejme aj vitamínu K2 a omega-3 mastných kyselín) klesol o 97%! Takže aj pomerne krátka doba kŕmenia zvierat neprirodzenou potravou stačila na to, aby sa drastický znížila výživová hodnota produktov z nich!

Ako už teraz vieme, vitamín K nie je samostatnou (sólo) látkou. Je to rodina vitamínov rozpustných v tukoch. A preto, ak hovoríme o vitamíne K, mali by sme vždy upresniť, o ktorý druh ide (!), podobne ako v prípade vitamínu B. Tých je pomerne veľa, no v prípade vitamínu K sú významné len dva: K1 a K2.Vitamíny K3 až K7 sú viac-menej syntetické a ich používanie je obmedzené väčšinou na profesionálne a priemyselné aplikácie, aj keď o syntetických variantoch vitamínov K4 a K7 bude ešte reč. V prípade vitamínov K1 a K2 je upresnenie, o ktorý vitamín sa jedná, skutočne nutné, lebo v ľudskom tele plnia úplne rozdielne funkcie a prelínajú sa v nich len veľmi okrajovo.
 
Vitamín K1 – FILLOCHINON
FILLOCHINON je odborný názov tohto vitamínu K1. Ako naznačuje aj jeho názov, nachádza sa v rastlinách. Je to dôležitá látka podieľajúca na zrážanlivosti krvi. Vitamín K1 obsahujú všetky rastliny, v ktorých prebieha fotosyntéza, teda tie, ktoré obsahujú chlorofyl. Aj väčšina ovocia, zeleniny a orechov obsahuje aspoň trochu vitamínu K1. Denná odporúčaná dávka tohto vitamínu je 90 mikrogramov (ug) pre ženy a 120 ug pre mužov. Avšak vo všeobecnosti sa netreba s touto otázkou zapodievať, lebo ho prijímame v strave v dostatočnom množstve. Koľko vitamínu K1 obsahujú niektoré potraviny, najmä zelenina, nájdete v prílohe č. 1. Riešením nie je ani vytváranie si jeho zásoby v tele užívaním, lebo jeho nadmerné množstvo môže vyvolávať taktiež problémy (!). Preto ho nemá vo väčšej zásobe ani naše telo. Dr. Rhéaume-Bleue upozorňuje v súvislosti s jeho prijímaným množstvom na to, že zrážanlivosť krvi je po stránke ochrany zdravia a života príliš závažnou funkciou tela na to, aby táto závisela len na tom, koľko prijmeme vitamínu v potrave (!). Naše telo musí mať preto zabezpečenú túto funkciu, a teda dostatok vitamínu K1, aj ináč. Avšak jeho prípadný nedostatok sa dá zistiť pomerne ľahko, napríklad ak spozorujeme, že trvá dlhšie, kým sa nám zastaví krvácanie, že sa nám častejšie spúšťa krvácanie z nosa, z ďasien, alebo sa nám tvoria podkožné modriny. Avšak takéto príznaky bývajú zriedka vyvolané nedostatkom VK1 zo stravy. Príčiny bývajú zvyčajne iné, a preto, ak sa budú opakovať takéto príznaky opakovane a dlhšiu dobu, odporúčame poradiť sa radšej s lekárom.
 
Vitamín K2 – MENACHINON
Vitamín K1 a K2 sa od seba zásadne odlišujú. Napríklad vitamín K2 nemá so zrážanlivosťou krvi zdravého človeka takmer nič spoločné, ale môže mať určitý vplyv na účinky lieku proti nadmernej zrážanlivosti krvi warfarínu (tejto problematike je venovaná kapitola č. 6). Hlavnou úlohou vitamínu K2 je zabezpečenie správneho transportu vápnika v tele. Ako sa to deje, bolo už stručne vysvetlené, a tak len zopakujem, že pri nedostatku vitamínu K2 hrozí, že sa bude vápnik ukladať v telesných tkanivách, v ktorých je škodlivý, ba nebezpečný!
 
Vitamín K2 máme z dvoch zdrojov: z čreva, kde ho tvoria určité baktérie z vitamínu K1, ak máme zažívací trakt v poriadku, a zo stravy živočíšneho pôvodu. Podobne ako v prípade vitamínu K1, ani v prípade vitamínu K2 si telo nevytvára jeho väčšie zásoby. V určitom množstve sa nachádza v slinných žľazách, v pankrease, v mozgu a v prsnej kosti. Tieto zásoby sa môžu ale, ak sa nedopĺňajú, rýchlo minúť. Štúdie ukázali, že sa tak môže stať už behom 7 dní, ak prijímame v strave málo vitamínu K2. Toto je hlavný dôvod, prečo je jeho nedostatok tak veľmi rozšírený. Druhý dôvod je ten, že strava, ktorú prijímame, obsahuje veľmi málo vitamínu K2 (!). Ale prispieva k tomu aj konzumácia margarínov a potravín, ktoré ich obsahujú. Vďaka margarínom vzniká v tele aj zmenená forma vitamínu K1 s názvom dihydrofylochinon (DHP)! Vzniká vtedy, keď sa rastlinné oleje synteticky hydratujú, teda v rámci procesu výroby margarínov! Túto látku obsahujú hlavne pečené a smažené potraviny. Častá konzumácia jedál s obsahom DHP môže tiež prispievať k vzniku osteoporózy! Štúdie totiž dokázali, že koncentrácia vitamínu K2 v tele je oveľa nižšia, ak je látka DHP jediným zdrojom vitamínu K1, teda ak nekonzumujeme zeleninu a ovocie (!).
Takže naše kosti sú ohrozené, ak obľubujeme koláče pečené s margarínmi, alebo konzumujeme často zemiakové hranolky, či lupienky!
 
Avšak na rozdiel od vitamínu K1 sa nedostatok vitamínu K2 neprejavuje tak evidentne, a preto sa môže vyvíjať osteoporóza nebadane celé roky! A prvým, a žiaľ často aj posledným, príznakom upchatia ciev vápnikovým plakom v dôsledku nedostatku vitamínu K2, môže byť srdcový infarkt! No a zubné kazy sa považujú za niečo bežné a normálne, alebo za nedostatok hygieny ústnej dutiny, ale nie za dôsledok nedostatku vitamínu K2 v tele, a teda konzumácie nevhodnej stravy.
 
Dr. Rhéaume-Bleue hodnotí vzťah medzi vitamínmi K1 a K2 v (2) takto: „Fyziologicé aktivity oboch týchto látok sa úplne nevylučujú, no ich prekrývanie je minimálne (je zhrnuté v prílohe č. 2). Štúdie ukázali napríklad, že vitamín K1 má len slabý vplyv na posilňovanie kostí a že na srdcovo-cievne choroby nemá prakticky žiadny vplyv. Na druhej strane má vitamín K2 malý vplyv na zrážanlivosť krvi, a to len vtedy, keď sa prijíma vitamín K2 vo vysokých dávkach.“

Venovať sa tejto otázke má zmysel lebo po celom svete užívajú tento prostriedok proti nadmernej zrážanlivosti krvi milióny ľudí. Má to zmysel aj preto, lebo mnoho zdrojov tvrdí, že vitamín K2 potláča účinok warfarínu, prípadne podobných liekov (heparínov). Ľudia užívajúci tieto preparáty môžu byť tak ovplyvnení a môžu sa vyhýbať konzumácii potravín s obsahom vitamínu K2 alebo výživovým doplnkom s jeho obsahom, a tým sa vlastne vzdávať jeho pozitívnych účinkov a vystavovať sa rizikám súvisiacim s jeho nedostatkom, ktoré už boli uvedené.
 
Dr. Rhéaume-Bleue o tom v (2) píše: Na rozdiel od vitamínu K2 sa vitamín K1 v tele obnovuje (pozn. to je vlastne tá poistka pre prípad jeho nedostatku). Warfarín blokuje obnovu vitamínu K1, čím vytvára jeho nedostatok v tele, v dôsledku čoho môžu byť aktivované faktory zrážania krvi len čiastočne. Tým sa znižuje pravdepodobnosť vytvárania krvných zrazenín, upchatia ciev a následných vážnych zdravotných stavov (embólie, srdcového infarktu, mozgovej príhody…). Pacientom užívajúcim warfarín sa práve preto odporúča nekonzumovať zelenú listovú zeleninu a celý rad zdravých potravín obsahujúcich vitamín K1. Títo pacienti sa pravidelne kontrolujú. Stanovuje sa im tzv. protrombínový čas, ktorý je tiež známy ako „Quickov test“. Takto sa kontroluje účinnosť liečby s warfarínom, ako aj prípadný vplyv stravovania na zrážanlivosť krvi, keďže strava môže vyvolávať pomerne veľké výkyvy hodnôt tohto testu.
 
Hoci hlavným cieľom užívania warfarínu je zabránenie závažným zdravotným problémom, ako je to uvedené vyššie, sú vedľajšie účinky jeho dlhodobého užívania prekvapivo kontraproduktívne, nakoľko sa tak podporuje tvorba nebezpečného plaku v cievach a zníženie hustoty kostí (osteoporóza). Je to vlastne paradox, lebo takto sa vytvára tiež riziko vzniku chorôb, proti ktorým warfarín chráni. Avšak mechanizmus vzniku tohto rizika je iný…Možno teda konštatovať, že vedľajšie účinky warfarínu zasahujú do domény pôsobnosti vitamínu K2 s rizikom vzniku artériosklerózy a osteoporózy, najmä pri jeho dlhodobom užívaní! Takže tieto prostriedky proti zrážanlivosti krvi neblokujú len aktivovanie bielkovín závislých na vitamíne K1, ale podľa všetkého aj aktivovanie dvoch dôležitých bielkovín, o ktorých už bola reč – MGP a OSTEOKALCÍNU, ktoré sú pre správny metabolizmus vápnika životne dôležité.
 
Avšak pacientom užívajúcim warfarín sa odporúča vzdať sa nielen potravín s obsahom vitamínu K1 ale aj s vitamínom K2. K tomuto uvádza Dr. Rhéaume-Bleue zaujímavý poznatok, ktorý bol uverejnený v časopise Thromb Heamost v r.2005 (3). Zistilo sa, že pacienti, ktorí sú pod orálnou antikoagulačnou liečbou, môžu prijímať denne 50 ug vitamínu K2 v prípravku Menachinon-7 (MK-7),ktorý aktivuje OSTEOKALCÍN bez toho, že by došlo k ovplyvneniu účinku warfarínu.

Ako je to už takmer pravidlom pri odporúčaní dennej dávky nejakého výživového doplnku, zodpovedanie tejto jednoduchej otázky nie je vôbec jednoduché. No a v prípade vitamínu K2 to nie je už vôbec jednoduché, lebo oficiálne údaje o odporúčanej dennej dávke sú založené len na existencii vitamínu K, nezohľadňujúce existenciu jeho dvoch foriem, teda vitamínu K1 a K2. Tieto sú stanovené skôr na potrebe vitamínu K1, a tieto hodnoty sú preto pre vitamín K2 nedostatočné (nízke). Pri ich akceptácii by nám hrozili už opísané následky. Potvrdzujú to aj vedecké výskumy, ktoré zistili, že pre spoľahlivú aktiváciu OSTEOKALCÍNU potrebujeme výrazne vyššie dávky vitamínu K2 ako sú tie teraz odporúčané.
 
Kým nie je stanovená nová odporúčaná denná dávka vitamínu K2, môžeme vychádzať len z výsledkov klinických skúšok a vedeckých štúdií. Vedci zistili napríklad, že už pri dennej dávke 45 ug vitamínu K2 dochádza k zníženiu vápenatenia (sklerotizácie) ciev a úmrtnosti v dôsledku srdcovo-cievnych chorôb Treba ale uviesť, že zatiaľ nie sú známe žiadne toxické účinky vitamínu K2 (!). Vie sa len toľko, že do určitej miery je optimálna dávka vitamínu K2 je závislá na množstve prijatých vitamínov A a D (!). (O tom bude pojednané v kapitole č. 12). Táto odporúčaná denná dávka vitamínu K2 sa týka samozrejme jeho množstva vo výživových doplnkoch. Poznáme síce potraviny, ktoré obsahujú najviac vitamínu K2 (pozrite, prosím, v prílohe č.3), no stanovovať koľko prijmeme tohto vitamínu stravou v bežnom živote je nemožné… Tu treba preto uviesť, že v súčasnosti existujú dva typy výživových doplnkov so syntetickým MENACHINONOM, teda vitamínom K2. Tieto majú označenie MK-4 a MK-7 a je o nich pojednané v nasledujúcej podkapitole.

Ak máme problém s nákupom potravín, ktoré by obsahovali s istotou dostatok vitamínu K2 (teda potravín živočíšneho pôvodu chovaných tradičným spôsobom),alebo ich nemôžeme z nejakých dôvodov konzumovať, musíme siahnuť po výživových doplnkoch s jeho obsahom. Ako je uvedené vyššie, sú dva typy a je dôležité vedieť o nich viacej, ako aj to, aký je medzi nimi rozdiel.

Tieto sa vyrábajú synteticky, obvykle z extraktu rastliny „Nicotiana tabacum“, teda z tabaku. Dali by sa vyrábať aj z prírodných zdrojov, teda zo živočíšnych zdrojov, no bolo by to príliš drahé. To, že sa vyrábajú z tabakových listov nemá ale s fajčením nič spoločné. Je potrebné upozorniť na to, že na nádobkách s týmto prípravkom môže byť uvedený namiesto MK-4 názov MENATETRON. Jeho typická denná odporúčaná dávka je 45 mg.
 
Tento syntetický výživový doplnok má pre organizmus – pokiaľ ide o tvorbu kostí a prevenciu pred tvorbou vápnikových nánosov v cievach – rovnaký účinok ako vitamín K2 zo stravy, no má jeden nedostatok: má pomerne krátky čas rozkladu, teda pôsobí v tele pomerne krátko, len niekoľko hodín. Aby sa teda dosiahla jeho účinná hladina, treba ho užívať 3 x denne.

Tieto výživové doplnky sú na trhu pomerne nové. Pripravujú sa z fermentovanej sóje, ktorá sa nazýva v Japonsku „natto“. Prvé dôkazy naznačujú, že tieto výživové doplnky sú na ochranu srdca a ciev rovnako účinné ako prípravky s MK-4. Avšak majú minimálne jednu veľkú výhodu – majú dlhší polčas rozkladu, takže na celý deň stačí jedna dávka. To znamená vyššiu a stabilnejšiu hladinu vitamínu K2 v krvi v porovnaní s produktami MK-4. Keďže nie je známy žiadny toxický účinok vitamínu K2, denná dávka MK-7 môže byť 120 ug. (40-gramová porcia natta predstavuje dávku až 400 mg vitamínu K2,no táto potravina je svojím vzhľadom a predovšetkým zápachom veľmi nepríjemná, takže v tomto ohľade je syntetický vitamín K2 z tejto fermentovanej sóje oveľa príjemnejší). Avšak ak je niekto alergický na sóju, potom musí užívať výživové doplnky MK-4.
 
Ak ale nie je na obale fľaštičky zrejmé, či ide o výživový doplnok MK-4 alebo MK-7, potom je lepšie tento nekúpiť, lebo sa nedá ani správne určiť jeho dávkovanie!

Ako už vieme, vitamín K2 je rozpustný v tukoch, a preto je najlepšie, keď je účinná látka menachinon v želatínových tobolkách alebo v tekutej suspenzii na olejovej báze a nie v nejakých tvrdých tobolkách alebo v tabletkách. Ak je totiž tá účinná látka v tom želatínovom obale alebo v tekutej forme, jej vstrebateľnosť v tele je vyššia. Ako aj v prípade iných látok rozpustných v tukoch, tak aj v prípade vitamínu K2 sa jeho absorpcia výrazne zvyšuje, keď sa užíva spolu s jedlom (!).

Základné porovnanie MK-4 a MK-7

Ako dobre vieme, v dnešnej dobe sa stále verí, a oficiálna medicína to stále tvrdí, že hlavnou príčinou srdcovo-cievnych chorôb je vysoký cholesterol. Avšak Dr. RhéaumeBleue tvrdí v (2), že tomu tak nie je a hlavnú príčinu týchto chorôb vidí v sklerotizovaných cievach, v ktorých sa vytvoril plak v dôsledku nesprávneho metabolizmu vápnika. Opiera sa o výskumy, ktoré jasne dokazujú, že najrizikovejším faktorom pre vznik tohto stavu je nedostatok vitamínu K2 a nie strava bohatá na nasýtené tuky. Dokázali to viaceré populačné štúdie, z ktorých je najznámejšia „Rotterdamská štúdia“ s 4600 mužmi vo veku nad 54 rokov. Avšak dokázali to aj laboratórne štúdie, podľa ktorých pôsobí vitamín K2 proti vytváraniu plaku v cievach podstatne účinnejšie ako iné známe látky. Tieto zároveň dokázali, že srdce a koronárne cievy trpia, ak je v tele nedostatok vitamínu K2! Tento vitamín aktivuje totiž mnoho bielkovín, z ktorých najznámejšou je už spomínaná látka MGP. Táto bielkovina bráni ukladaniu vápnika do ciev a iných mäkkých tkanív v tele. Dokazuje to aj fakt, že cievy bez prítomnosti plaku obsahujú veľa aktivovanej bielkoviny MGP a naopak poškodené a zanesené cievy sú plné neaktivovanej bielkoviny MGP, lebo na jej aktiváciu nemalo telo dostatok vitamínu K2! Treba ešte dodať, že vitamín K2 chráni srdce pred chorobami aj iným spôsobom – aktivuje ďalšie látky, ktoré pomáhajú odstraňovať zo srdcového cievneho systému odumreté bunky a iný metabolický odpad.
 
Populačné štúdie ale tiež dokázali, že vitamín K1 (fylochinon) nemá žiadny priamy vplyv na zdravie srdca. Ovocie a zelenina sú síce pre naše zdravie, a aj zdravie srdca, dôležité a potrebné, lebo dodávajú do tela vlákninu a antioxidanty, ale to na zabránenie artériosklerózy nie je postačujúce. Tomu napomáhajú najlepšie potraviny s obsahom vitamínu K2, ako natto, vaječný žĺtok, maslo a tuky zo zvierat pasúcich sa v prírode. To sú ale paradoxne všetko potraviny (okrem natta), o ktorých nám bolo tvrdené, že sú nebezpečné a bolo nám odporúčané, aby sme sa im vyhýbali, lebo vraj napomáhajú k upchávaniu ciev. Lenže tieto rady boli jednoducho falošné, ale presadili sa, hoci vedci nepredložili presvedčivé dôkazy o tom, že nasýtené tuky spôsobujú choroby srdca. Napríklad Prof.Dr.med. Walter HARTENBACH napísal v knihe „Die Cholesterin Lüge (7), v preklade „Cholesterolová lož“, toto: „Cholesterolová hypotéza o vývoji artériosklerózy a infarktu srdca nie je len nevedecká, ale – ako to tvrdia mnohí známi vedci – doslova nezmyslom.“ Lenže táto hypotéza poslúžila farmaceutickému a aj potravinárskemu priemyslu, ktorému výrazne pomohla pri propagovaní a predaji margarínov, ktoré potom zažili obrovský boom a ich výrobcovia na nich fantasticky zarobili. Samozrejme úžasne zarobili a zarábajú dodnes aj farmaceutické firmy na „liekoch“ na znižovanie cholesterolu.
 
Pri predchádzaní srdcovo-cievnym chorobám nám môže veľmi pomôcť zmena životného štýlu, schudnutie (ak máme nadváhu), znížená konzumácia cukrov, viac telesného pohybu…, ale čo robiť, keď už máme cievy zanesené vápnikom? A tu mám pre Vás úžasnú správu!
 
Pomôcť môže vitamín K2! Vedecké štúdie dokázali, že prijímanie dostatočného množstva vitamínu K2 (menachinonu) v strave alebo vo výživových doplnkoch môže znížiť obsah vápnika v cievach o 50 % už po 6 týždňoch! Cievy sa stanú pružnejšie a riziko ochorenia srdca, alebo dokonca infarktu srdca, ako aj mozgovej príhody, sa zníži!
 
Avšak koronárne cievy (hovorí sa im aj „vencovité cievy“, lebo vytvárajú okolo srdca akoby veniec), cez ktoré je srdce zásobované, nie sú jedinými cievami, ktoré môžu byť ohrozené vápnikovým plakom. Takýto nános sa môže vytvoriť aj v aorte, veľkej cieve, cez ktorú sa transportuje čerstvá krv bohatá na kyslík do celého tela. A to je tiež veľmi nebezpečné! Aorta môže stratiť svoju pružnosť a riziko infarktu srdca narastie! Okrem toho stuhnutie aorty predchádza ochoreniam obličiek, ktoré sú pre naše zdravie tiež veľmi nebezpečné, lebo obličky sú druhým najdôležitejším detoxikačným orgánom!
 
Je veľmi zaujímavé, že tvorba plaku v cievach je rôzna v rôznych ročných obdobiach. Zistil to už ale Dr. PRICE, keď pozoroval, že v lete je menej infarktov srdca ako zime. Vysvetlil to tým, že v lete sa dobytok pasie na lúkach a produkty z neho sú preto bohatšie na vitamín K2 (podľa neho „faktor X“). Tento fenomén pozoroval tak na severnej, ako aj na južnej, pologuli (!). Moderný výskum potvrdil neskôr tento cyklus výskytu srdcovo-cievnych chorôb, no výskum Dr. PRICEA bol jedinečný v tom, že tento fenomén pozoroval v desiatkach regiónov po celom svete! Avšak striedanie ročných období je sprevádzané aj rozdielmi slnečného svitu, čo sa prejavuje zase na tvorbe vitamínu D, ktorý hrá pri vzniku chorôb srdca tiež veľkú úlohu. Takže pre optimálnu prevenciu proti týmto chorobám, a nielen proti nim, je ešte dôležitejšia „spolupráca“ vitamínu D s vitamínom K2, podporovaná ešte aj ďalšími látkami!

Takmer všetci sa chceme dožiť vysokého veku, no chceme sa ho dožiť v dobrom fyzickom, ale aj duševnom (!) zdraví. Veď čo má človek zo života, keď už nespoznáva ani svojich najbližších? Medzi choroby, ktoré nás ohrozujú vo vyššom veku, patrí aj Alzeheimerova choroba (ACH). Je to degeneratívna choroba mozgu sprevádzaná stratou pamäte, súdnosti a funkčných schopností človeka. Ukazuje sa ale, že medzi ACH a OSTEOPORÓZOU, ako aj srdcovo-cievnymi chorobami, je úzky súvis (!). No a vieme tiež, že tieto choroby súvisia s nedostatkom vitamínu K2! Bolo zistené, že pacienti s ACH sú schopní prijímať ani nie polovicu vitamínu K2 oproti zdravým ľuďom v ich vekovej skupine. No na vysvetlenie týchto fenoménov sú potrebné aj ďalšie informácie a dôkazy.Za dva významné faktory sa považujú napríklad voľné radikály a citlivosť mozgu na inzulín. Voľné radikály spôsobujú oxidačný stres a je viacero dôkazov o tom, že práve oxidačný stres sa podieľa významnou mierou na vzniku ACH! Hoci nie je známe, že by vitamín K2 pôsobil ako antioxidant, vie sa, že má výraznú schopnosť zabraňovať vzniku voľných radikálov v mozgu, a tým brániť pred odumieraním mozgových buniek! Okrem toho vitamín K2 chráni mozgové bunky pred stratou glutatiónu, ktorý je významným antioxidantom.
 
Nedostatok vitamínu K2 súvisí zaujímavým spôsobom s ACH aj prostredníctvom produkcie inzulínu a citlivosti mozgu naň. V kontraste s inými bunkami nepotrebujú totiž mozgové bunky na prijímanie cukru z krvi inzulín (!). Vedci si preto dlho mysleli, že medzi mozgom a inzulínom nie je žiadna súvislosť, teda že mozog nie je citlivý na inzulín. Avšak dnes už vieme, že to nie je tak. Naopak, inzulín je pre činnosť mozgu veľmi dôležitý, napríklad pri učení a vytváraní pamäte. Je preto veľmi zaujímavé, že mozog pacientov s ACH vykazuje veľkú podobnosť s telom diabetika – mozog pacientov s ACH nevyužíva cukor efektívne! V tejto súvislosti sa hovorí dokonca o „cukrovke III. typu“. Svedčí o tom napríklad fakt, že keď sa podal pacientom s ACH inzulín, ich poznávacie schopnosti sa výrazne zlepšili(!). Na základe skutočnosti, že nedostatok vitamínu K2 zvyšuje riziko cukrovky, možno predpokladať, že ACH sú visí tiež s nedostatkom vitamínu K2 preto, lebo u diabetikov je riziko ochorenia na ACH vyššia oproti nediabetikom o 30 až 65 %!

V predchádzajúcich kapitolách bolo už pomerne zreteľne ukázané, že vitamín K2 pri prevencii a liečbe väčšiny závažných, ale aj zdanlivo malých zdravotných ťažkostí, na ktoré trpí súčasný moderný svet a považujú sa dokonca za normálne. V ďalších kapitolách bude pojednané o význame vitamínu K2 u niektorých závažných chorôb (Alzheimerovej chorobe už bola venovaná samostatná kapitola, lebo táto civilizačná choroba ohrozuje stále viac ľudí vo vyššom veku).

V roku 2007 zarezonoval vo vedeckej komunite revolučný objav: kostra človeka sa podieľa na tvorbe inzulínu a na citlivosti naň prostredníctvom bielkoviny osteokalcín, ktorá je závislá, ako už vieme, na vitamíne K2. Tento objav znamená významný skok v chápaní funkcie ľudskej kostry. Kým doteraz sa chápala ako inertná sústava kostí, zistilo sa vlastne, že to je dynamický endokrínny orgán. V uznávanom časopise „Cell“ vysvetlili vedci, že osteokalcín produkovaný v našich kostiach, a aktivovaný vitamínom K2, môže zlepšovať toleranciu tela na glukózu. To ale teda znamená, že: vitamín K2 má obrovský význam pre prevenciu pred chorobou, ktorá naberá epidemické rozmery – pred inzulínovou rezistenciou, teda cukrovkou II. typu!
 
(Poznámka: v tejto súvislosti by bolo dobré vedieť, do akej miery pohyb ovplyvňuje tvorbu inzulínu, keďže je známe, že ľudia, ktorí pravidelne cvičia a majú všeobecne dostatok pohybu, majú menej často osteoporózu.)
 
Inzulín je hormón, ktorý sa tvorí v pankrease (podžalúdkovej žľaze) vždy, keď niečo zjeme, avšak v oveľa väčšom množstve vtedy, keď zjeme jedlo s tzv. vysokým glykemickým indexom. Takéto jedlá (cukor, sladkosti, biela múka, chlieb, cestoviny, pečivo…) spôsobia, že hladina cukru v krvi sa významne zvýši. Inzulín pôsobí ako kľúč, ktorý otvára bunky, aby sa dostal tento cukor z krvi do nich, zabezpečil nám energiu, a tak sa znížila hladina cukru v krvi. Ak ale prijímame priveľa jedál s obsahom cukrov, škrobov, alebo priemyselne spracovaných potravín, „brány buniek“ sa zavrú (inzulín ich už nedokáže otvoriť) a bunky sa stanú proti inzulínu odolné – rezistentné, necitlivé. Odborne sa to nazýva inzulínová rezistencia. Nakoniec môže zostávať hladina cukru v krvi vysoká aj vtedy, keď je v nej dostatok inzulínu. Bunky ale „hladujú“ a nemajú dostatok energie. Ale nemá ju už ani naše telo. Cítime sa byť unavení a vyčerpaní, aj keď nepodáme žiadny veľký výkon. V tejto súvislosti je iste zaujímavé, že pankreas je druhým orgánom v tele s najvyššou koncentráciou vitamínu K2. Takže to vyzerá tak, že nedostatok vitamínu K2 ovplyvňuje nepriaznivo produkciu inzulínu v pankrease v ľuďoch i v zvieratách! Štúdie na zvieratách dokázali, že nedostatok vitamínu K2 ovplyvňuje toleranciu glukózy tak, že spomaľuje inzulínovú reakciu. V dôsledku toho zostáva cukor dlhšie v krvi a vyššia je aj hladina inzulínu, čo je rovnaký úkaz ako pri cukrovke II. typu!
 
Okrem toho keď vedci navodili u pokusných zvierat nedostatok vitamínu K2, vyvinula sa u nich cukrovka II. typu! Z etických dôvodov nebolo možné vykonať rovnaký pokus na ľuďoch, a tak sa vedci sústredili len na reakciu tela na inzulín a jeho množstvo v krvi počas prvých 30 minút po prijatí glukózy. Zistili, že táto reakcia bola u účastníkov štúdie s nízkym príjmom vitamínu K2 horšia. Potvrdila to aj ďalšia štúdia. Jej účastníci neboli diabetikmi. Už niekoľko minút po tom ako užívali výživový doplnok s vitamínom K2, sa u nich významne znížila produkcia inzulínu v prvých dvoch hodinách po prijatí potravy až o polovicu! Tu treba ale vysvetliť, že rýchle a nadmerné zvýšenie hladiny inzulínu po jedení je pre diabetikov zlé, lebo podporuje rezistenciu buniek na inzulín! Ak ale funguje produkcia inzulínu normálne, stúpne jeho hladina v krvi len adekvátne, teda tak aby sa udržala hladina cukru v norme a aby nedošlo k preťaženiu buniek. Takže uvedená štúdia vlastne dokázala, že pri dostatku vitamínu K2 v tele účinkuje inzulín efektívnejšie!
 
Žiaľ, cukrovka II. typu má dvoch povestných spoločníkov: koronárne choroby srdca a osteoporózu. Preto hrozí u diabetikov s rezistenciou na inzulín, že v prípade nedostatku vitamínu K2, môžu ochorieť aj na tieto choroby. Preto Dr. Rhéaume-Bleue odporúča svojim diabetickým pacientom a ľuďom s nadváhou užívať 240 ug vitamínu K2 vo výživovom doplnku MK-7.

Chronická polyartritída je degeneratívna choroba charakterizovaná zničujúcimi zápalmi kĺbov a tkaniva v ich okolí, ale aj kostí. Presná príčina tejto formy artritídy nie je známa, no považuje sa za autoimunitné ochorenie. Klasické poškodenie kostí a kĺbov, ku ktorému dochádza pri chronickej polyartritíde, je zapríčiňované aktivovaním osteoklastov (sú to bunky podieľajúce sa na odbúravaní starého, opotrebovaného kostného tkaniva, aby mohlo byť toto nahradené novým tkanivom). Tento proces sa nazýva „remodelovanie kostí“. Je to nepretržitý proces. Pri chronickej polyartritíde dochádza k väčšiemu poškodzovaniu kostí, ako je telo schopné zreparovať. A to vedie napokon k rozpadu kĺbov.
 
Avšak klinické pokusy ukázali, že samotný vitamín K2, alebo v kombinácii s liekmi, bráni osteoporóze, dokáže držať patologické osteoklasty pod kontrolou, a tak chrániť kĺby pacientov s chronickou polyartritídou pred ich poškodzovaním. Laboratórne pokusy tiež dokázali, že vitamín K2 zamedzuje rozmnožovaniu iných patologických buniek, ktoré vznikajú pri tejto chorobe. Vitamín K2 je teda veľmi sľubným novým prostriedkom pre liečbu chronickej polyartritídy (!).

Ako už bolo opísané v kapitole 9, vitamín K2 má ochranné účinky proti Alzheimerovej chorobe, a preto nie je asi náhodou, že po pankrease, slinných žľazách a hrudnej kosti je ho v mozgu najviac. Vitamín K2 chráni mozgové bunky – neuróny pred poškodzovaním oxidačným stresom voľnými radikálmi! A to je dôvod, prečo je ho v mozgu tak veľa.
 
Popri tejto pozoruhodnej funkcii sa podieľa vitamín K2 aj na tvorbe myelínu, ochranného lipidového obalu nervov, ktorý možno prirovnať k izolácii elektrických káblov. Tým sa zabezpečuje správne fungovanie nervového systému, lebo nervové vzruchy sa môžu prenášať správne!
 
Známou chorobou nervového systému je skleróza multiplex (MS). Práve tá je charakterizovaná poškodením myelínu v mozgu a v mieche. To vedie napokon k typickým príznakom, akými sú: strata koordinácie pohybov svalov, vznik necitlivých miest na tele, k poruchám vnímania, zahmlenému videniu, inkontinencii a ďalším poruchám. V tejto spojitosti je veľmi zaujímavé, že zdraví ľudia majú 3 x väčšiu koncentráciu vitamínu K2 ako pacienti s MS (!). A tiež sa ukázalo, že čím menej mali vitamínu K2 v krvi, tým viacej mali záchvatov! Osobne si myslím, že k porušeniu myelínu dochádza aj u ľudí pri epileptických záchvatoch.
 
MS je spájaná už dlho s vitamínom D a jeho „kamarátom“ vitamínom K2. Podľa štúdií sa spája jej výskyt aj s geografickou polohou. Takže je jej výskyt častejší v Kanade a v štátoch severnej Európy, a to v dôsledku nedostatku vitamínu D. To má logické vysvetlenie: v týchto krajinách je všeobecne menej slnečných dní.
 
Avšak treba priznať, že výskum spojitosti medzi vitamínom K2 a zdravým mozgom je ešte len na začiatku. K tomu prispel aj ten fakt, že mnohé skoršie štúdie nerozlišovali v tomto smere medzi vitamínom K1 a K2, alebo sa zapodievali len vitamínom K1. Dnes už ale vieme, že prevládajúcou formou vitamínu K v mozgu je vitamín K2 a nie k1! Konkrétne bolo zistené, že pomer vitamínu K2 oproti vitamínu K1 je 6 : 1. Vzhľadom na tento fakt, a skutočnosť, že mnohé duševné a neurologické choroby sú spájané s nedostatkom vitamínu K2,mali by sme sa snažiť, aby sme prijímali vitamín K2 pravidelne a v dostatočnom množstve! Avšak pre ochranu mozgu je dôležité, aby bolo v ňom dostatok vitamínu K2 ešte skôr, ako zaútočia voľné radikály!
 
Nezanedbateľný je tiež ten fakt, že vitamín K2 aktivuje enzým, ktorý posilňuje mozgovokrvnú bariéru! Táto bariéra chráni mozog pred rôznymi jedmi, ako je napríklad hliník. Veľmi dôležitý je poznatok, že vitamín K2 podporuje NEUROPLASCITITU mozgu! Pod týmto pojmom sa rozumie schopnosť mozgu meniť sa počas celého života človeka a nanovo sa organizovať tak, aby bol človek schopný prispôsobovať sa novým požiadavkám a okolnostiam. Ak by bol mozog vo svojej štruktúre nemenný, ako sa tomu kedysi verilo, boli by schopnosti človeka výrazne obmedzené. A práve Alzheimerova choroba a demencia sú ochorenia, pri ktorých je neuroplascitita mozgu výrazne obmedzená!

Štúdie so zvieratami, ako aj laboratórne štúdie s ľudskými tkanivami naznačovali, že vitamín K môže mať protirakovinové účinky. Vedci si to chceli ale potvrdiť, a tak začali uskutočňovať aj epidemiologické štúdie venované tejto problematike. Prvé výsledky takejto veľkej štúdie boli zverejnené v r. 2010. Uskutočnila ju európska organizácia EPIC, ktorá sa zapodieva výskumom vplyvu stravy na vznik rakoviny. Záver z tejto štúdie bol nasledovný: Ľudia prijímajúci priemerné množstvo vitamínu K2, majú skoro o 30 % nižšie riziko ochorenia na rakovinu v porovnaní s ľuďmi, ktorí prijímajú najnižšie množstvo tohto vitamínu! Táto štúdia nezohľadňovala ale iné rizikové faktory ochorenia na rakovinu. Jej výsledky tiež ukázali, že príjem vitamínu K2 je v úzkom opačnom vzťahu s výskytom rakoviny, čo sa prejavuje tak, že u mnohých typov rakoviny mali pacienti nedostatok vitamínu K2. To ale neznamená, že nedostatok vitamínu K2 spôsobuje rakovinu (!).
 
Na základe laboratórnych výskumov vyslovili vedci hypotézu, že existuje vzťah medzi vitamínmi K1 a K2 s rakovinou. Neskôr túto hypotézu ale skorigovali v tom zmysle, že tento vzťah je len medzi rakovinou a vitamínom K2. Keďže je ale známe, že na rakovinu ochorejú zriedkavejšie ľudia konzumujúci pravidelne a pomerne veľké porcie ovocia a zeleniny a že práve tieto zložky stravy obsahujú veľa vitamínu K1, javí sa táto korekcia pôvodnej hypotézy v určitom rozpore. Výskumníci sa preto sústredili na zistenie, ktorá potravina bola v sledovanej populácii ľudí najpodstatnejším zdrojom vitamínu K2. No a ukázalo sa, že to boli syry (pozrite prílohu č.3: Obsah vitamínu K2 v potravinách).
 
K tomuto zisteniu si dovolím poznamenať: žiadna úspešná prevencia pred chorobami a tiež liečenie nie je nikdy výsledkom pôsobenia len jedného faktora. Je to teda multifaktoriálna záležitosť, ktorá sa odhaľuje veľmi ťažko. Vidno to aj na tomto zistení, ktoré je vlastne odporúčaním, aby ľudia jedli syry – výborný zdroj vitamínu K2. Avšak toto odporúčanie je v rozpore s tvrdením viacerých autorov medicínskych kníh, ktorí výslovne neodporúčajú konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov, vrátane syrov (!). Z tohto rozporu je zrejmé, aké je naše poznanie obmedzené a zároveň je zrejmé, že v hre sú aj iné faktory. Samozrejme, ak nejaký druh potraviny nerobí niekomu dobre a má to dokonca odskúšané, tak nech takú potravinu neje. Ale vo všeobecnosti platí, že naša strava by mala byť pestrá a vyvážená. A platí aj známa rada „všetkého s mierou“, aj keď túto mieru si musí stanovovať každý sám.
 
Ale napriek tomu možno konštatovať, že vitamín K2 má určite pozitívne účinky proti rakovine. Dokazujú to aj poznatky uvedené v niekoľkých kapitolách knihy (2), v ktorých pojednáva jej autorka o vplyve vitamínu K2 v prípade rakoviny prostaty, pľúc, pečene a aj leukémií. Vo všetkých týchto kapitolách sú informácie potvrdzujúce pozitívny vplyv vitamínu K2 na tieto druhy rakoviny.

Teória „TRIAGE“. Starneme všetci. Bolo to tak vždy, je a aj bude, hoci odjakživa sa hľadali prostriedky, ktoré by tomu zabránili. Avšak do určitej miery môžeme ovplyvňovať rýchlosť starnutia a zároveň aj to, či budeme vo vyššom veku trpieť na chronické choroby! Faktorov, ktoré majú na to vplyv, je samozrejme viacej. Niektoré môžeme ovplyvňovať ľahšie, niektoré ťažšie. Avšak ak ich poznáme ,môžeme sa o to pokúšať. Jedným z týchto faktorov, a významným, je náš životný štýl a v rámci neho naša strava a stravovacie návyky. Existuje okolo toho mnoho teórií a boli napísané tisícky kníh. Tu sa ale zmienim len o tom, ako sa môže prejavovať obsah živín v prijímanej strave na tempe nášho starnutia a vývoji chronických chorôb. O tom nám môže povedať niečo teória starnutia, ktorá má názov „TRIAGE“, ktorú vypracoval Dr. Bruce AMES zo známej kalifornskej univerzity v Berkeley. Najprv ale vysvetlím podstatu tejto teórie, ktorá je schovaná vo význame anglického slova „TRIAGE“. Je to vojenský výraz, ktorý znamená triedenie ranených vojakov podľa závažnosti ich zranení.
 
Dr. Ames si položil otázku, ako sa telo vysporadúva s nedostatkom živín? No a skonštatoval, že to robí podobne ako vojenskí lekári, keď triedia vojakov podľa závažnosti zranení, ktoré utrpeli. S dostupnými živinami (vitamínmi, minerálmi, aminokyselinami…) v tele, ktoré sú potrebné v rámci metabolizmu v konkrétnom čase, to robí naše telo obdobne – použije ich v prvom rade na tie najdôležitejšie funkcie a niektoré funkcie sa vyradia, napríklad opravy DNA v bunkách. To môže ale znamenať, najmä ak trvá táto situáciu dlhšiu dobu, nahromadenie škôd v tele vedúcich k degeneratívnym a chronickým chorobám, ba až k smrti! Povedané stručne: „Nedostatok živín urýchľuje proces starnutia!“ Naše telo robí „selekciu TRIAGE“ automaticky, my si ju vlastne vôbec neuvedomujeme, no princíp prežitia je prvoradý!
 
Nie je známe, či si tím Dr. AMESA zvolil na skúmanie tohto fenoménu úmyselne vitamín K, ale môžeme konštatovať, že vitamín K, presnejšie celá skupina vitamínov, ktoré patria do tejto skupiny, je veľmi vhodná, lebo na rozdiel od iných živín majú vitamíny K len jednu funkciu: aktivovať v tele určité bielkoviny, ktoré sú na nich závislé (teda ich nedokážu aktivovať iné látky!). A tak možno pomerne ľahko zistiť, či prijímame dostatok vitamínov K, vlastne stačí zistiť, či boli tieto bielkoviny aktivované, alebo zostávajú v našom tele neaktivované.
 
Avšak aby sme mohli overiť platnosť teórie TRIAGE v tomto prípade, musíme pochopiť, aké následky môže mať čo len ľahký nedostatok vitamínu K v našom tele. Keď boli účastníci štúdie sledujúcej vplyv stravy s nízkym obsahom vitamínu K na ich zdravie vystavení takémuto nedostatku, zistilo sa, že hladina neaktivovaného osteokalcínu (to je tá bielkovina, ktorú aktivuje vitamín K2) sa zvýšila o týždne skôr, ako sa objavili neaktivované koagulačné faktory (tie aktivuje vitamín K1).
 
Z tohto poznatku vyplýva nasledovný závažný záver: telo uprednostňuje funkciu správnej zrážanlivosti krvi, lebo to je životne dôležité a aktivácia osteokalcínu, ktorý zabezpečuje transport vápnika do kostí, je v úzadí. Kosti tým trpia a ak trvá takýto stav dlhšie, môže sa tak vyvinúť osteoporóza a iné choroby. Ale už mierny nedostatok vitamínu K1 vníma telo citlivo, lebo by mohlo dôjsť ku krvácavým stavom v dôsledku nedostatočného zrážania krvi! Takže: dlhodobý nedostatok vitamínu K2, najmä v starobe, predstavuje významný rizikový faktor pre vývoj degeneratívnych chorôb, vrátane osteoporózy a artériosklerózy! Avšak dobrou správou je, ba povedal by som veľmi dobrou, že ak: výrazne zvýšime príjem vitamínu K2, môžeme toto riziko znížiť!
 
Ale teória TRIAGE odhalila ešte jednu závažnú skutočnosť: odporúčané denné dávky rôznych živín, teda aj vitamínov a minerálov, boli stanovované NESPRÁVNE! Boli totiž stanovované ako najmenšie množstvo potrebné na pokrytie akútnej (teda krátkodobej) potreby organizmu (!). No a dlhodobé dodržiavanie takýchto nízkych dávok dôležitých živín sa prejaví rýchlejším starnutím, chronickými chorobami a aj kratším životom!
 
Toto konštatovanie potvrdzujú aj moje poznatky z odbornej literatúry, v ktorej experti na určitú problematiku (autori kníh a odborných článkov) upozorňujú na skutočnosť, že denné odporúčané dávky rôznych živín sú podhodnotené! Typickým príkladom je vitamín D. Je o tom pojednané v (1). Treba ešte dodať a upozorniť na fakt, že chorí a vyčerpaní ľudia, ako aj ľudia s veľkou fyzickou a psychickou záťažou (napríklad športovci) majú spotrebu takýchto živín vždy vyššiu…

Ako som už napísal vo viacerých článkoch, neexistujú zázračné lieky a ani zázračné výživové doplnky, ktoré by nám samé o sebe, teda sólo, zabezpečili preventívne pevné zdravie, alebo by nám pomohli vyliečiť sa z nejakej závažnej, alebo aj menej závažnej choroby (!). Dobré zdravie je stav, ktorý sa vybuduje, alebo udržiava, vďaka viacerým kladne pôsobiacim faktorom. Mnohé z nich môžeme mať pod kontrolou priamo, ostatné nepriamo. No platí to aj opačne – chorobu nevyvolá len jeden nepriaznivý faktor. Prakticky vždy to je niekoľko nepriaznivých faktorov pôsobiacich súčasne.
 
Je to podmienené tým, že telo potrebuje mnoho rôznych látok (vitamínov, minerálov, aminokyselín…), aby mohlo fungovať, a to v optimálnom množstve. Vynikajúci nemecký lekár Dr. HAMER to vystihol jednoducho a stručne: „Okrem úrazov sú len tri príčiny vzniku chorôb: buď má telo niečoho málo, alebo má niečoho priveľa, alebo človek trpí biologickým konfliktom (vážnym duševným stresom)!“
 
Jednotlivé látky, ktoré sa zúčastňujú metabolických a aj iných pochodov v človeku, sa navzájom potrebujú, podporujú, alebo sa potláčajú. Ak je ich málo, priveľa, alebo nie sú v optimálnom pomere, nastáva problém, najmä vtedy, keď takýto stav trvá dlhšiu dobu. Takže ani vitamín K2 nie je zázračnou látkou! Aby mohol pôsobiť v tele účinne, potrebuje spojencov! Je ich viac, o tom bude ešte tiež reč, no veľmi dôležité sú v tomto smere najmä vitamín A a vitamín D, vitamíny rozpustné v tukoch.
 
V prvom rade treba uviesť a zdôrazniť, že pre tvorbu bielkovín MGP (Matrix-Gla-Protein) a osteokalcín sú potrebné práve vitamíny A a D! Vitamín K2 ich už potom „len“ aktivuje. To ale znamená, že bez dostatočného množstva týchto vitamínov je nám vitamín K2 nanič. Avšak spolu tvoria tieto tri vitamíny silný triumvirát.
 
Dr. Rhéaume-Bleue konštatuje v (2): „Pre dobré zdravie človeka majú tieto tri látky rozhodujúci význam! No táto skutočnosť je veľmi podceňovaná.“
 
Treba ale tiež podotknúť, že tieto vitamíny sa významne líšia svojím pôsobením od takých živín, akými sú napríklad minerály a vitamíny rozpustné vo vode. Tieto pôsobia v metabolizme ako kofaktory iných látok, najmä enzýmov, na rozdiel od vitamínov A a D, ktoré zasahujú do aktivít génov, a tým aj tvorby bielkovín. Avšak tieto vitamíny sa musia v metabolickom procese v ľudskom tele najprv premeniť na látky, ktoré majú vlastnosti hormónov (!). Je ale dôležité vedieť, že zvyšovaním dávok vitamínu D (taký je teraz trend a mnohé fakty naznačujú, že to je správny trend), hoci aj spolu s vitamínom K2, (na čo sa už v súčasnosti dosť dbá), avšak bez vitamínu A, sa narúša rovnováha medzi týmito tromi vitamínmi, čo môže mať pre zdravie nežiaduce účinky!
 
Vitamín A a vitamín D majú ešte jednu spoločnú črtu – nachádzajú sa len v živočíšnych produktoch.

Na úvod treba vyvrátiť jeden mýtus: „Mrkva je vynikajúcim zdrojom vitamínu A“. Nie je to pravda ,lebo mrkva neobsahuje žiadny vitamín A (mrkva nie je predsa živočíšneho pôvodu…), ale má s ním predsa len niečo spoločné. To bude vysvetlené ďalej. Vitamín A je retinol a tejto látke sa dala – neprávom – nálepka, že je toxický. A to môže byť aj príčina, prečo sa mu vyhýbajú práve tí, ktorí ho najviac potrebujú. A keďže konzumovanie potravín s obsahom vitamínu A v posledných storočiach veľmi pokleslo, je skôr pravdepodobné, že ho prijímame menej a že ho máme skôr málo ako priveľa (!). Teraz uvediem významné vlastnosti vitamínu A v bodoch.

• Retinol je vedecký názov vitamínu A. Je odvodený od slova „retina“, po slovensky „sietnica“.

• Vitamín A je veľmi dôležitý pre náš zrak! Medzi prvé príznaky jeho nedostatku patrí zhoršené videnie za šera alebo v tme. No pri veľkom nedostatku môžeme aj úplne oslepnúť a nebudem vidieť nič ani cez deň! Zhoršeným videním za šera trpia najmä seniori. Znížená hladina vitamínu A sa zistila až u 15 % z nich.

• Vitamín A má veľký význam aj pre zdravie kože, slizníc a epitelu – vnútornej výstelky ciev!

•Vitamín A posilňuje výrazne našu imunitu. Napríklad rybací olej, ktorý je bohatým zdrojom vitamínu A, je výborným preventívnym prostriedkom proti prechladnutiu a chrípke. Zrejme aj preto, lebo posilňuje tkanivá a sliznice dýchacieho traktu.

• Vitamín A je dôležitý aj pre zdravie našej kostry – tak pre jej rast, ako aj pre udržiavanie v dobrom stave.

• Veľký význam má vitamín A pre dieťatko v tele matky – pre zdravý vývoj všetkých štruktúr tela a orgánov. Už mierny nedostatok vitamínu A môže mať na vývoj dieťatka v tele matky obrovský nepriaznivý účinok!

• Vitamín A má taktiež veľký vplyv na plodnosť tak muža, ako aj ženy.

• Dostatok vitamínu A je aj dôležitým preventívnym faktorom proti vzniku rakoviny! Pôsobí totiž, ako už bolo uvedené, na úrovni buniek a má veľký vplyv na ich správne diferencovanie! (V tele máme mnoho typov buniek. Tie vznikajú z tzv. kmeňových buniek, no aby plnili svoju funkciu, musia sa diferencovať. Typickým príkladom sú bunky v krvi, ktoré predstavujú tri základné typy: červené krvinky (erytrocyty), biele krvinky (leukocyty), krvné doštičky (trombocyty) ; bielych krviniek je ešte viacej typov. No a ako vieme, všetky tieto krvinky, teda bunky, plnia určité špecifické úlohy.) Normálne, zdravé bunky sú dobre diferencované a majú normálnu štruktúru. Naopak, zle diferencované bunky majú abnormálnu štruktúru. Často sú to práve rakovinové bunky! Vitamín A blokuje vývoj nádorov, ktoré vznikajú delením (množením) tých zle diferencovaných buniek. Týka sa to hlavne nádorov vznikajúcich na slizniciach, napríklad hrubého čreva, krčka maternice…

• Absorpcia vitamínu A zo stravy je ovplyvňovaná viacerými faktormi, napríklad zložením tukov v nej, množstvom vitamínu A, ktorý už koluje v krvi, alebo aj tým, koľko ho je v pečeni.

• Nedostatkom vitamínu A môžu trpieť aj ľudia, ktorí netrpia hladom, no ich strava obsahuje málo vitamínu A (!). Napríklad Dr. PRICE zistil, a to boli 30. roky 20. storočia, že už vtedajšia štandardná strava v USA obsahovala 10 x menej vitamínu A, ako tradičná zdravá strava.

• Na rozdiel od vitamínov rozpustných vo vode, ktoré sa v prípade nadbytku vylúčia z tela močom, môžu sa vitamíny rozpustné v tukoch ukladať v tkanivách tela a mať prípadný toxický účinok. V prípade vitamínu A sa to stáva len u ľudí, ktorí užívali celé mesiace vitamín A vo výživových doplnkoch a v extrémne vysokých dávkach. Dr. Rhéaume-Bleue konštatuje v (2),že riziko toxicity vitamínu A sa veľmi preháňa, čo vyvoláva obavu z tejto životne dôležitej látky pre naše zdravie. A štúdie venované toxicite vitamínu A to skutočne dokázali, že k jeho toxickým účinkom dochádza len pri dlhodobom užívaní extrémne vysokých dávok vo výživových doplnkoch, no nikdy nie zo stravy! Jedinou výnimkou môžu byť alkoholici, ktorí majú často problémy s pečeňou, lebo táto sa podieľa na metabolizme vitamínu A významnou mierou.

• Príznaky toxicity súvisiace s vitamínom A:nechutenstvo, suchá, svrbiaca koža, vypadávanie vlasov, bolesti hlavy, poškodená pečeň. Treba ale ešte dodať, že toxicita vitamínu A môže súvisieť aj s nedostatkom vitamínu D a vitamínu K2! Platí totiž pravidlo, že čím viac prijmeme niektorého z týchto vitamínov, tým viac sa zvyšuje požiadavka na tie ďalšie vitamíny rozpustné v tukoch! Ak tieto nie sú k dispozícii, môžu sa prejaviť toxické účinky. O tom bude ďalej ešte pojednané.

• Vitamín D nie je oponentom vitamínu A, ako sa to niekedy tvrdí. Tieto dve látky sa vo svojej činnosti skôr navzájom dopĺňajú a spolupracujú(napríklad oba sa podieľajú na tvorbe osteokalcínu!).
 
Ďalšou nepravdivou fámou o vitamíne A je, že vraj spôsobuje osteoporózu. Pravda je taká, že môže mať nepriaznivý vplyv na hustotu kostí, ale len vtedy, keď sa užíva vo vysokých dávkach, no bez súčasného užívania (dostatku) vitamínu D (!). Chybou štúdií, ktoré toto zistili bolo, že skúmali účinky vitamínu A, ako aj vitamínu D, vždy oddelene. Teda pokusným zvieratám podávali len jeden tento vitamín. Ak sa podávajú oba vitamíny, nikdy sa neprejavia toxické účinky a pri tom nie je dôležité, aké vysoké sú tieto dávky!

Hoci to bolo už uvedené, je vhodné vrátiť sa ešte k tomu, ako to je vlastne s tým betakaroténom. Takže betakarotén nie je vitamín A (retinol), je len jeho prekurzorom, ktorý sa musí v tele premeniť na vitamín A. No treba ešte dodať, že betakarotén sa nenachádza len v mrkve a v podobne sfarbenej zelenine a ovocí, ale aj v listovej zelenine. V nej ale dominuje zelená farba kvôli chlorofylu. Taktiež treba uviesť, že je takmer nemožné zistiť, koľko betakaroténu prijmeme v jednej porcii zeleniny. Premena betakaroténu na vitamín A je problematická a miera absorpcie je len 20 až 50 %. Okrem toho je dokázané, že čím ho je v nejakej potrave viacej, tým menej sa ho absorbuje a premení na vitamín A. A tento proces ovplyvňujú aj viaceré zdravotné faktory, ktoré sú – žiaľ – v našej modernej spoločnosti značne rozšírené., napríklad:
 - Cukrovka,
– Znížená funkcia štítnej žľazy,
– Nedostatočný príjem tukov (sú potrebné na premenu betakaroténu na vitamín A),
– Nedostatok zinku,
– Celiakia,
– Chýbajúci žlčník.
 
S premenou betakaroténu na vitamín A majú problém aj malé deti. Napriek týmto faktorom je potrebné konzumovať zeleninu a ovocie s betakaroténom, lebo jeho prínos pre naše zdravie nie je zanedbateľný! Je to totiž aj antioxidant dôležitý pre zdravie srdca a prevenciu proti rakovine! A tak je asi lepšie hodnotiť jeho prínos pre zdravie človeka nezávisle od jeho premeny na vitamín A.

Tak ako má vitamín A významný vplyv na účinnosť vitamínu D, platí to aj v prípade vitamínu K2. Avšak do tohto vzťahu vstupuje aj vitamín D, takže treba brať do úvahy všetky tieto tri vitamíny, ak chceme aspoň približne vysvetliť, čo všetko sa v tele s nimi deje a ako. Pre laika je to pomerne zložité, a tak uvediem o tom len podstatné fakty:
 
• Vitamín A šetrí telu vitamín K2, takže si vystačí s jeho menším množstvom. Keď máme ale v tele vitamín K2 v sotva postačujúcom množstve, vitamín A zmenšuje škody, ktoré by mohli v dôsledku toho vzniknúť. Ak ale vznikne dlhodobým užívaním vysokých dávok vitamínu A extrémna situácia a telo má málo vitamínu D, môže dôjsť k rednutiu kostí, lebo úspora vitamínu K2 bola príliš veľká a došlo k nerovnováhe.
 
• Vitamín A podporuje aktivity vitamínu K2. V tejto súvislosti je zaujímavé, že vylučovanie vápnika z tela vykazuje výkyvy podľa ročného obdobia. To sa prejavuje aj na odstraňovaní plaku v cievach. Najviac sa ho odstráni koncom leta. Vápnik sa vylučuje vtedy močom. Dalo by sa teda predpokladať, že tomu bude tak aj vtedy, keď dochádza k ubúdaniu kostnej hmoty, teda v zime. Žiaľ, vtedy a ukladá vápnik najviac do ciev (!) a močom sa nevylučuje. No a na tomto sa podieľa vitamín A, ktorý podporuje vylučovanie vápnika močom, ale len toho vápnika, ktorý odstránil vitamín K2 z ciev!
 
• Keďže vitamín K2 nemá toxické účinky, no vitamíny A a D ich môžu za určitých okolností mať, je potrebné zistiť, v akom množstve potrebujeme mať tieto dva vitamíny, aby bol vitamín D optimálne využitý a zabránilo sa jeho prípadnému toxickému účinku. Zistilo sa, že nejestvuje medzi nimi žiadny optimálny pomer, ale že fungujú na akomsi princípe prepínania, ktorý je ale veľmi dôležitý. Totiž minimálne množstvo vitamínu D zabráni prípadnému toxickému účinku vitamínu A a naopak, prítomnosť minimálneho množstva vitamínu A zabráni zase toxickému účinku vitamínu D!
 
To teda znamená, že ak máme v krvi čo len malé množstvo vitamínov A a D, sme chránení pred ich toxickým účinkom, ale v tele musí byť aj dostatočné množstvo vitamínu K2!
 
Toto možno chápať ako bezpečnostnú poistku, lebo príjem týchto vitamínov, získavaných v strave a zo slnka, je v rôznych častiach sveta iný a mení sa aj podľa ročných období. Napríklad v oblastiach s dostatkom rýb a slnečného svitu môže byť nadbytok vitamínu D oproti vitamínu A, no na inom mieste sveta to môže byť opačne. Z tohto je zrejmé, ako je dôležité prijímať vitamíny rozpustné v tukoch. Výživové doplnky môžu byť síce vhodné a niekedy je ich užívanie aj nevyhnutné, ale nikdy nenahradia tie, ktoré prijímame v potrave. A vtedy ani nedochádza k ich nežiadúcim toxickým účinkom!

Vitamínu D a jeho významu bol venovaný celý článok (1), a preto sa sústredím v tejto kapitole hlavne na jeho vzťah s vitamínom K2, ktorý je veľmi dôležitý:
 
• Ako je už teda známe, dostatočná hladina vitamínu D v tele vytvára predpoklad, že neochorieme na mnohé choroby, vrátane niektorých typov rakoviny! Podobne ako v prípade nedostatku vitamínov A a K2 sú prognózy pre pacientov s rakovinou nepriaznivé aj v prípade nedostatku vitamínu D! Príklad: v roku 2007 boli zverejnené výsledky štúdie, ktoré ukázali, že ženy, ktoré užívali denne vitamín D v dávke 1000 MJ s vápnikom, mali až o 60% väčší ústup rakoviny v porovnaní so ženami, ktoré užívali placebo nahrádzajúce vitamín D.
 
• Pri nízkej hladine vitamínu D sa ukladá tuk v tele! Platí to pre dospelých i deti. Avšak obezita súvisí s cukrovkou II.typu a výskum dokázal,že nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko, že obézny človek dostane cukrovku! Vedci to síce ešte neprezentovali, ale už sa v podstate vie, ako k tomu dochádza: vitamín D podporuje tvorbu osteokalcínu, bielkoviny zlepšujúcej citlivosť buniek na inzulín, ak je osteokalcín aktivovaný vitamínom K2 (!). Ak je v tele menej vitamínu D, je v tele aj menej osteokalcínu a dochádza k zníženiu citlivosti buniek na inzulín, teda k inzulínovej rezistencii! Štúdie, ktoré sledovali vplyv užívania vitamínu D na citlivosť buniek na inzulín, priniesli síce sporné výsledky, ale bolo to zrejme preto, lebo tieto štúdie si nevšímali stav vitamínu K2 u testovaných osôb (!).
 
• Baktéria „Chlamydofila pneumoniae“ je častou príčinou zápalu pľúc, hrdla, priedušiek a prínosných dutín. Bolo ale zistené, že má súvis aj s artériosklerózou. Nachádza sa totiž v kalciových nánosoch veľkých ciev, avšak nie je v zdravých cievach. No a tu vstupuje do hry vitamín D, ktorý podporuje tvorbu prirodzeného antibiotika cathelicidínu. A práve táto látka účinne likviduje túto baktériu! Ale pri nedostatku vitamínu D sa tvorí menej bielkoviny MGP – tej látky, ktorá odstraňuje vápnik z ciev a tkanív tela, ktorá musí byť ale aktivovaná s vitamínom K2,aby bola účinná! Ak je teda v tele málo vitamínu D a K2, nedochádza k odstraňovaniu plaku a imunita je oslabená. Takže vápnikový plak nielenže zužuje cievy a tak napomáha k zvýšeniu krvného tlaku, ale môže byť aj príčinou ochorení dýchacích ciest!
 
• Výskyt nedostatku vitamínu D v priemyselne rozvinutých krajinách sveta je jeho sprievodným úkazom. Ľudia žijúci v týchto krajinách trávia stále viacej času v uzavretých priestoroch, a tak sa začala v nich objavovať dokonca znovu aj rachitída-krivenie kostí v dôsledku nedostatku vitamínu D! Okrem toho je dobre známe, že nedostatok vitamínu D je významným faktorom podieľajúcim sa na väčšine chorôb, ktoré ale považujeme za bežné, či normálne. K týmto faktom treba dodať: „Naše telo je vybavené mechanizmami chrániacimi nás pred nepriaznivými účinkami nadbytku vitamínu D, no jeho chronický nedostatok nedokáže kompenzovať!“ Nedostatok vitamínu D je ale oveľa nebezpečnejší pre ľudí s tmavou pokožkou, ktorých tmavá pokožka znižuje významne tvorbu vitamínu D v ich tele. Tento fenomén je pre nich ešte nebezpečnejší, ak žijú v krajinách, kde je nedostatok slnečného svitu!
 
• Je teda logickou otázkou, koľko vitamínu D vlastne potrebujeme – aká je jeho odporúčaná denná dávka? Tá sa za posledné roky výrazne zvýšila. Okrem toho sa tiež zistilo, že aj pri veľmi intenzívnom opaľovaní sa vytvorí v tele také množstvo vitamínu D, ktoré odpovedá 10000 MJ, viac nie. Takže dnes sa považuje takáto dávka za bezpečnú aj pri užívaní vitamínu D3 vo výživových doplnkoch.
 
• Toxicita vitamínu D bola prílišne zveličovaná hlavne preto, lebo nebolo známe, aký podiel môže mať na jeho toxicite nedostatok vitamínu K2 (!). Toxické príznaky nadmerného vitamínu D sa dajú charakterizovať slovami „neprimeraná kalcifikácia“.
Tá vedie k nadmernej hladine vápnika v krvi a v moči, k tvorbe obličkových kameňov,ku kalcifikácii mäkkých tkanív, najmä ciev, a ku chorobám kostí! Ale dnes už vieme, že: „Toxicita vitamínu D je vyvolávaná akútnym nedostatkom vitamínu K2 a vitamínu A!“.
 
• Je potrebné vedieť, že existujú dve formy výživových doplnkov s vitamínom D: vitamín D2 a vitamín D3 a že ich potenciálne toxicita je rozdielna. Vitamín D2 (ergokalciferol) sa vyrába zvyčajne ožarovaním extraktu z kvasníc a je to teda syntetická forma vitamínu D. Vitamín D3 je naproti tomu prirodzená forma vitamínu D, lebo vzniká v koži človeka.
Keďže lekári dokázali liečiť rachitídu (krivicu) s oboma týmito formami vitamínu D, považovali sa dlho za rovnocenné. Lenže – ako sa ukázalo neskôr – vitamín D3 sa viaže lepšie na transportnú bielkovinu. Ak sa ale nenaviaže na ňu dostatočne, môže sa stať toxickým, a to je práve prípad vitamínu D2, lebo tie toxické príznaky sa zistili takmer výlučne len pri jeho užívaní.
 
• Máme aj ďalší poznatok o tom, prečo sa pri štúdiách objavovala toxicita vitamínu D. Expert na vitamíny rozpustné v tukoch, Chris MASTERJOHN o tom pojednal v prácach (4) a (5). Zistil, že to bolo preto, lebo vo vedeckých prácach sa skoro výlučne skúmal účinok vitamínov ADEK (teda vitamínov rozpustných v tukoch) separátne. Nepredpokladalo sa, že tieto vitamíny chránia naše telo vzájomne, dokonca aj pred nimi samotnými, ako to už bolo vysvetlené vyššie.
 
• Takže ak chceme porozumieť tomu, za akých podmienok môže dôjsť k toxickým účinkom vitamínu D, musíme pochopiť, aký je jeho vzťah medzi vitamínom K2 a samozrejme aj medzi vitamínom A. Ako už bolo vysvetlené, ak nemá dôjsť k nejakým toxickým prejavom a aby metabolizmus vápnika fungoval optimálne, musia byť tieto vitamíny v určitej rovnováhe! Ak dôjde k jej porušeniu a táto bude trvať dlhšiu dobu, môže dôjsť k vzniku rôznych chorôb, predovšetkým k chorobám srdca a ciev! Možné sú takéto stavy:
Ø Ak je v tele veľký nedostatok vitamínu D, dôjde ku kalcifikácii ciev a mäkkých častí tela, lebo v cievach nebude dostatok aktivovanej bielkoviny MGP, ktorá by tomu bránila.
Ø Keď začnete užívať vitamín D, alebo budete častejšie na slnku, produkcia MGP sa zvýši, vitamín K2 ho zaktivizuje a plak v cievach sa začne zmenšovať.
Ø Ak sa hladina vitamínu D zvýši na určitú úroveň, teda v tele narastie aj hladina MGP, no nebude k dispozícii dostatok vitamínu K2, časť MGP nebude aktivovaná a začne sa vytvárať plak v cievach.
 
Z uvedených poznatkov je zrejmé, že ak je medzi vitamínom D a K2 optimálny pomer, nevytvára sa v cievach nános vápnika (plak), alebo sa tento odbúrava! Pri tom pomáha aj vitamín A, ktorý znižuje potrebu vitamínu K2 a zároveň pomáha odstraňovať z tela vápnik, ktorý sa uvoľnil z ciev a tela. Takže táto trojica vitamínov má pre naše zdravie obrovský význam!

Je tu ale ešte ďalší prvok, ktorý má veľký vplyv na rovnováhu a metabolizmus vápnika a je pre zdravie kostí rovnako dôležitý ako vápnik. Týmto prvkom je horčík. (V skutočnosti je týchto prvkov ešte viac, ale horčík má medzi nimi výrazné postavenie. Tieto ďalšie prvky a ich význam pre zdravie človeka sú v prílohách č. 5 až 9.)
 
Horčík síce neodstraňuje vápnikové nánosy z ciev, no má iné cenné účinky pre zdravie srdca,napríklad znižuje krvný tlak a zmierňuje následky kalcifikácie ciev. Má tiež veľký vplyv na absorpciu a metabolizáciu vitamínu D, predovšetkým pri jeho premene na jeho hormonálnu formu. Horčík je teda nevyhnutný pre optimálny účinok trojice vitamínov A, D a K2! (Okrem horčíka hrajú v tomto procese úlohu ešte: zinok, fosfor, bór, vitamín B6 a betakarotény.) Najlepšie je, keď prijímame všetky tieto živiny v prirodzenej strave!
 
V tomto zmysle konštatuje Dr. Rhéaume-Bleue v (2): „Ak chceme znovu nadobudnúť naše zdravie a zdravie našich detí, nepotrebujeme identifikovať každú jednu mikroživinu a potom čakať, kým nám vedecké štúdie stanovia jej optimálnu dennú dávku. Začnime sa radšej držať múdrych tradícií našich predkov. V opačnom prípade budeme odkázaní na výživové doplnky, ktoré síce pomáhajú, ale nie sú ideálnym riešením.“

Vitamín K2 bol dlho „v tieni“ vitamínu K1, a preto nebol známy jeho obrovský prínos a význam pre zdravie človeka. A keď sa zistilo, že aj vitamín D má oveľa väčší význam pre celkové zdravie človeka, ako sa pôvodne myslelo, vedci skúmali jeho účinky izolovane. A tak prišli k chybným záverom ohľadne jeho toxicity. Vedelo sa o tom, že vitamín D má vplyv na kvalitu kostí, no nevedelo sa, ako prebiehajú metabolické procesy, ktoré to zabezpečujú.
 
Zásadný problém je v tom, že vitamín D napomáha vstrebávaniu vápnika z tenkého čreva do krvi, ale tam jeho úloha končí. No a keď sa odporúčalo, najmä ženám v menopauze, aby užívali vitamín D spolu s vápnikom, prípadne aby konzumovali potravu s veľkým obsahom vápnika ako prevencia proti osteoporóze, nevedelo sa, že môže dôjsť k ohrozeniu ich zdravia, dokonca aj k tej osteoporóze, proti ktorej mala byť táto prevencia účinná. No čo bolo ešte horšie, u týchto žien sa začali objavovať v zvýšenej miere srdcovo-cievne choroby a mozgové príhody. Objavil sa syndróm, ktorý dostal pomenovanie vápnikový paradox.
 
Mnohí pacienti mali dostatok vápnika v krvi, no napriek tomu sa u nich prejavovala osteoporóza. Bol to dôsledok toho, že týmto ľuďom chýbali aj iné látky, predovšetkým vitamín K2 a vitamín A, ale aj iné: horčík, zinok, bór, vitamín B6 a betakarotén. Na to sa prišlo postupne, ale aj tak sa to v prevencii a liečbe osteoporózy dlho ignorovalo, hoci – môžeme konštatovať – že Dr. PRICE prišiel na to už dávno – rozhodujúce bolo to, že týmto pacientom niečo chýbalo…
 
Akokoľvek je vitamín K2 zaujímavou, a pre naše zdravie potrebnou a prospešnou látkou, tento článok dokazuje znovu jasne, že nejestvuje žiadny zázračný vitamín, lebo bez podpory iných látok je každý jeden vitamín, minerál, alebo iná látka, málo účinná alebo úplne neúčinná. Aby mohol byť človek zdravý a výkonný, dokonca aj do vysokého veku, potrebuje všetky živiny, ktoré môžu v ňom potom zabezpečovať, aby naše orgány fungovali ako dobre zohratý orchester.
 
Aby sme sa vyhli takýmto zdravotným problémom, je potrebné ale aj zmeniť životný štýl, chodiť na čerstvý vzduch a na slnko, dbať na to, aby naša strava bola pestrá, vyvážená a čo najprirodzenejšia, dopriať si dostatok spánku, vyhýbať sa toxickým látkam…
 
Ale iný postoj k tejto problematike by mala zaujať aj oficiálna medicína! Jej zástupcovia by mali oveľa aktívnejšie presadzovať zdravšie potraviny a neustupovať finančným záujmom potravinárskeho priemyslu a nespoliehať sa len na lieky, čím zase podporujú záujmy farmaceutického priemyslu. Táto problematika by mala ale zaujímať aj ekonómov štátu, lebo chorí ľudia stoja štát, a vlastne nás všetkých, obrovské peniaze.
 
A ešte niečo, nie menej dôležité. Takmer každá choroba znamená strach, utrpenie a problémy, nielen pre toho, kto je chorý, ale aj pre jeho príbuzných, priateľov… Pamätajme preto aj na túto skutočnosť! A keď je tu šanca predchádzať chorobám, snažme sa ju využiť! Však dobre vieme, že prevencia je oveľa lacnejšia ako liečba. Je ale tiež potrebné a dôležité, aby sme neboli leniví, študovali, zaujímali sa o vlastné zdravie a dokázali správne počúvať naše telo a nespoliehali sa len na to, že keď sa v ňom niečo pokazí, lekári to zase napravia.

1 FUCHSBERGER Martin : Význam vitamínu D pre naše zdravie ; Január 2024
2 RHÉUME-BLEUE Kate : Vitamin K2 und das Calcium-Paradoxon ;KOPP Verlag, 2018
3 SCONCE E. KHAN T. , MASON J. a iní : Patients with unstable control have poorer dietary intake of vitamin K compared with stable control of anticoagulation; ThrombHaemostasis ; 2005
4 MASTERJOHN C. : Vitamin D toxicity redefined : vitaminK and the molecular mechanism; Med. Hypoteses 2007
5 MASTERJOHN C. : From seafood to sunshine : a new understanding of vitamin D safety; Wise Traditions 2006
6 HAMANN Brigitte : Vitamin D hochdosiert , KOPP Verlag ; 2022
7 HARTENBACH Walter : Die Cholesterin Lüge , KOPP Verlag 2015

V ktorých potravinách sa nachádza horčík:
Horčík sa nachádza v mnohých potravinách, ale len v malom počte z nich je jeho obsah vysoký. Najviac ho je v orechoch, slnečnicových a sezamových semenách, celozrnných produktoch, pšeničných klíčkoch, pšene, ľanových semenách, otrubách, ovsených vločkách, celozrnnej ryži, mangolde, horčičných zrnkách, strukovinách, zelenej zelenine, banánoch, datliach, kakau a v horkej čokoláde .