Valerij Brjusov: K ruskej revolúcii

Keď trosky do výšky hádžeš
z obruče blokády, z ktorej je smeť,
stále vpred, za medze, hrádze,
červený jazdec – leť!

Cez nárek, reptanie, kvílenie nočné
s volaním poľníc – tým prívetom –
víťazné dunenie mocnie,
tvoj galop nad svetom.

Keď si sa centovým kopytom dotkol
starého múru – zrútil sa;
strašlivo rachotíš železom podkov
po praskajúcich dlaždiciach.

Odvážny! Skočil si divo
a zdvihol zvírený prach.
Pás hmiel sa usádza clivo,
jantár sa zažína na mračnách.

A všetci, prorok i sliepňavý ujo,
zvrtli zrak na onen bok –
Berlín a Paríž a New York
vidia tvoj ohnivý skok.

V tanci i zlorečiac na osud, žreby,
zem víta zmätene
v úsvitnom horiacom nebi
červené kremeľské zjavenie.

(1920, preložil Ján Zambor)