Ilustračný obrázok: flickr
Podnetom k mojej úvahe bol nadpis v SME: Nemáme na úvery, požičiavame si od rodín. Prečo sa farmári búria a ako za to môže štát. Jednoduchá odpoveď by bola, že EÚ diferencuje podporu poľnohospodárov, o čom už písali viacerí autori.
Ing. A. Julény v Slove píše:
„Mnohé neduhy globalizácie sa prejavujú aj v EÚ, na ktoré dopláca aj Slovensko. Konkrétnym prejavom sú rozdielne dotácie zo strany EÚ v jednotlivých krajinách EÚ do pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu.“
Z môjho pohľadu by som upozornil ešte aj na inú skutočnosť okrem faktov, ktoré spomínajú diskutujúci v SME.
Zaujal ma článok A. Monteverdiho: Teória optimálnej oblasti a EMU. Poučenia z eura (Optimum Currency Area Theory and EMU: Lessons from the Euro). A jeden podnadpis: The eurozone crisis and its management, teda kríza eurozóny a jej riadenie.
V mojej knihe som na s. 212 napísal:
“Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol peňažný multiplikátor = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? “
Nadpis aj podnadpis Monteverdiho hovoria o vážnych problémoch meny euro, peňazí podobne ako aj nadpis v SME. Úver totiž prenáša kúpnu silu peňazí. To je rozhodujúce. V pozadí úveru je dôležitá stabilita hospodárskych pomerov a následne stabilita meny.
Zavedenie eura bolo oficiálne nahradenie určitej meny ako zákonného platidla v každom štáte menou euro. V pôvodných krajinách eurozóny sa uskutočnilo 1. januára 1999 ako aj 1. januára 2002, na Slovensku sa uskutočnilo 1. januára 2009.
Predpokladom na zavedenie eura bolo splnenie tzv. konvergenčných kritérií, teda Maastrichtských kritérií, ktoré nič odborne nehovorili o eure ako peňažnej jednotke, peniazoch. Aby som hlbšie upozornil na problém eura, nemôžem nezačať dielom prof. Karvaša, guvernér Slovenskej národne banky, v ktorom časť o peniazoch má viac ako 80 strán. Ide teda o vážny problém. Aby som túto hĺbku bohatosti diela priblížil, uvediem niekoľko nadpisov v jeho kapitole o peniazoch
– vznik peňazí
– funkcia peňazí v hospodárskom živote (hovorí o 5 funkciách)
– mincové systémy a rôzne platidlá
– menové sústavy a hovorí v nej o mene zlatej, mene zlatej neúplnej, mene striebornej, dvojitej mene, papierovej mene a nakoniec rôzne systémy zlatej meny.
Nemôžem čitateľa neupozorniť na časť peňažné teórie. Viac ako 10 strán venuje kúpnej sile peňazí a jej zmenám. Má časť „otázka stabilizovania meny“ a časť „stabilizačné opatrenia“.
Nič také neuvádzajú Maastrichtské kritériá.
V mojej databanke mám aj údaje o eure. V článku v roku 2010 Nie je euro ako euro bolo uvedené, že našich 100 euro má hodnotu (dá sa nakúpiť) v Bulharsku 143,60, v Turecku 140,70, v Maďarsku 109, Chorvátsku 98,80, Taliansku 76,90, Grécku 75,90, Španielsku 75, Nemecku 71,30, Rakúsku 68,50, Francúzsku 66,70, V. Británii 60,20. Priam neuveriteľné rozdiely.
Ekonomická veda však hovorí, ako som už vyššie uviedol, o ďalšom významnom fakte – o optimálnom regióne meny, či optimálnej veľkosti oblasti meny. A práve na tieto problémy chcem výraznejšie upozorniť. V EÚ nie všetky krajiny majú menu euro, napr. Maďarsko, či Poľsko. Teória hovorí o optimálnych charakteristikách potrebných na zlúčenie mien alebo tvorby novej meny. Teória argumentuje či áno a či nie a či je určitý región pripravený stať sa menovou úniou, čo je záverečnou fázou ekonomickej integrácie.
Optimálna veľkosť oblasti meny je spravidla väčšia ako veľkosť krajiny. A tak aj EÚ mala byť optimálnou oblasťou pre euro. Dôkladne to rozberá A. Monteverdiho spomenutého článku Optimum Currency Area Theory and EMU: Lessons from the Euro.
Čitateľ by ešte mal vedieť, že o menovej integrácii teória dôkladne pojednávala už po roku 1960 a to vďaka prácam Mundellu, McKinnona a Kenena a to určením kritérií, ktoré vymedzujú optimálnu doménu oblasti meny.
Musím spomenúť ešte jeden fakt, lebo ten význame ovplyvnil fungovanie kolobehu peňazí v EÚ. Totiž na stanovenie výmenných kurzov a rezerv medzi členmi EMS sa použila hodnota ECU, vždy to však bola skôr účtovná jednotka ako skutočná mena.
Konkrétne: Európska menová jednotka (ECU) bola menová jednotka používaná Európskym menovým systémom (EMS) predtým, ako bola nahradená eurom. ECU bola zavedená v roku 1979 a nahradená eurom v roku 1999, bola zložená z 12 členských krajín Európskej únie. Spolu s ECU bol zavedený mechanizmus výmenných kurzov (ERM), ktorého cieľom bola znížiť variabilitu výmenných kurzov a dosiahnuť menovú stabilitu v Európe.
Verím, že čitateľ získal informácie, ktoré sú potrebné pre vnímanie a pochopenie článku zo SME. Úver poľnohospodárov bude iste dlhodobým. Poľnohospodári budú tak riešiť náročný, zložitý ekonomický problém. Oni totiž budú musieť splácať nielen úver ale aj úroky. Ale ako sa bude v budúcnosti správať inflácia a ako úrokové miery? To je náročná oblasť ekonomickej vedy. Teda komplex dôsledkov úveru poľnohospodárov je veľmi komplexný problém, čo som čiastočne naznačil. Čitateľ to čiastočne zistil. Ide o aplikáciu hlbokých poznatkov ekonomických vied. Veľa interdependencií, čiže menšia alebo väčšia vzájomná hospodárska závislosť medzi veriteľom a dlžníkom. Kto zapríčinil, že sú poľnohospodári v takej situácii?
Od našich JRD sa učili aj Francúzi, aj Nemci aj Američania (mám list). JRD vedecky riadili svoju ekonomiku, optimalizovali štruktúru rastlinnej a živočíšnej výroby, vedecky hospodárili. JRD mali závlahy a počítače. JRD Lehnice v poloprevádzkových pokusoch dosahovalo 8/9 ton na hektár pšenice.
Záver
Odborne povedané, financializácia (komplexný problém peňazí), ekonomická kríza, a sociálna ochrana ľudí je ozaj náročný problém, čoho by si mala byť vedomá vláda a aj NRSR. Vláda sa však zdržuje protestami, účastníkov netrápi fungovanie ekonomiky.
O neznalostiach ekonómie svedčí narábanie s Ecu, či Maastichtské kritériá. Ale aj fakt, že iste bolo viacero čitateľov pri mori v Čiernej hore, keď ľahko mohli zaplatiť pobyt v nemeckej marke. Už to hovorí, že centrálna banka Nemecka neustrážila svoju menu.
Poľnohospodári nemajú na úvery, požičiavajú im rodiny. To je teda aj sociálny aj ekonomický problém. Na Ukrajine je vojna, ktorá „zrieďuje“ menu, máme platobné karty či Bitcoin, a tak pre mňa by iste bolo potešením, keby taký spis ako napísal Karvaš napísal guvernér NBS a ten by sa stal bázou, základom pravidelných rokovaní guvernérov v ECB. Stabilita eura pre nich je prvoradou úlohou.
Úvahu nemôžem nezakončiť krásnymi slovami piesne V dolinách, ktorú spieva p. Duchoň:
Je to kraj kde prísne štíty hôr,
Teplo dolín múdro strážia,
Pokým slnka lúč zazvoní,
na jarné zvonce ovčích stád.
Je to kraj kde ráno vstáva skôr,
Kde sa drevo z hory tíško zváža,
Je to Slovensko čarovné, hrdé,
Mám ho rád.
Prof. J. Husár
Bratislava, 13/2/2024
Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/uver-je-totiz-poskytnutie-penazi/
