Ilustračný obrázok – Pixabay
Spojené štáty, ktoré dlhodobo presadzujú násilím vo svete „ľudské práva“, podľa svojich plánov, hlasovali proti rezolúcii o boji proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a xenofóbie.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 16.12. 2021 prijalo rezolúciu a uznesenie A/RES/76/149, ktorú navrhlo Rusko a viac ako 30 ďalších krajín, aby odsúdili nacizmus, neonacizmus a iné rasistické praktiky.
Rezolúcia bola prijatá 130 hlasmi členských štátov. Spojené štáty a Ukrajina boli jediné dva štáty, ktoré hlasovali proti rezolúcii. Hlasovania sa zdržalo 51 krajín.(všetky štáty EÚ, Turecko, Japonsko, Južná Kórea, Austrália, Kanada a Veľká Británia).
Zhromaždenie následne prijalo návrh uznesenia „Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k podnecovaniu súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie“.
VZ OSN vyjadrilo hlboké znepokojenie nad glorifikáciou nacistického hnutia, neonacizmu a bývalých členov organizácie Waffen SS – vojenskej vetvy nacistickej strany – vrátane stavania pamätníkov, organizovania verejných zhromaždení na oslavu nacistickej minulosti a aktivizáciu neonacistických hnutí. Dokument poukazuje na skutočnosť, že stavanie pamätníkov príslušníkom Waffen SS, organizovanie pochodov a iných podobných akcií hanobí pamiatku nespočetných obetí fašizmu, negatívne ovplyvňuje deti a mládež a je nezlučiteľné so záväzkami členských štátov OSN.
Zhromaždenie tiež vyjadrilo svoj nesúhlas s akýmikoľvek pokusmi o glorifikáciu tých, ktorí bojovali proti protihitlerovskej koalícii, kolaborovali s nacistickým hnutím a páchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Zástupca Stálej misie Spojených štátov pri OSN Nicholas Hill povedal, že hoci jeho krajina odsudzuje nacizmus, hlasuje proti rezolúcii, pretože porušuje ochranu práva na slobodu prejavu podľa prvého dodatku Ústavy Spojených štátov.
Toto vyhlásenie predstaviteľa USA je hanebné, pretože prvý dodatok Ústavy Spojených štátov podľa neho dáva možnosť verejne propagovať, obhajovať a rozširovať nacistickú ideológiu, čo je vo väčšine normálnych krajín trestné. Skutočnosť je taká, že Hill zneužil toto ustanovenie Ústavy Spojených štátov na zdôvodnenie hlasovania proti rezolúcii.
Boj proti glorifikácii nacizmu v rezolúcii zdôrazňuje, že „účelom riešenia nenávistných prejavov nie je obmedziť alebo zakázať slobodu prejavu, ale zabrániť podnecovaniu k všetkým formám neonacistického násilia“.
Rusko už dlho odsudzovalo Ukrajinu a pobaltské štáty za to, že umožňujú glorifikáciu nacizmu, zatiaľ čo USA tvrdili, že ide o ruskú dezinformačnú kampaň propagovanú rezolúciou. USA pritom museli vedieť, aký je vývoj vo svete čo sa týka vzostupu neonacizmu. Proti rezolúcii hlasovali preto, lebo návrh podalo Rusko a potom preto, lebo USA dlhodobo podporovali naonacistické sily na Ukrajine z dôvodu presadzovania svojich agresívnych plánov proti Rusku.
Prijatie rezolúcie má mimoriadny význam, keďže uplynulo 75 rokov, čo Norimberský tribunál uznal zločinnosť nacistickej organizácie SS, vrátane Waffen SS.
Uznesenie poznamenáva, že „neonacizmus je viac než len oslavou predchádzajúceho hnutia, je to súčasný fenomén so silnými záujmami o rasovú nerovnosť a investíciou do získania širokej podpory pre svoje falošné tvrdenia o rasovej nadradenosti“.
Podľa dokumentu došlo v mnohých častiach sveta k vzostupu politických strán a extrémistických ideológií, a aj keď tieto skupiny nie sú formálne zapojené do vlády, ich prítomnosť pomáha posúvať politickú debatu do ultrapravičiarskeho spektra.
Uznesenie poukazuje na vážne znepokojenie v súvislosti s online náborom zraniteľných jednotlivcov, vrátane detí týmito silami a nad tým, že došlo k nárastu rasistickej a xenofóbnej rétoriky a násiliu páchaného týmito skupinami vrátane skinheadov.
Dokument ďalej odporúča, aby krajiny prijali národné akčné plány na potlačenie rasizmu a konkrétne neonacizmu. Ďalej navrhuje, aby štáty uzákonili opatrenia v súlade s článkami 4 a 5 Medzinárodného dohovoru Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.
Okrem toho uznesenie zdôrazňuje, že takéto činy nemožno považovať za výkon práva na pokojné zhromažďovanie, združovanie a prejav, lebo predstavujú jasné a zjavné zneužitie týchto práv. Okrem toho sa Valné zhromaždenie domnieva, že tieto činy môžu spadať do pôsobnosti článku 4 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorý vyžaduje, aby všetky jeho zmluvné strany stíhali takéto činy ako trestné činy.
Jedno ustanovenie vo výrokovej časti uznesenia má osobitný význam. Vyjadruje „hlboké znepokojenie nad zvýšenou frekvenciou pokusov a aktivít zameraných na znesvätenie alebo zbúranie pamätníkov postavených na pamiatku tých, ktorí bojovali proti nacizmu počas druhej svetovej vojny, ako aj na nezákonnú exhumáciu alebo odstránenie pozostatkov takýchto osôb“. Okrem toho tento odsek nalieha na štáty, aby „plne dodržiavali svoje príslušné záväzky, okrem iného podľa článku 34 Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom z roku 1949“.
Je dôležité upozorniť na závery osobitného spravodajcu, že prehodnocovanie histórie je neprijateľné, a na dôležitosť hodín dejepisu pri vyučovaní dramatických udalostí a ľudského utrpenia, ktoré vyplynuli z prijatia ideológií ako nacizmus a fašizmus. Rovnako dôležitý je záver, že akékoľvek verejné podujatia, oficiálne aj neformálne, oslavujúce bývalých členov Waffen SS, musia byť právne zakázané.
Skutočnosť, že Spojené štáty a Ukrajina opäť hlasovali proti tomuto dokumentu, pričom delegácie členských štátov EÚ sa hlasovania zdržali, je ťažko pochopiteľné a je veľmi poľutovaniahodné. Prevažná väčšina členských štátov OSN hlasovala za.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Viac na:
https://english.almayadeen.net/news/politics/us-ukraine-vote-against-anti-nazism-unga-resolution
