Z toho, ako Ivan Korčok nezvládol svoje emócie a v povolebnom príhovore hovoril o tom, že je sklamaný a rozčarovaný a o tom, že kampaň sa dá vyhrať šírením nenávisti a bičovaním vášní, ale aj tým, že z neho urobili kandidáta vojny čo Slovákom nezabudne, by si občania nášho štátu mali zobrať veľké ponaučenie.
„Nezabúdať“ by sa mali naučiť najmä oni.
Pretože mnohí občania skutočne zabudli na to, že Ivan Korčok bol ministrom zahraničných vecí SR vo vládach I. Matoviča a E. Hegera. V tých vládach, ktoré sú zodpovedné za úplný rozvrat a rozklad nášho štátu po všetkých stránkach a náš štát tak priviedli do stavu klinickej smrti.
Boli to práve tie vlády, v ktorých pôsobil I. Korčok, ktoré šírili nenávisť , bičovali vášne, vykonávali na občanoch neodpustiteľné sociálne a medicínske pokusy.
Boli to tie vlády, ktoré arogantne a hrubo porušovali základné ľudské práva a slobody, siahli na tieto práva aj chráneným osobám, ako sú deti, či starší ľudia a bezcitne tak šliapali po ľudskej dôstojnosti mnohých občanov v našom štáte.
Boli to tie vlády, ktoré podpísaním tzv. „Obrannej zmluvy“ s USA, vytvorili z nášho štátu treťotriednu kolóniu USA.
A áno, boli to tie vlády, ktoré sa svojou servilnosťou snažili zatiahnuť Slovensko do priameho vojenského stretu s Ruskom tým, že Ukrajine darovali vojenskú techniku, pričom odvolaná vláda E. Hegera na to nemala kompetencie a právo.
Áno, občania nášho štátu by sa mali naučiť „nezabúdať „ na to, ako konajú politici, ktorí „vládnu“ v našom štáte.
To, že mnohí občania sa doteraz nenaučili nezabúdať svedčí o ich politickom analfabetizme a o ich občianskej negramotnosti. Preto je nutné zamyslieť sa nad tým, prečo je to tak a komu tento stav vyhovuje. Pretože v dnešnej dobe voliči stále volia svojich kandidátov na základe osobných sympatií a nie na základe ich odbornej spôsobilosti a najmä konania.
Voliči a verejnosť neustále podliehajú masívnej mediálnej manipulácii, na ktorú sa dali prepožičať mainstreamové mediá, ktoré bezočivo šíria predpísanú liberálno-progresívnu propagandu a prisvojili si úlohu inkvizítorov. Doteraz beztrestne šíria otvorenú nenávisť, prenasledujú, súdia a trestajú ľudí s iným názorom a rozdeľujú spoločnosť spôsobom, ktorý nabral existenčný charakter.
Hlásnymi trúbami politických strán a samotných politikov sa stali rôzne „osobnosti“, herci a umelci, ktorí od nich dostali mandát poúčať občanov o hodnotách spoločnosti.
Cieľovou skupinou takejto politickej propagandy sa v našom štáte stali dokonca aj malé deti. O beztrestnom šírení liberálno-progresívnej propagandy na vysokých školách, napriek tomu, že akademická pôda má zákonom dané byť apolitickou, snáď ani netreba písať. Výsledky šírenia tejto propagandy však vidíme v každodennom živote.
Preto sa niet čo čudovať, že naša spoločnosť je atomizovaná, rozrieštená až do takej miery, že ľudia nedokážu počúvať jeden druhého a už vôbec akceptovať iné názory, ako sú tie ich.
Východiskom z tejto mravnej biedy je osveta a vzdelávanie občanov. Mnohí doteraz ani netušia, čo znamená pojem „štát“, aké má funkcie. Nevedia o tom, že Ústava SR im zákonom zabezpečuje základné ľudské práva a slobody. Nechápu, že štát, to nie sú iba politici a štátni úradníci, ale aj samotní občania, ktorých povinnosťou je podieľať sa na riadení štátu tak, aby fungoval po všetkých stránkach.
Žiaľ, mnohí občania doteraz žijú v ilúzii, že „štát“ je rovnako bájny deduško podobne ako Boh a že „štát sa postará“. Myslia si, že ich jedinou povinnosťou je zvoliť si svojich zastupiteľov do štátnych orgánov, dať im plnú moc nad štátom a ich životmi a tým sa pre nich všetko končí.
Práve naopak. Povinnosťou občanov je kontrolovať nimi zvolených zastupiteľov, kontrolovať ich prácu. Žiadať nápravu pri ich chybách a pri hrubých zlyhania trvať na ich odstúpení. V takomto prípade, by sa dalo hovoriť o určitom stupni demokracie. V terajšej dobe sa však stretávame najmä s tým, že práve liberálno-progresívna propaganda tvrdo popiera demokratické rozhodovanie sa občanov a výsledky volieb. Preto mohol na funkciu štátu kandidovať človek, ktorý je zodpovedný za jeho rozklad a likvidáciu. A aj preto bol tento kandidát presvedčený o svojej výhre a nedokázal so cťou prijať demokratickú voľbu občanov SR.
Takéto správanie sa človeka, ktorý sa uchádzal o ten najvyšší post „hlavu štátu“, by malo byť pre občanov a voličov varovaním a zároveň veľkým ponaučením. A práve občania sú tými, ktorí majú právo povedať: „Toto Vám nezabudneme pán Korčok!“
Devana
Slnovratovo 8. 4. 2024
