Tancovať som začala už v matkinom lone

Ilustračný obrázok: Wikipedia

V článku o ruskom básnikovi Sergejovi Jeseninovi, som sa v ňom okrajovo dotkol jednej z jeho mnohých lások – americkej tanečnice Isadory Duncan (Ajsedory Danken či Dunkan, rôzne pramene uvádzajú rôznu výslovnosť). Po zhliadnutí filmu Sergej Jesenin v hlavnej úlohe so Sergejom Bezrukovom som sa rozhodol podrobnejšie sa oboznámiť so životom tejto umelkyne. Podelím sa teda s Vami …

          Isadora Angela Duncan prišla na svet 26. mája 1877 v Kalifornii v San Franciscu. Jej prvé meno je pravdepodobne odvodené od mena egyptskej polyfunkčnej bohyne  Éset / Isis / Isida, jednej z najväčších bohýň egyptského panteónu. Éset doslova znamená „Kráľovná trónu“,  Angela je, samozrejme, „Anjel“. Jej matka Mary Dora Grey mala írsky pôvod, otec Joseph Charles Duncan bol Američan. Zbankrotoval však a opustil rodinu, nedočkajúc sa ani narodenia dcéry Isadory. 

          Isadora (Dora) začala tancovať, keď mala štyri roky. Neskôr sa sama o sebe vo svojich pamätiach vyjadrila vetou, ktorú som použil ako názov tohoto príspevku. Jej matka totiž vynikajúco hrala na klavíri a využívala na to každú voľnú chvíľu. Ako šesťročná Isadora založila vlastnú „tanečnú školu“ – učila po svojom tancovať  deti susedov. Ako štrnásťročná (niektoré pramene udávajú dokonca vek desať rokov) zanecháva školu a snaží sa pracovať. Často sa vzďaľovala z domu, odchádzala do prírody a tancovala v tráve pri jazierkach či potôčikoch. Tancovala bosá, oblečená v gréckom peplose (tunike). Narodila sa pri mori a svoje pohyby sa snažila zlaďovať s rytmom vĺn. Skúšala študovať balet, avšak už po niekoľkých hodinách jeho sledovania odchádza s poznámkou, že „Sú to pohyby proti prírode“  Ona svoj tanec zakladala na umení starom vyše dvetisíc rokov, na antickom gréckom divadle so speváckym zborom. Pokračovala vo vystúpeniach naboso a v peplose.

Roku 1895 sa sťahuje spolu s matkou do Chicaga a čaká svoje uznanie. Tancuje na Mendelsonovu  Jarnú pieseň a na Washingtonskú poštu. Tam sa zoznámila so svojou prvou láskou Poliakom Ivanom Mirockým. Rodina Duncanovcov si prenajíma štúdio v New Yorku a ona skladá choreografiu na skladbu Narcis amerického skladateľa E. Nevina (Téma zo starogréckej mytológie). Rolu Narcisa tancovala osobne. Sám Nevin bol z vystúpenia vo vytržení. Začali ju pozývať do rôznych newyorských salónov, no ona videla, že Amerika jej umenie nepochopila.

          V roku 1889 odchádza do Európy a začína Londýnom. Jej brat Raimund v Britskom múzeu prekresľoval maľby zo starých gréckych váz a basreliéfov, a ona podľa zobrazeného pohybu vymýšľala zodpovedajúce pohyby pre svoj tanec. Narastala jej láska k starovekému Grécku, študovala sochy a sošky, vázy, tvorcovia ktorých so znalosťou veci nádherne stvárnili ľudské telo v pohybe. Aj v Londýne bola pozývaná vystupovať do najlepších domov a salónov. 

          Nasleduje Paríž s Louvrom. Odmieta podpísať zmluvu s berlínskym Music Hallom, pretože jej umenie nie je na predaj. Prameň jej tanca sa nachádza v jej vnútri, v duši,  a to sa nepredáva. Verila v seba ako málokto, a to jej dávalo silu zdokonaľovať svoje umenie.  Zoznamuje sa so sochárom Augustom Rodinom a tanečnicou Loie Fuller a stávajú sa priateľmi. 

        Rok 1902 ju priviedol do Budapešti. Podpísala kontrakt na tridsať vystúpení. Improvizovala na hudbu Johanna Straussa Na krásnom modrom Dunaji (Voda a vlny jej vyhovovali).Tu sa vyjadrila: „Moje telo je ešte aj niečo viac, ako púhy nástroj pre vyjadrenie hudby.“ Zoznamuje sa s maďarským hercom Oskarom Berezi, ktorého celý život nevolala inakšie ako Rómeo. Rómeo ju však opustí a ani nevie, že ona  do neho bola zaľúbená. Za základ ďalších tancov si zvolila hudbu Ferenca Liszta. Vytvára Tanec Ifigénie (Opäť starogrécky motív).  

          Rok 1903, Mníchov. V Dome umenia zožína veľký úspech. Začína čítať nemeckých filozofov s dôrazom na Arthura Schopenhauera (Vzťah vôle a hudby – to je prvopočiatok sveta, hudba je výrazom tejto vôle.)  a Friedricha Nietzscheho (Človek je akési lano medzi zvieraťom a nadčlovekom. Človek sa má snažiť stať sa tým nadčlovekom. Musí sa vzdelávať, rozvíjať, objavovať.). Podniká cestu do Talianska. Je unesená Florenciou, obrazmi starých majstrov, najmä Sandra Boticelliho (Jar). Vo Florencii tancuje na hudbu Klaudia Monteverdiho.

Konečne sa Isadora dostáva aj do svojej „Duchovnej vlasti“ – do Grécka. Šla ta s celou rodinou. Keď vstúpili na grécku pôdu, ona aj jej brat Raimund pokľakli a pobozkali grécku zem, po ktorej chodili veľkí predstavitelia starogréckej kultúry. Kráčali po tejto posvätnej krajine oblečení v antických tunikách, obutí v sandáloch. Ráno dorazili k athénskej Akropole. Dlho na ňu hľadeli a mlčali… Nechceli narušiť posvätné ranné ticho. Rozhodli sa, že v Grécku zostanú navždy. Aj začali s výstavbou Chrámu umenia na vŕšku Kapanos. Sny zostali snami… Nestačilo financií. Isadora pochopila, že súdobé Grécko nie je antické. Z Grécka s ňou odchádza Detský chlapčenský zbor. Snažila sa „zreštaurovať“ ho na antický štýl. Bez úspechu. Diváci si žiadali Modrý Dunaj. 

          Nasleduje štúdium diela rakúskeho skladateľa Christofera Willibalda Glucka – Orfeus a Ifigénia v Tauride.  Tiež dielo Richarda Wagnera. Spriatelí sa s nemeckým filozofom Ernstom Heinrichom Haeckelom. Nasleduje turné po Nemecku a po Rusku.  Zoznamuje sa s balerínami Matildou Krzesinskou a Annu Pavlovovou. Aj keď Isadora bola proti klasickému baletu, považujúc ho za pseudoumenie, výkonmi týchto tanečníc bola nadšená. Ovplyvnilo ju aj nové priateľstvo s režisérom, hercom a pedagógom Konstantinom Sergejevičom Stanislavským. Stanislavskij si vysoko vážil jej umenie a neskôr v knihe Môj život v tvorbe napísal: „Pochopil som, že ľudia v rôznych končinách sveta, pod vplyvom akýchsi nám neznámych podmienok, rôzni ľudia, v rôznych oblastiach, z rôznych strán hľadajú v umení jedny a tie isté nasledujúce, prirodzene rodiace sa tvorivé princípy.“ 

          Isadora sa začína zaoberať myšlienkou založenia tanečnej školy pre deti z chudobnejších rodín. Škola mala vzniknúť v Nemecku a už boli rozvešané plagáty zobrazujúce zdravé mladé tancujúce spartské dievčatá. Po jednom koncerte za ňou prichádza syn anglickej herečky Ellen Terry – Gordon Krag. Ich priateľstvo bolo krátkodobé. Roku 1906 porodila od neho dcéru Dirdre. Nasledujú ďalšie turné po Rusku, Holandsku,  návrat do USA. Dávala koncerty najmä v New Yorku.

Rok 1909. Paríž. Zoznámenie sa s milionárom Parisom Singerom (potomok vynálezcu známeho šijacieho stroja). Pre seba ho pomenovala Lohengrinom (podľa opery Richarda Wagnera). Ten sa stal mecenášom jej umenia, nasledovali nové turné po Rusku, Amerike… Narodil sa im syn Patrik (1910). 

          Roku 1913 zažila v Rusku (jasnovideckú) vidinu.  „Videla“ na opačnej strane ulice detské truhly. Pod vplyvom toho tancovala Smútočný pochod Frederika Schopina. Zobrazila, ako na rukách nesie svoje mŕtve dieťa na miesto jeho posledného odpočinku. Čoskoro sa vidina do písmena naplnila, dokonca dvojmo. Obidve jej deti sa utopili v Seine. S pestúnkou sa šli previezť autom po Paríži. Auto dostalo poruchu, vodič vystúpil, aby ju odstránil, odrazu sa auto pohlo a vletelo do Seiny. Ani deti ani pestúnku sa zachrániť už nepodarilo. Isadora nešťastná odchádza na grécky ostrov Korfu. Keď duchovná bolesť poľavila, sťahuje sa do Švajčiarska, potom do Paríža. V podvečer prvej svetovej vojny 1914 zomiera aj jej tretie dieťa (mala ho s istým mladým Talianom – žilo iba pár dní). Tanec na skladbu Franza Schuberta Ave Maria venovala svojim mŕtvym deťom Dirdre a Patrikovi. Na turné po Argentíne zostala nepochopená (presnejšie došlo tam k nejakému poklesku, asi morálnemu, po ktorom krajinu opustila).  Avšak v Brazílii žala úspechy.

           Keď sa dozvedela o revolúcii v Rusku roku 1918, svoje koncerty zakončovala Marseillesou. Vystupovala v červenej tunike a tancovala „revolúciu“. Tancovala s veľkým nadšením a nádejou, že sa začalo oslobodenie zbedačeného ľudstva. 

          V tom čase uskutočnila so svojimi žiačkami cestu do Grécka, avšak pre založenie školy tam nenašla podporu. Vracia sa do Paríža. 

Prichádza pozvanie od ruskej vlády (Lunačarskij), ktorá jej sľubuje podporu pri organizovaní prvej školy svojho druhu v Rusku. Isadora prichádza… Zoznamuje sa s básnikom Sergejom Jeseninom (bola od neho staršia o 17 rokov a 8 mesiacov). Preskočí obojstranná iskra, ktorá v nich zapáli vzájomnú lásku. Jesenin sa stal jej prvým a jediným manželom (1922). Aj v manželstve sa dorozumievali prostredníctvom tlmočníka. Uskutočnia spolu cestu po Západnej Európe. Čoskoro však začínajú medzi dvoma tvrdými povahami nezhody, škriepky… rozchod. Podľa niektorých prameňov sa Isadora pokúsila aj o samovraždu.

          Isadora zomiera tragicky. Vo francúzskom Nice 14. októbra 1927. Počas jazdy autom sa jej dlhý červený šál zachytil o os kolesa, a takto otočený okolo krku jej zlomil väzy. Vraj jej predtým vzhľadom na počasie odporúčali obliecť si teplý kabát. Ona to odmietla… Povedala, že vystačí so šálom.  Pochovaná je v Paríži na cintoríne Pére Lachaise.   

          Z jej literárneho diela sú známe najmä Tanec budúcnosti a Môj život. 

Na podklade Môjho života a knihy spomienok Sewella Stokesa Isadora Duncan – blízky portrét natočil režisér Karl Reich koprodukčný životopisný britsko – francúzsky film Isadora. V úlohe Isadory sa predstavila  Vanessa Redgrave. Film bol natočený roku 1968 a premiéru mal v USA. V tom istom roku bol nominovaný na Oskara v kategórii Najlepšia herečka. Film získal tiež cenu na festivale v Cannes. 

          Roku 1989 natočili filmári Daniel Geller a Dayne Goldfyne 60-minútový hraný dokument s názvom: Isadora Duncan – Pohyb z duše. 

          Isadora nikdy nepodliehala človekom umelo vytvoreného dvoj-, troj-štvrtinového či iného taktu. Podľa nej to bolo neprirodzené znásilňovanie Prírody. Ona vo svojej duši mala práve rytmus Prírody a splynula s ním. Svoje ladné pohyby podriadila rytmu vody, vlnám či zurkotaniu, závanom vetra, mávaniu krídel vtákov, ich vznášaniu sa vo výškach… To všetko zosúladila s rytmom svojho srdca a svojej duše. Jej tance boli pohanské… 

D r a g o        20-22112011

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. •We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: http://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam.Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok.Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže.Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia.Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza.Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie.Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: http://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection.An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year.If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser.When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed.If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website.These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue.For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore