Třetina světového objemu obchodu s hnojivy prochází Hormuzským průlivem. Průliv je uzavřen. Nikdo nemluví o tom, co bude dál s potravinami.
Túto otázku si kladiem po posledných udalostiach, ktoré hýbu viac, či menej slovenským „meanstreamom“ ale určite viac medzi obyvateľstvom, ktoré len neveriacky krúti hlavou.
Ilustračný obrázok: Pixabay Pred pár desaťročiami, po zamatovom prevrate nás politici presviedčali, že nie je potrebné pestovať, chovať a vyrábať potraviny, že si ich jednoducho vieme priviezť a kúpiť. Rušili sa družstvá, prestávalo sa orať a siať, likvidovali sa chovy úžitkových zvierat, zatvárali sa potravinárske závody a Slovensko sa čoraz viac prepadalo v potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti V začiatkoch covidovej pandémie…
Tam, kde názor odborníkov nemá dostatočnú razanciu, vstupujú politici a problém sa stane bojovým poľom rôznych politických a ekonomických záujmov, a keď sa pridajú aktivisti a „neziskové organizácie“, o výsledku netreba pochybovať.
Úvaha o tom, že hoci sme na súčasný režim nahnevaní, jeho zrútenie nie je riešením. Je nutné zamyslieť sa, ako žiť inak.
