Dážď, ten pradávny hudobník, hrá na strechách, listoch, kameňoch, aj v duši. Má rytmus, náladu a jeho harmónie dokážu znieť ako najjemnejšie hudobné motívy.
Mám rada dážď, najmä ten letný. Rada počúvam jeho zvuk, ako bubnuje na strechu, alebo len tichý, jemný šum spoza otvoreného okna. Má zvláštnu a nádhernú vôňu aj chuť. Niekedy, keď začne pršať, neponáhľam sa domov zo záhrady. Je príjemné cítiť kvapky dažďa na tvári, vo vlasoch, alebo keď dopadajú na plecia a stekajú v…


