Ilustračný obrázok: flickr

Pohoda v Trenčíne, to kedysi bol hudobný festival. Pravidelne naň chodili viacerí členovia mojej blízkej aj vzdialenejšej rodiny, aj veľa priateľov. Bola to jediná príležitosť, ako na Slovensku na živo zažiť Cesariu Evoru, Huun Huur Tu alebo Gogol Bordello.
Väčšinou si to neuvedomíme, ale život nie je len zmesou náhodných udalostí. Má svoj rytmus, melódiu a harmóniu a často sa nám prihovára symbolicky oveľa skôr, než na nás dopadne kyjak zákona príčiny a následku. Tak to bolo aj s Pohodou. Od jednej z kedysi nadšených návštevníčok som po skončení jedného ročník počul:
„Už nikdy viac Pohoda. Nestojí to za tie nepríjemné zážitky a hnus… Aby som večer hľadala svoj stan medzi zdrogovanými troskami a bez ladu a skladu obcujúcimi dvojicami, aby som sa ráno musela brodiť do kúpeľne cez hory odpadkov, ktoré som radšej ani neskúmala z čoho pochádzajú… Nie, nikdy viac!“
Bolo to o niekoľko rokov skôr, ako účastníci organizovane kadili na kresťanské symboly a ako tam začali chodiť Kiska a Čaputová, keď pravidelným vrcholom programu boli obsahovo notoricky známe politické debaty. Symbolické – majiteľom jediného politicky správneho názoru sa nehnusí nič. Možno práve naopak – práve v takomto prostredí sa cítia ako ryby vo vode.
Tohtoročná silná búrka v Trenčíne, symbolicky, poškodila práve stan Aktualít, v ktorom malo byť epicentrum politickej manipulácie. Najjagavejšie celebrity už vyronili slzičku nad tým, že nemohli vystúpiť a ako všeobecný príklad dobrej vôle sa zriekli „ušlého zisku“, vlastne honorára za vystúpenie, ktoré im búrka znemožnila. Ich morálny príklad zrejme strhne ich obdivovateľov a obdivovateľky všetkých pohlaví a oni si nebudú tiež nebudú žiadať vrátenie vstupného na predstavenia, ktoré sa kvôli búrke nekonali. Naopak, mnohí si určite už kúpili lístky na budúci rok…
Vnímate tú symboliku? Skutočné náklady znáša vždy plebs, nie celebrity. Presne tak je to aj vo vojne, do ktorej celebrity ten plebs tlačia. Pochopí to plebs, alebo aspoň rodičia plebsu, kým bude neskoro?
Ak nechávajú svoj rozum vymývať médiami, tak nepochopí. Všetky médiá hlavného prúdu totiž zahmlievajú zodpovednosť, ktorá organizátorom podujatia vyplýva zo zákona, aj zo zdravého sedliackeho rozumu. Podľa viacerých správ očitých svedkov sa ľudia na výzvu usporiadateľov pred dažďom skrývali v stane, ktorý spadol. Ale je vari dážď najväčšie riziko počas búrky? Pozrel som sa na stránku firmy American Tent, ktorá vyrába takéto veľkokapacitné stany. A tam je špeciálny odsek o tom, ako zabezpečiť stany v prípade búrlivého počasia:
Most events like big music festivals, sporting events, and football stadiums are generally evacuating their event when lightning is within 6 miles of the event location. Anytime you have lightning within your area, whether you’re under a high wind tent or out in the open 6 miles away, you need to get to a safe haven.
To znamená:
Pri organizovaní podujatí ako sú veľké hudobné festivaly, športové udalosti a futbalové štadióny, usporiadatelia ich obvykle evakuujú, ak sa vyskytnú búrky v okruhu 6 míľ (t.j. asi 8 km, čo zodpovedá intervalu 25 sekúnd od blesku po hrmenie). Kedykoľvek máte vo svojej oblasti búrku v okruhu 6 míľ, či už ste pod veľkokapacitným stanom alebo pod otvoreným nebom, radšej vyhľadajte bezpečný úkryt.
Najväčším bezprostredným nebezpečenstvom počas búrky nie je ani ten pád stanu, ale blesk a úrazy elektrickým výbojom. Všetky konštrukčné prvky stanov sú kovové a úraz elektrickým výbojom môže nastať aj z indukovanej elektriny, ak blesk udrie niekde v blízkosti, nemusí to byť priamy zásah. Výzva skryť sa v takýchto stanoch, by bola jednoznačne trestným činom všeobecného ohrozenia.
Záverom – symbolicky – je úplne jedno, akými peknými rečami vás a vaše deti oblbnú. Nikto nemá skutočný záujem, aby sa im nič nestalo, celebrity sledujú len svoje záujmy. Radšej teda počúvajte symbolickú reč okolitých udalostí.