Symbol je, ako čitateľ vie, taký objekt, obraz, písané slovo, zvuk alebo všeobecne konkrétny znak, ktorý zastupuje či reprezentuje niečo iné na základe istej podobnosti, asociácie, alebo čisto len dohody. Keďže som vyštudoval ekonomické vedy, tak ekonomiku charakterizujú mnohé objekty, fakty, napr. podniky, odvetvia, či výrobky.
Napríklad ten, na ilustračnom obrázku:
Verím, že viacerí dostali mail s názvom 180+ divov Slovenska. Potešili ma ozaj veľké divy. Našiel som medzi nimi aj fotku najväčšieho elektromotora na svete s vysvetľujúcim textom.
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch (potom SES Tlmače), kde pracovalo až osem tisíc ľudí, zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete.
Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo ho treba realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97 €). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW. Priam zázrak.
Bol to veľký symbol sily ekonomiky SR. Takéto symboly, teda až mnohé podniky, ktoré určovali, podmieňovali fungovanie našej ekonomiky, aj zahraničného obchodu, boli našou hrdosťou.
Dnes jej niet.
V ZSMK som začal pracovať v roku 1960 po VŠ a bolo nás 2500. Že sa rozšírili až na 8000 ľudí som sa dozvedel po premiére 20.4, 2012 v divadle vo Zvolene. Hral tam p. O. Hlaváček. Po predstavení ho čakali s nami ešte dvaja. Sadli sme si a vzájomne sa predstavili. Manželia boli z Tlmáč. Povedal som im, že po vysokej som nastúpil do výpočtového strediska počítacích strojov na dierne štítky Aritma. Mali sme ešte spoločných známych. Oni mi povedali, že ich bolo 8000. Týchto ľudí by som ozaj mohol klasifikovať ako homo habilis, človek zručný. Dnes si síce hovoríme, že sme homo sapiens, ale neviem, či sme boli múdri v rokoch 1989-93.
Totiž pomerne všeobecne v minulej etape v krajinách RVHP sa uznávalo, že slovenskí ekonómovia vyvinuli ekonomickú teóriu, ktorá zabezpečí rozvoj a pokrok ekonomiky. Po rozsiahlom štúdiu ich diel by im iste vzdal úctu aj dnešný čitateľ. Spôsobili prevrat v chápaní fungovania ekonomiky, jej „eknomického stroja“. Aj ho nakreslili.
V duchu nadpisu, ešte aj druhý príklad. Musím ho osvetliť hlbšie. Čitateľ možno pozná dielo B. Smetanu Predaná nevesta. No a to sa dialo s VSŽ Košice. Pripomeniem čo sa dialo s týmto naším vzácnym podnikom (nevestou). Výstavba VSŽ začala v roku 1960. Povzniesli Košice. V júli 1989 sa pretransformovali na štátny podnik. V novembri prišla zamatová revolúcia, zmeny vlastníckych pomerov. Strategické podniky, teda aj VSŽ sa stali súčasťou kupónovej privatizácie. Bolo to v rokoch 1991 – 92, kedy ministrom privatizácie bol I. Mikloš.
VSŽ mali zisk 4 miliardy slovenských korún. V roku 1994 sa dostali definitívne do súkromných rúk. Prišiel A. Rezeš. Nominálne hodnota akcií VSŽ bola 1,5 mld. slovenských korún. Za spoločnosťou Manager, teda jej zakladateľmi boli A. Rezeš, J. Smerek, Peter Hrinko, F. Petrák a V. Balánik. V médiách sa objavili správy, že to bolo až 15 mld. korún. Do VSŽ nastúpil tzv. kindermanažment, ktorému šéfoval Július Rezeš, syn Alexandra. V decembri 1998 ho vystriedal Gabriel Eichler. Predstavili ho ako bankára z USA a vraj slovenského pôvodu.
Sám povedal, že ho prekvapilo neskutočné rozkrádanie železiarní. A to nielen na najvyššej úrovni. V roku 1998 mali VSŽ vyše 160 dcérskych spoločností. Len 30 z nich súviselo s hutníctvom.
Pracovníci VSŽ za G. Eichlera zažili obrovské prepúšťanie. O VSŽ malo záujem viacero investorov – indický Ispat Group, rakúsky Voest Alpine, či holandská firma Hoogovens. S požehnaním vtedajšej vlády sa majiteľom košických hút stal americký gigant z Pittsburghu. Počas môjho študijného pobytu v Pittsburghu som zostal prekvapený ako u nich vyzerali opustené haly na výrobu ocele. Američania, teda US Steel, kúpili VSŽ. Prisľúbili finančné stimuly nielen mestu Košice, ale aj obrovské investície do podniku.
Vyžiadali si zato 10 ročné daňové prázdniny, teda daňový úrad nevidel z ich obrovských ziskov ani korunu.
Mali zachovať zamestnanosť. A aj tak veľa zamestnancov dostalo tzv. zlatý padák. Len ako to skončilo keď sa skončili daňové prázdniny?
Zažili sme časy amputovanej ekonómie, hlboké poznatky nepotrebovali. Ale kde je tento voľakedajší symbol slovenskej ekonomiky? Koloval zoznam zlikvidovaných či sprivatizovaných podnikov ekonomiky SR, bolo ich viac ako 200.
Dnes také nemáme, ako Tlmače, či Košice.
Nuž a tak sa stalo, že HDP SR v roku 1993 bol 367 mld. Sk. V porovnaní s krajinami západných ekonomík to bola veľmi nízka hodnota. Ešte aj v roku 1999 sme mali HDP per capita 3 709 USD. Pozrime si ešte aj iné fakty. Hneď v prvých rokoch samostatnej SR sme mali veľmi vysokú aj nezamestnanosť, až 39%. Práve preto by som uviedol niekoľko myšlienok, ku ktorým som došiel tak, že som prelistoval denníky a vtedy známy týždenník o ekonomike, podnikaní a peniazoch – Profit. Z obsahu jeho č. 24 z roku 1998 som zistil, že písal o fakte, ktorý nás trápil: „Pašovaný tovar môže byť pri odhalení riadne predražený.“
Ďalší článok má názov Kontrola nekontrolovaného procesu likvidácie š. p. Veľmi aktuálna problematika bola spracovaná pod názvom EMO pred finále. Výstavba Mochoviec začala v roku 1981. V otázke Mochoviec ako významné sa ukázalo stanovisko Úradu jadrového dozoru, ktoré znelo, že nádoba reaktora patrí k najlepším!
Eurokomisár pre rozširovanie EÚ o týchto symboloch nevedel (alebo vedel?).
Po zmene režimu v roku 1989, bola väčšina alebo všetky priemyselné podniky komunistického zázraku zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia.
Hovorí o tom spomenutý zoznam.
Záver
Štyri zahraničné automobilky nemôžu byť symbolom ekonomiky SR. Ani malý počet odvetví s následkom veľkého dovozu potravín. Input/output tabuľka z roku 1987 za Československo mala 300 odvetví. Veľmi dobrá štruktúra odvetví. Príklad ZSMK Tlmače ukázal čo sme dokázali vyrobiť elektromotor, symbol technologickej vyspelosti, technologického pokroku a príklad s VSŽ, žiaľ, smutný symbol, ukázal spôsob zmeny vlastníctva, spôsob či symbol privatizácie.
Naši vodcovia po roku 1993 zabudli že ekonómia je veda o vysvetľovaní ekonomických zákonov a ich následkov na spoločnosť. Nevieme, čo je dnes hlavným obsahom, jadrom, bázou jej poznatkov. Ekonómovia mlčia. Objektom ekonómie je výroba, akumulácia a distribúcia outputu, ktorý môžu naplniť iba výrobné podniky. Na to potrebujeme ekonomickú teóriu, ktorá zabezpečí novodobé symboly ekonomiky SR.
Egypťania, u ktorých boli Židia otrokmi niekoľko storočí, z čoho ich vyviedol Mojžiš – aspoň podľa tradície – dávali už dávno pred Mojžišom mŕtvym do hrobu knihu mŕtvych, obsahujúcu formuly na obhajobu pred Osirisom:
- Nedopúšťal som sa bezprávia
- Neraboval som
- Nebol som hrabivý
- Nekradol som
- Nezabíjal som ľudí
- Neskracoval som mierku na obilie
- Neluhal som1
Uvádzam to predovšetkým zato, že ekonómia je vystavaná na predpokladoch o správaní sa ľudí; a dnes sa kradne. Aj dnes by sme mali mať sociálne prikázania a nie zvady politikov, dokonca až v Bruseli. Symbol našej dnešnej ekonomickej cesty chýba.
Prof. J. Husár
Bratislava, 20/6/2025
- Lorenz, K.: Takzvané zlo. Praha 1992 ↩︎
Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/symbol-nasej-ekonomickej-cesty/
