Ilustračný obrázok: Dominik D. Pixabay
A nielen on, ale celé generácie ľudí, ktorí desaťročia bojovali za náš národ. Aby sme boli národom so svojou minulosťou, koreňmi, vlastným jazykom, kultúrou a hlavne územím…
A čo sme urobili za posledných 27 rokov? Predali sme samých seba do otroctva, morálneho aj duchovného…
Vysmievame sa z minulosti a necháme ju beztrestne prekrúcať.
Hanbíme sa za to, že sme Slovanmi a Slovákmi.
Novodobá samozvaná „intelektuálna elita“ dehonestuje našich národných dejateľov a väčšina ľudí sa len mlčky prizerá.
Mnoho mladých ľudí pomaly ani len netuší, kto to „Národovci“ boli.
Nevážime si vlastný jazyk. Je výsmechom koľko cudzích slov sa používa namiesto našich.
V školách sa viac vyučujú cudzie jazyky ako náš materinský.
Máme veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale vzdelanie nie je zárukou inteligencie, pretože na VŠ sa dostávajú študenti, ktorí by v minulosti ledva odmaturovali. Viem, že na veľa VŠ sa mladým vtĺka do hláv novodobá ideológia. Snažia sa v mladých zničiť národné povedomie a „vyrobiť“ z nich hrdých Európanov. Bez štipky hrdosti na svoj národ, na svoju reč, na kultúru…
Odôvodňujú to propagandistickou manipuláciou, že vysokoškolsky vzdelaní jedinci sú niečo viac ako tí ostatní a byť vlastencom je prejavom extrémizmu a fašizmu. Už som písala o tom, kde končí väčšina našich vysokoškolákov – hrdých Európanov… Končia v zahraničí, ako lacná pracovná sila…
Z kultúry ostalo torzo, len pár priaznivcov sa snaží robiť dobré meno našej vlasti v zahraničí.
Národ je kŕmený lacnou krčmovou zábavou a zrazu mu to stačí.
Z televízií sa valí množstvo odpadu, ktorý otupuje ľudom zmysly…
A možno to je hlavný zámer, otupiť ľuďom zmysly natoľko, aby nedokázali vnímať skutočnú realitu a nechali sebou manipulovať.
To, že sme na mape sveta štátom s vlastným územím, neznamená, že nám v skutočnosti patrí.
Čo patrí nášmu národu v tom štáte? Dokopy nič…
Pretože sme v EÚ a jej zákony sú postavené nad naše zákony, takže sa nedá hovoriť, že sme zvrchovaným národom a ani štátom.
Za kus „žvance“ po ktorom pachtili mnohí, sme vymenili slobodu, ktorú sme mali pár desaťročí.
Zvolili sme do vedenia štátu ľudí, ktorí nás všetkých predali a zradili za judášške groše.
Aký je to národ, ktorý si neváži sám seba a pohŕda všetkým tým, čo robí národ národom?
Celé stáročia sme boli pod nadvládou mocných a teraz sme znova…
Bude znova trvať tisíc rokov kým náš národ povstane z vlastného popola?
Alebo sa nájdu aj v dnešnej dobe ľudia, ktorí zaň budú ochotní bojovať aj na úkor vlastného pohodlia?
Je ešte čas na jeho záchranu?
Devana
Slnovratovo 23. august 2017
Dodatok autorky:
Včera sme chceli s priateľkou Yvetkou Rychtaříkovou natočiť pre priaznivcov Proudu národní hrdosti krátky pozdrav a prianie k Novému roku 2023. Nakoniec však vznikla relácia o vlastenectve, ktoré sa napriek tomu, že na Slovensku aj v Čechách je veľa pronárodných hnutí a politických strán, čoraz viac vytráca z bežného života. Pri natáčaní relácie som si spomenula na strarší článok, ktorý som napísala pred viac ako piatimi rokmi. Už vtedy bolo tu na Slovensku vlastenectvo potláčané a označované za extrémizmus.
Dnes sa síce mnohí hrdo hlásia ku svojej vlasti a národu, ale… Čo sme ochotní a schopní urobiť pre to, aby sme ich zachránili? Koľkí z tých, ktorí majú plné ústa Slovenska a národa sa v skutočnosti iba snažia zviditeľniť a dostať k moci? Stačia na záchranu toho, čo sme dostali darom od Stvoriteľa iba politické a mocenské ambície?
Nie…
Záchrániť to čo máme, zveľadiť vlasť, štát, národ, sa môže podariť iba úprimnou láskou k nim a poctivou prácou a nie iba prázdnymi slovami a lacnými a afektovanými gestami.
