Ilustračné foto: Marián Moravčík
Európska civilizácia stratila svoju stáročia vytváranú a dotváranú identitu pretkanú množstvom vojen, epidémiami, prírodnými a klimatickými pohromami, útlakom bezprávia .
Sedím pod neónovou oblohou, sledujem mihotajúce sa svetlá veľkomesta. Stmieva sa a ja sa zamýšľam nad paralelou tohto stmievania, či ide len o cyklické striedanie svetla a tmy alebo ide o zatmenie v našich mysliach, v našej spoločnosti, v európskej civilizácií dlhodobé.
Pokiaľ ide o súmrak nad európskou civilizáciou, je to dnešná realita. Európska civilizácia stratila svoju stáročia vytváranú a dotváranú identitu pretkanú množstvom vojen, epidémiami, prírodnými a klimatickými pohromami, útlakom bezprávia.
Práve v dnešnej dobe nového milénia, poučení poslednými vojnovými besneniami v polovici predchádzajúceho storočia a po skončení aj studenej vojny medzi dvoma politickými zoskupeniami dochádza vďaka vysokej hladiny neoliberalizmu, relativizácii pravdy a tolerancii bez hraníc k morálnemu, kultúrnemu a všeobecne hodnotovému úpadku.
Podľa môjho názoru smerujeme od civilizovanej Európy k Európe primitívnejšej, od rozumného “ratia” k iracionalizmu a novopohanstvu. Neviem, či sa to vôbec dá ešte zvrátiť, ale rozhodne nás čaká veľká skúška.
Sekulárna spoločnosť si to neuvedomuje, ale život bez rešpektovania všeobecne platných alebo všeobsahujúcich morálnych a etických zásad vedie pomaly a isto k významnému úpadku (neodvážim sa povedať, že zániku) 2 000-ročnej kresťanskej civilizácie a s ňou aj k dehumanizácii ľudstva a chaosu z nezvládaného multikulturalizmu.
Tento stav je dôsledok nezvládnutého ponovembrového vývoja politiky s prehnanou liberalizáciou bez osvojenia si regulácii vyspelých sociálne orientovaných krajín v oblasti privatizácie, práva, kultúry a s prílišnou orientáciou na materiálne bohatstvo a konzumný spôsob života.
Aj preto by nemali voliči myslieť len srdcom, ale aj hlavou. Mali by sa o politike učiť, politiku sledovať a rozmýšľať. Žiaľ, nerobia to a obávam sa, že ani mnohí reálne nemajú kapacity to robiť a tak podliehajú bilbordovým krásavcom a ich sľubom o vzdušných zámkoch a jednorožcoch.
Často ma fascinuje, ako sa nedarí, ale našťastie nikdy nie celkom uplatniť zdravý rozum pri rozhodovaní o problémoch z celospoločenského hľadiska.
Zdravý rozum nám určuje svedomie, a svedomie hovorí, že človeku v každej spoločnosti má ísť predovšetkým o proces zabezpečenia všeobecného dobra.
Ak teda zahodíme zdravý rozum, ak nebudeme počúvať vlastné svedomie a ak sa nebudeme zaujímať o všeobecné dobro, môžeme sa veľmi rýchlo priblížiť ku koncu našej civilizácie a nadľudia nás zoderú z kože pre svoju nenásytnosť.
Čo s tým? S radosťou musím konštatovať, že to, čo vnímame na obzore, ešte reálne nemusí prísť. História sa môže ale aj nemusí opakovať. To že niekto má také či onaké plány, sa ešte nemusí realizovať.
Okrem toho, každý človek ma k dispozícii svoje vedomie, to je jeho esenciálny nástroj. Môže do svojho poľa nechať prepúšťať a ponechávať involučnú informáciu, alebo vie analyzovať a klasifikovať informáciu a následne ju meniť na lepšiu stranu. Ak toto dokážeme vo svojej mysli, stávame sa reálnym svetielkom nádeje a vedome stojíme na strane dobra.
Ak toto z rôznych príčin nedokážeme, nevedomky sa stávame súčasťou zóny, s ktorou svojím presvedčením nechceme nič mať, pripadne môžeme ďalej nevedomky svojimi psychovírusmi nakaziť aj svoje okolie. Tak veľmi zjednodušene pracuje mechanizmus myslenia.
Každodenná myšlienková hygiena je nevyhnutnosťou. Naše myšlienky sa šíria do informačného poľa , ktoré ľudia húfne zamorujú svojim nezodpovedným mentálnym správaním a následne to dopadá na nás individuálne aj skupinovo tak isto ako keď zamorujeme atmosféru.
Cesta civilizácie von z problémov je jedine v pochopení, ako reálne funguje ľudské myslenie, ako s nim manipulovať, aby sme nevedomky neublížili sebe i druhým.
Na druhej strane však popísanie stavu a alternatív vedomia nie je dostatočný nástroj na riešenie dnešných spoločenských problémov, ale dá sa to využiť na zloženie mozajky popisujúcej problém komplexnejšie, čo umožní presnejšie zostavovať možné riešenia.
Kto ich však dnes zostaví a prezentuje verejnosti (ak nájde dostatočne mienkotvorný kanál) zajtra môže byť obecne odsúdený ako rojko, konšpirátor, nepriateľ demokracie.
Na pravdu v širšom ponímaní, na vyvedenie ľudstva z omylu liberálnej demokracie asi nedozrel čas, nedozrelo ľudstvo. A to je škoda.
Dušan Piršel
