Sme majstri sveta v činnostiach, ktoré nezdobia hokej. Pre nás sa skončili MS spravodlivo, ak berieme do úvahy súčasnú kvalitu resp. skôr nekvalitu nášho hokeja. Niet pochýb i o tom, že slovenský hokej už dlhšiu dobu stagnuje a dokonca sa prepadá do suterénu svetového hokeja. Každý, kto sleduje hokej, môže tento úpadok pozorovať. Čo je však poľutovaniahodné je to, že zodpovední ľudia za tento úpadok sa tvária, že sa nič nedeje. Prečo sme sa dostali do tejto krízy? Predovšetkým preto, lebo sme sa dopúšťali a stále sa dopúšťame systémových chýb. Československý a neskôr slovenský hokej vždy zdobil kolektívny a kombinačný, tvorivý hokej. Hokejistom nechýbala dravosť, rýchlosť, schopnosť myslieť čo je s pukom v danom okamihu najvhodnejšie urobiť, technika narábania s hokejkou a pukom, ochota podať v reprezentácii obetavý výkon. Hráči hrali so srdcom a boli hrdí na to, že reprezentujú svoju krajinu. Bola to pre nich česť.
Dnes toto všetko slovenskému hokeju chýba.
Ak chceme opäť v hokeji prehovoriť do boja o medaily, musíme si zložiť z očí ružové okuliare, povedať si do očí horkú pravdu a prestať sa klamať. A hlavne urobiť nápravu v hokeji. Za systémové chyby v slovenskom hokeji môžu všetci zodpovední a zainteresovaní funkcionári a tiež hráči. Slovensko je malá krajina a nemôže si dovoliť plytvať s talentmi. Chýbajú nám hokejové prípravky takého typu, ktoré by „vyplavili“ prirodzeným spôsobom talenty pre ďalšiu odbornú prácu s nimi. Chýbajú nám odborní tréneri, ktorí by sa im venovali. V minulosti systematická práca s deťmi cez dorastencov alebo juniorov až po dospelých prinášala svoje ovocie. Z tohto systému potom neskôr vzišli hviezdy slovenského i svetového hokeja. Ak nevenujeme dostatočnú pozornosť práci s mládežou, talenty sa nám strácajú alebo sa jednoducho neprejavia. Sme majstri sveta v mrhaní s talentmi. Na stránke SZĽH alebo na úrovni hokejových klubov si môžete pozrieť aktivity od prípraviek až po dospelosť. Teoretickú časť máme zvládnutú, realizačnú nie. Niečo robíme zle.
Práca v kluboch. Ak si všimneme nasledovnú stránku…:
…zistíme, že úroveň hokeja v extralige výrazne ovplyvňujú zahraniční hráči. Na súpiskách mužstiev môže byť napísaných sedem zahraničných hráčov. Pomer všetkých strelených gólov slovenskými hráčmi verzus legionármi je 50,5% ku 49,5%.
V mnohých kluboch sa spoliehame na kvalitu legionárov, pričom slovenská kvalita za nimi výrazne zaostáva. A teraz nehodnotím len góly, ale aj výkony na ihrisku. Uvedené čísla sú výrazne v neprospech slovenských hráčov, ak si uvedomíme, že legionárov je na súpiskách len sedem a slovenských hráčov minimálne trikrát viac. Pritom legionári nepatria k súčasnej svetovej špičke. Z tohto pohľadu ide iba o hráčov „tretej triedy“, ktorí však na Slovensku vynikajú a sú ťahúňmi klubov. Je to jasný dôkaz o tom, že úroveň našej ligy je slabá. Dokazujú to aj medzinárodné súťaže, v ktorých spravidla nehráme žiadnu významnú úlohu. Vizitku našej neúspešnosti nám vystavilo vedenie Champions Hockey League (CHL), ktoré potvrdilo, že päť pozvánok do nasledujúceho ročníka (tzv. Challenger Leagues) dostali kluby z Dánska, Francúzska, Nórska, Poľska a Spojeného kráľovstva. Osemnásť pozícií patrí klubom zo zakladajúcich krajín (Švédsko, Fínsko, Nemecko, Švajčiarsko, Česko a Rakúsko). Hokejová Liga majstrov 2025/26 bude opäť bez slovenského zástupcu. Sme majstri sveta v „potápaní“ vlastného hokeja.
Slovenská extraliga by mala byť základňou pre reprezentáciu. Ak nemáme kvalitnú ligu, nemôžeme očakávať, že budeme úspešní v reprezentácii. Tam sa nemôžeme spoliehať na zahraničných legionárov. Už niekoľko rokov po sebe si slovenská reprezentácia nesie z klubov záťažové bremeno zlého systémového prístupu. Miesto toho, aby sme hrali kolektívny kombinačný hokej a z neho zakladali útoky, väčšinou vyhadzujeme puky do útočného pásma a snažíme sa ich potom zmocniť. Ide o údajne kanadský spôsob hry. Na to, aby sme sa mohli presadiť takýmto spôsobom hry potrebujeme mať na vysokej úrovni zvládnutú techniku, ovládanie a spracovanie puku, rýchlosť a hlavne vedieť čo s pukom spraviť. Toto všetko jednoducho nevieme. Naše tvrdohlavé vyhadzovanie pukov do útočného pásma viedlo spravidla k tomu, že sa pukov zmocnil súper a kým sme ho opäť získali, tak sme sa „napracovali“. To všetko našim hokejistom samozrejme odoberalo fyzické sily. A ak puk aj hokejisti získali, boli často bezradní. Nevedeli čo majú s ním spraviť. Presná nahrávka, urobenie kľučky, vyhnutie sa ataku na mantineli, to bola pre našich hokejistov „španielska dedina“. Útočníci strieľali na bránu bezhlavo a zrejme boli radi, že trafili priestor brány. Umiestniť puk do odkrytých častí brány jednoducho nevedeli. Produktivita útoku katastrofálna.
Obrana bola deravá, bezzubá. Pre hokejistov bol problém sa vôbec z obrannej tretiny dostať. Ich nepresné prihrávky končili často na hokejkách súperov a opäť sme boli nútení zaliezť do obrany. Ak hral súper presilovku, obrana sa postavila do naučeného postavenia a pasívne čakali na to, čo urobí útočiaci súper. Okamžite atakovať súperových hráčov s cieľom nenechať ich rozohrať naši obrancovia nevedia. Jediným svetlým bodom boli naši brankári. Keby nebolo nich, možno by sme boli aj ohrození zostupom z elitnej skupiny. Naši hokejisti patrili k najvylučovanejším. Chýba im disciplína. Aj v tomto kritériu sme majstri sveta.
Sme majstri sveta aj čo sa týka výhovoriek účasti na MS. Mnohí hráči z NHL sa vyhovárajú a z rôznych dôvodov nechcú reprezentovať. Je to neúcta voči reprezentácii a vlasti. Vypuklý prípad je Slafkovský. Výnimočný talent, ale vidí za všetkým len peniaze. Ochota hrať za národný tým neexistuje. Bojí sa, že by prepadol ako na vlaňajších MS? Nikoho vtedy neoslnil. Ako väčšine hráčov národného tímu mu chýba ochota drieť a dosiahnuť kolektívny úspech pre národný tím. Ak nezmení svoj prístup k reprezentácii, stane sa pre národný tím bezcenným hráčom.
Craig Ramsay ako tréner na Slovensku zlyhal. Nie je mu blízka naša mentalita, nevie narábať s hráčmi, motivovať ich k lepším výkonom ani nevie zostaviť takú reprezentáciu, ktorá by ako celok mohla niečo dosiahnuť. Jeho kanadské maniere sa jednoducho na Slovensku neujali. Šatan dal Ramseymu šancu na Slovensku uspieť, ale keď nedosahoval výsledky, mal ho poslať domov. Držal ho nasilu hoci celý hokejový svet na Slovensku vedel, že Ramsay nedosiahne úspechy ako tréner. Niekto by povedal, že jeho úspechom bol úspech SR na olympiáde v Pekingu. Áno je to pravda, ale len čiastočná. Zostavu Ramsay sám od seba neskladal. Ak sa pozrieme na olympijskú zostavu, mnohí úspešní hráči sa niekde vytratili. Dôvod? Nepoznáme. Naša zostava a hráči mali vtedy predovšetkým kolektívneho ducha a schopnosť podávať maximálne výkony. To sa už vytratilo. Okrem toho úspech na olympiáde ovplyvnila i skutočnosť, že NHL bola rozbehnutá a mnoho hráčov silných tímov na olympiáde chýbalo.
Ak sa pozrieme do minulosti mali sme na Slovensku výborných trénerov. Mená Filc, Šupler, Hossa boli pojmy. Neboli to len odborníci, ale aj stratégovia so znalosťou psychológie a schopnosťou uplatniť svoje vedomosti u hráčov. Dobrá otázka je prečo tak chytro na trénerských postoch skončili? V tomto smere SZĽH urobil obrovské chyby. Trenice v SZĽH nikoho nezaujímajú dovtedy, kým neurobia fatálne chyby. Sme majstri sveta v plytvaní a odvolávaní výborných trénerov. Šatanovi za výborné výkony v hokeji patrí úcta. Ale ako manažér a vrcholový predstaviteľ hokeja zlyhal. Šatan mal by zo svojho postu odísť a venovať sa povedzme výchove nových mladých kádrov.
Čo dodať na záver? Hráme zastaraný, nemoderný hokej. Zaspali sme dobu. Ak si už pred svetovým šampionátom dáme cieľ „iba“ postup do štvrťfinále, tak je niečo v našom hokeji prehnité. Uspokojovať sa s nízkymi cieľmi vedie k znižovaniu úrovne slovenského hokeja. Našim hráčom tiež chýba kondička. Nemajú dostatočnú rýchlosť a nevedia hrať naplno od začiatku do konca. Hráme špekulatívny hokej a kalkulujeme s tým, že ak vedieme, povedzme o dva góly, tak stiahneme chvosty a bránime. Takýto prístup sa nám viackrát vypomstil a nakoniec sme prišli o víťazstvo. Špekulatívny prístup k hre nerovná sa taktika. Naši hráči sú hokejovo mentálne labilní. Niektorí pôsobia ustrašene, nechajú sa na ihrisku zastrašiť. Nemajú na ihrisku rešpekt. Väčšinou to býva preto, lebo nemajú dostatočnú výkonnosť. Vyhovárať sa na mladý vek hokejistov je nevkusné. Ak sa pozrieme na hokejistov iných štátov, mladí hráči už majú za sebou mnoho výrazných úspechov aj na MS. U nás ako keby vládlo medzi mladými hráčmi sebauspokojenie, že to, čo vedia im stačí na pohodlný život hokejistu s vysokým platovým ohodnotením. V porovnaní s vyspelými hokejovými štátmi sme v pásme šedého priemeru. Neviem či kluby alebo reprezentácia má mentálnych koučov alebo psychológov. Asi nie, lebo naši hokejisti nie sú dostatočne na dôležité zápasy mentálne pripravení.
Je čas dať veci na poriadok a urobiť všetko pre to, aby sme sa vrátili na stratené pozície. Čo treba pre to hlavne urobiť? Nič viac, iba odstrániť pomenované nedostatky. Keď vedia hrať Česi výborný hokej tak prečo nie my? Predpoklady na to máme.
Á propos:
Vladimír Orságh bol vynikajúci hráč a má všetky predpoklady, aby sa stal aj úspešným trénerom. Za súčasný neúspech, ktorý je dedičstvom Šatana a Ramseyho nemôže. Zaslúži si dôveru aj naďalej. Musí sa obklopiť takými spolupracovníkmi, ktorí mu budú ozaj pomáhať budovať novú úspešnejšiu reprezentáciu. Potrebuje komunikovať s klubovými trénermi, aby spoločne stanovili spôsob zvyšovania úrovne slovenského hokeja. Za týmto cieľom by mali prijať strategický materiál, v ktorom by boli rozpísané postupné kroky a úlohy. Stačí na niekoľkých stranách „hutného“ obsahu, ktorý bude záväzný po odsúhlasení a priebežne podľa potrieb aktualizovaný. Výsledok by sa mal objaviť na MS v roku 2029, kedy budeme MS organizovať. Treba veriť, že ak sa nám podarí prijať účinné opatrenia na nápravu, nebudeme len štatistami na domácich MS.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
