Ilustračný obrázok: https://www.techarp.com/military/us-chinese-spy-balloon-missile/
Prvé, čo sa začíname učiť, keď prídeme na svet, je umenie komunikácie s blízkym aj vzdialenejším okolím. Od schopnosti komunikovať a rozumieť svetu doslova závisí naše prežitie. Učíme sa to však celý život, lebo je to umenie, ktoré je bez hraníc. Každý nový vzťah a nová situácia rozširuje možnosti mýliť sa a urobiť chybu. Zvlášť veľké riziko chýb v komunikácii je medzi rôznymi národmi a kultúrami. Na vlastné oči a v koncentrovanej forme sa teraz o tom môžeme presvedčiť na udalosti so zostrelením čínskeho výskumného balóna nad územím USA.
V komunikačnom klišé sú USA „kovbojskom“, kde najskôr strieľajú a až potom sa pýtajú, ak je koho. Nezrelým európskym mladíčkom to možno imponuje, ale dôvod je jednoduchý. USA sú najvystrašenejšou krajinou na svete, čo dokazujú aj seriózne sociologické prieskumy. V USA sú podľa výskumu „ďaleko“ pred druhou krajinou v poradí, ktorou je Kolumbia (v tejto práci – tabuľka 2). V tejto súvislosti je príznačné, že Čína je v tomto výskume presne na opačnej strane spektra vystrašenosti.
Vystrašenosť USA kriticky komentuje aj mediálne známy Douglas Mc Gregor v tomto videu. Voľnými slovami v skratke – Čína je technologicky vyspelá krajina. Má niekoľko stoviek satelitov, dokáže z obežnej dráhy čítať nápisy na pomníkoch, má vlastný systém globálneho súradnicového systému. Všetko aspoň na rovnakej úrovni ako USA. A my v USA sa budeme tváriť, že nás ohrozuje balón? Sme všetkým na smiech, ale tí pajáci vo Washingtone sú úplní hlupáci, absolútne nevedia, ako funguje svet vonku, ale všetkých nútia, aby fungovali podľa nich.
The New York Times píšu, že USA sa snažili od Číny dozvedieť, čo to má znamenať, ale všeobecná a vágna odpoveď, že balón je meteorologický a nad USA preletel nešťastnou náhodou, boli „neuspokojivé“. Zrušenie dlho vopred plánovanej návštevy ministra zahraničných vecí Blinkena v Číne mi v tejto súvislosti pripadá tiež typicky „kovbojské“. Balón síce už bol zostrelený, ale mnohé sa dalo vysvetliť tvárou v tvár, veď všetci chápeme, že cez telefóny a médiá sa nedá povedať všetko. Ale takto oficiálna komunikácia USA klesla tak hlboko, že hlbšie je vari už len zabudnutý, ale kedysi virálny prípad „Meliško a mravce“. (Na Youtube sa tento prípad ešte dá nájsť, ale netreba to hľadať, je to normálna úroveň slovenskej politickej scény a médií hlavného prúdu.)
USA sú v tomto umení medzinárodnej komunikácie zjavne v kvadrante „nevie, že nevie“. Dokladá to napríklad aj komentár o udalosti prezentovaný v CNN. Komentátor hovorí, že toto nebol prvý prípad, že už takéto balóny nad USA aj inými krajinami lietali, ale tento bol vo vzdušnom priestore USA dlho a bol viditeľný voľným okom – mnoho ľudí znepokojil.
Rozumiem tomu dobre? Hlavným dôvodom bolo, že sa o balóne príliš písalo v médiách a tak ich bolo nutné upokojiť viditeľným gestom? USA naozaj riadia médiá? Aj s tým Blinkenom – Číňania sa odmietli o balóne baviť cez médiá a Facebookové statusy, tak médiá sa urazili a zakázali Blinkenovi cestu do Číny? Ak majú majitelia amerických médií rovnaké spôsoby ako majitelia našich, tak je tento výklad možno aj pravdepodobný.
Ale späť k balónu. Komentátor vo vyššie uvedenom programe CNN tiež uviedol, že Číňania tvrdia, že šlo o nešťastnú náhodu, no aj v tomto istom čase letel podobný čínsky balón nad Latinskou Amerikou, napríklad nad Kolumbiou, ktorá balón starostlivo monitorovala nad svojim územím. (Ozaj, čítali sme niekde, že by si Kolumbia pozvala na koberček čínskeho veľvyslanca?)
USA považujú Čínu za svojho rivala a Američania rivalom zásadne neveria. Je to viditeľné aj na komentároch o všeobecnej mienke, ktorá o udalosti prevláda vo verejnosti USA. Aj tie najmiernejšie, ktoré pripúšťajú, že balón letel nad USA neúmyselne, schvaľujú jeho zostrelenie, lebo „nabudúce by si Číňania mohli dovoliť viac“.
S Americkými oficiálnymi vyjadreniami a komentármi kontrastuje vystupovanie Mao Ning, hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Číny. Vyjadrila sa, že prelet balóna nad USA bola jednotlivá náhodná udalosť, ale „otestovala úprimnosť USA, ktoré tvrdia, že chcú zlepšiť a stabilizovať vzťahy medzi USA a Čínou, a otestovala schopnosť USA zvládať kritické situácie.“ Reakcia USA bola prehnaná, lebo ani po doručení vysvetľujúcich informácií neboli schopné zvládnuť situáciu pokojne a profesionálne.
Na vysvetlenie ešte dodám, že „primeraná reakcia Číny“ vôbec nie je v tom, že by odteraz Čína zostreľovala všetky americké balóny, ktoré sa objavia nad jej územím (toto s vážnou tvárou tvrdil jeden z komentátorov CNN). Číňania komunikujú do podstatne hlbšej úrovne a širšieho kontextu. Na celej udalosti bolo dôležité to, že USA neveria partnerom a robia, čo uznajú za vhodné. Budúcnosť Čínsko-Amerických vzťahov bude teda ešte dlho niesť záťaž nedôvery a nesúhlas USA nemusí byť pre Čínu dôležitý, keď nejakú budúcu krízu bude riešiť tak, ako uzná za vhodné.
