S údivom som čítala vyjadrenie slovenského eurokomisára M. Šefčoviča o tom, že cit: „Riešenia pre poľnohospodársku politiku EÚ treba hľadať s farmármi.“
S kým doteraz bruselská šľachta viedla dialóg o poľnohospodárskej politike? S lekármi, colníkmi, hercami, či nebodaj s mimozemšťanmi, alebo iba s agrobarónmi a nadnárodnými korporáciami?
Až po dlhotrvajúcich protestoch si bruselská šľachta všimla, že poľnohospodári majú obrovské problémy. Problémy, ktoré sú priamo zapríčinené nekompetentnosťou bruselských úradníkov, ktorí sú dlhodobo odtrhnutí od reality a problémov každodenného života bežných ľudí v celej EÚ. Tieto problémy spôsobila najmä centralizácia moci a cielená likvidácia tradičného poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti jednotlivých štátov EÚ.
Kedysi sme sa čudovali tomu, aké absurdné nariadenia pre poľnohospodárov bruselská šľachta vydávala. Pripomeniem napríklad veľkosť a tvar uhoriek, farbu paradajok a pod.
Dnes, keď je poľnohospodárstvo na kolenách a štátom EÚ hrozí humanitárna katastrofa v podobe nedostatku potravín „odštartovala šéfka EK Ursula von der Leyenová strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárskej politiky“. Nuž možno je stále potrebné obyvateľom EÚ pripomínať to, čo všetko táto nikým nevolená gynekologička počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedníčky EK doteraz napáchala. Pretože vedie EÚ presne tam, kam svojho času doviedla Bundeswehr.
V dnešnej dobe hyperkonzumu a supermaketov plných potravín, si len málokto uvedomuje akým strategickým odvetvím poľnohospodárstvo je. Cielené útoky bruselskej šľachty na farmárov a drobných chovateľov a pestovateľov a ich postupná likvidácia v podobe čoraz nezmyselnejších nariadení pod zásterkou „zelenej agendy“ sú priamym útokom a agrobarónov a nadnárodných korporácii, ktoré sa snažia získať úplnú kontrolu poľnohospodárstva a následne potravinárstva.
O tom, komu v skutočnosti slúži bruselská šľachta, sme sa mohli presvedčiť počas „covidovej plándémie“ a spôsobe jej riadenia vedením EÚ a priamo Ursulou von der Leyenovou. Príkladom je nákup obrovského množstva vakcín, ktoré musia jednotlivé štáty zaplatiť farmaceutickým firmám a nepoužité vakcíny následne na vlastné náklady likvidovať.
Ďalším veľmi závažným príkladom tejto podriadenosti mocenským elitám, sú sankcie EÚ voči Rusku, ktoré likvidujú ekonomiku v celej únii. Neúmerná vojenská a finančná podpora vojenského konfliktu a samotnej Ukrajiny spôsobila to, že bruselská šľachta prestala brať ohľad na strategické odvetvia hospodárstva.
Preto sú namieste otázky: „Koho záujmy zastávajú a presadzujú súčasní bruselskí úradníci, keď cielene likvidujú samotnú EÚ?“
Akým spôsobom riadia celé hospodárstvo, politiku, zdravotníctvo, vzdelávanie či kultúru EÚ , keď doteraz neboli napríklad schopní „viesť dialóg o poľnohospodárskej politike“ so samotnými poľnohospodármi?
A skutočne stačí na riešenie existenčných problémov viesť iba dialóg, hoci aj strategický?
Žiaľ, kvôli tomu, že občania jednotlivých štátov EÚ doteraz nevenovali dostatočnú pozornosť dianiu priamo v Bruseli a privierali oči nad tým, sa z bruselských úradníkov vytvorila akási novodobá samozvaná šľachta. Pretože nikto od týchto úradníkov, rovnako ako od politikov doteraz nežiadal, aby niesli plnú zodpovednosť za svoje konanie. Spôsob akým táto šľachta koná zapríčinil, že prichádza ekonomická, mocenská a politicko-spoločenská kríza aká v Európe nebola od nástupu fašizmu a nacizmu v minulom storočí. A keď prepukne v plnej sile, už nebude potrebný žiaden dialóg…
Devana
Slnovratovo 10. február 2024
