Vnučka rada číta a aj cez knižky spoznáva svet. Keď mi priniesla ukázať, aké knižky má z knižnice – o „rebelkách“ – krátke životopisy niekoľkých desiatok pozoruhodných žien, uvedomil som si, aké je v poslednom čase to slovo – rebelka – frekventované.
Súčasná doba je rodovo pobláznená a ozýva sa v nej mnoho feministických hnutí, ale prečo sa snaží z vynikajúcich žien, z ktorých mnohé predčili všetkých okolitých mužov, robiť „rebelky“? Jedinou skutočnou rebelkou z tej knižky totiž bola Greta Thurnbergová. Totiž, nie je na nej nič iné, čo by ju svetovo preslávilo a čím by vynikala nad rovesníkmi, jedine to, že rebelovala aj v OSN a kade chodí, všade rebeluje. Všetky ostatné vynikajúce ženy boli charakteristické a výnimočné niečím úplne iným a spravidla konštruktívnym. Prípadné rebelantstvo bolo len niečo ako čerešnička na torte, bez ktorej by aj tak torta bola vynikajúca.
Zamýšľam sa, či je to naša slovenská slabôstka. Vari sú nám, podľa vzoru Jánošíka, sympatickí rebeli, za ktorými nič okrem rebelantstva neostalo? Veď aj Janko Kráľ, duchovný otec legendy o Jánošíkovi, bol rebel a nie hocijaký. A okrem toho básnik, tiež nie hocijaký. Ale darmo, Jánošíka tým nezatieni.
Alebo je to celosvetový jav postmodernej západnej dekadencie, keď aj Joanne Rowlingovú predstavujú deťom ako „rebelku“. Pritom to bola normálna, mainstreamová autorka kultových bestsellerov pre deti. Tuším vôbec nemala v pláne stať sa rebelkou a do tej pózy ju dotlačili politicko-korektní extrémisti, pred ktorými musí brániť svoj celoživotný normálny svetonázor. To nevymyslíš, to je dnešná Európa.
Alebo Anita Garibaldi, ktorá vedela jazdiť, šermovať a strieľať lepšie ako hociktorý muž, a ktorá všetko toto robila nie z rebelstva, ale ako svoju normálnu prirodzenosť. Rebelkou sa stala len z núdze, keď sa vydala za dobrodruha a rebela Giuseppe Garibaldiho – podľa jeho vlastných slov „jediná žena, ktorá ho dokázala sprevádzať životom jeho tempom“. Bolo to však celkom iné rebelstvo, než aké pretláčajú súčasní aktivisti cez rodové agendy. Nebolo to rebelstvo proti tradičnej rodine, naopak, Anita Garibaldi v podstate položila život za ideál tradičnej rodiny, po boku milovaného muža.
Kde vlastne tí rodovo pobláznení nedoukovia vzali tú svoju utkvelú predstavu, že žena v minulosti mala tradične podriadené a menejcenné postavenie? Väčšina prírodných spoločenstiev, ktoré si zachovali akú-takú kontinuitu od doby kamennej, ešte dnes žije v matriarcháte a žije veľmi spokojne.
V tarotových kartách veľkej arkány sú dve karty vyjadrujúce čistú ženskú rolu – veľkňažka a cisárovná. Obidve sú konštruktívne a silné – tvoria a riadia svoj svet.
Aj podľa psychoanalytickej teórie archetypov sú ženské archetypy štyri: matka, amazonka, hetéra a médium. Všetky sú tvorivé a svoj svet dokonale ovládajú. Niet medzi nimi rebelky, lebo niet proti čomu rebelovať, keď človek sám vytvára svoj svet.
Ženy, nedajte sa oblbnúť progresívnymi teóriami. Ste veľkňažky a cisárovné, a svet bol krajší, kým ste to vedeli.
