Ilustračné foto – Wikipedia
Na pozadí dlhodobého koronového stresu a blížiacich sa Vianoc znepokojivo stúpa medzinárodné napätie medzi vojensky najsilnejšími mocnosťami. Znovu sa ocitáme v situácii ako počas studenej vojny, pod hrozbou nukleárnej skazy celej Zeme.
Pred niekoľkými rokmi preletel v alternatíve článok o sovietskom dôstojníkovi Stanislavovi Petrovovi, ktorý slúžil ako veliteľ zmeny v centre monitorovania a riadenia odvetného úderu raketovej obrany ZSSR. V danom článku sa píše, že 26. 9. 1983 zachytil sovietsky systém prvého varovania signál, že z územia USA bolo odpálených niekoľko balistických striel. Úlohou Stanislava Petrova, ktorý bol práve v službe, bolo eskalovať toto zistenie a doslova stlačiť „červený gombík“ odvetného úderu. Petrov však zachoval rozvahu, počkal 15 minút na radarové signály, ktoré poplach nepotvrdili, a tak sa tretia svetová vojna nekonala.
Viem si predstaviť, že čitatelia, ktorí v osemdesiatych rokoch boli vo vojenskej službe, oprávnene brali tento príbeh s rezervou, najmä pasáže o tom, že keby na mieste Petrova vtedy sedel bojachtivejší alebo len rigidnejší vojak, už sme tu byť nemuseli. Príbehy o jednotlivcoch, ktorí zachraňujú svet, patria do vybavenia Holluwoodu. Ale pred niekoľkými mesiacmi bol zo strategických archívov Ministerstva obrany USA zverejnený balík dokumentov, ktoré nám dovolia do vtedajších udalostí nahliadnuť cez veľmi vysoko postavených sovietskych veliteľov.
.
V ďalšom texte uvádzam preklad prepisu rozhovoru z 10. 12. 1992 s generálplukovníkom Bartolomejom Vladimírovičom Korobušinom, bývalým zástupcom náčelníka štábu strategických raketových vojsk. Pri rozhovore bol prítomný a občas sa zapojil aj Vitalij Katajev, bývalý štátny tajomník Ministerstva obrany ZSSR. Za americkú stranu viedol rozhovor John G. Hines, autor viacerých dobových vojenských strategických štúdií.
.
Korobušin: Približne od druhej polovice 70-tych rokov minulého storočia, až do druhej polovice 80-tych rokov som bol pevne presvedčený, že USA chcú a aj sú schopné viesť proti nám prvý úder. Oficiálne postoje NATO, ktoré túto možnosť žiadnym spôsobom nevylučovali, ma len utvrdzovali v tomto presvedčení. Tejto alternatívy sme sa veľmi obávali.
Bol som zodpovedný za riadiace systémy strategických raketových vojsk. Pretože našou najväčšou hrozbou bol prvý úder USA, mojou úlohou bolo vyvinúť taký systém, ktorý by bolo možné odpáliť ihneď po detekcii takého prvého úderu. Som presvedčený, že tento cieľ sa nám podarilo splniť.
Za našu stranu, som presvedčený, že na našej strane nebolo možné, aby akýkoľvek jednotlivec inicioval prvý úder.
Ani na taktickej úrovni?
Korobušin: Na taktickej úrovni, v prípade vojny v Európe, by sme rozdrvili vojská NATO v konvenčnom konflikte a NATO by bolo nútené použiť nukleárne zbrane ako prvé.
Otázka: Naše vzťahy s Európou boli vždy veľmi komplikované. Z rozhovorov s bývalými ministrami obrany som získal dojem, že použitie nukleárnej sily by bolo nepravdepodobné.
Korobušin: V polovici 80-tych rokov uskutočnili USA niekoľko cvičení, v rámci ktorých pri imaginárnom konflikte v Európe použili tri až päť preventívnych selektívnych nukleárnych útokov proti územiu ZSSR. USA nám tým chceli demonštrovať, že v prípade potreby nebudú váhať použiť nukleárne zbrane. Konflikt v Európe bola reálna možnosť.
Najbližšie k nukleárnej vojne sme sa dostali počas Kubánskej krízy. Bolo to Chruščovove dobrodružstvo a s našim postupom na Kube som vôbec nesúhlasil. Ale my v armáde sme plnili svoje povinnosti. Maršal Biriuzov, veliteľ sovietskych vojsk na Kube, nás informoval o rozhodnutí spárovať tam prítomné jadrové hlavice s raketovými nosičmi. V tom čase sme mali veľmi málo raketových nosičov, ktoré boli schopné dosiahnuť územie USA. Pár ich bolo v Plesecku. Ale na Kube sme mali 40 raketových nosičov vrátane 9 rakiet R-5 s dosahom 5000 km, ktoré niesli bojové hlavice so silou jednej megatony. Keby bolo bývalo došlo k vojne, boli by sme vymazali Európu, Afriku, Izrael, Turecko.
Nikdy sme neplánovali žiadne selektívne údery. Ako povedal Grečko pri viacerých príležitostiach, na akékoľvek, použitie nukleárnej sily zo strany USA, aj keby bolo ľubovoľne obmedzené, by sme odpovedali plnou silou. Nikdy sme nevykonávali žiadne cvičenia, ktorých predmetom by boli len selektívne údery, a tým som si istý, lebo som bol pri všetkých nukleárnych cvičeniach. Odporúčal som Achromejevovi, aby sme urobili aj cvičenia s obmedzeným útokom, ale odmietol to.
Nikdy sme neuvažovali o selektívnych úderoch ani teoreticky. Neexistujú žiadne dokumenty ani štúdie, ktoré by túto alternatívu navrhovali. Do roku 1970 nás dokonca ani nenapadlo, že by USA vôbec o selektívnych úderoch mohli uvažovať, takže sme na taký prípad nemali pripravenú odpoveď. V cvičeniach USA sa obmedzené údery objavili až v rokoch 1982 – 85.
Otázka: Na základe čoho ste sa začiatkom 80-tych rokov obávali, že útok USA hrozí bezprostredne?
Korobušin: Nasvedčovali tomu všetky kroky USA: rozmiestnenie väčšieho počtu striel Minuteman, rozmiestnenie nosičov MIRV, rozmiestnenie lietajúcich riadiacich centier L-492, ktoré používali na odpálenie striel nahrávky rozkazov s hlasom prezidenta. Takéto riadiace centrá sa začali vyvíjať začiatkom 70-tych rokov. V roku 1977 sme aj my vyvinuli podobné riadiace centrá, ale modernejšie.
Otázka: Ovplyvnilo vaše rozhodnutia Generálneho štábu vydanie prezidentského výnosu č. 59 (pozn. prekl.: Ide o rozhodujúci prezidentský výnos v definovaní strategických nukleárnych cieľov. Obsahoval doktrínu selektívnych jadrových úderov proti ZSSR, keď sa cieľmi najvyššej priority stali centrá velenia.)?
Korobušin: Áno, ale váš výnos PD-59 by sa celkom minul účinkom. Teraz už máme funkčný taký systém, ktorý automaticky odpáli všetky pripravené raketové nosiče v celom našom arzenáli, aj keby ste zničili všetky naše riadiace centrá a zabili všetkých našich vedúcich predstaviteľov. Tomuto systému hovoríme Mŕtva ruka a spúšťa sa kombináciou svetelných signálov, rádioaktivity a tlakových vĺn. Tento systém vyšle na obežnú dráhu niekoľko riadiacich rakiet, ktoré odtiaľ rozošlú riadiace povely na všetky ostatné raketové nosiče. Tieto špeciálne rakety sa nachádzajú v špeciálne opevnených silách, ktoré odolajú tlakom 240 kg/cm2 (3412 psi).
Takže vôbec nie je potrebné, aby niekto stláčal nejaký gombík. Všetky naše zo zeme odpaľované nosiče majú ochranu vyššiu ako 100 kg/cm2 (1422 psi). Vaše nosiče nie sú zďaleka také chránené. Domnievali sme sa, že je to preto, že sú určené ako nosiče na vykonanie prvého úderu.
Otázka: Čo keby došlo k spusteniu systému náhodne, napríklad kvôli zemetraseniu?
Korobušin: Systém nie je trvale zapnutý. Zapína sa len v priebehu krízy.
Katajev: My, vo Výbore obrany Najvyššieho sovietu, sme začiatok 80-tych rokov považovali za krízové obdobie, dokonca obdobie pred vypuknutím vojny. Organizovali sme aj nočné služby tak, aby v Najvyššom soviete vždy niekto bol. Po rozmiestnení rakiet Pershing II sa objavila otázka, čo sa s týmito nosičmi stane, keby v prípade vojny mali padnúť do rúk vojsk Varšavskej zmluvy. Tieto nosiče by sa museli odpáliť. Práve kvôli tomu sa stali mimoriadne destabilizujúcim prvkom. Čo bolo horšie, jediným logickým cieľom týchto nosičov bolo naše vedenie v Moskve, lebo väčšinu našich balistických striel nemohli Pershingy dosiahnuť.
Korobušin: Uvediem ešte jeden dôkaz, že sme nemali v úmysle iniciovať prvý úder. V prípade konvenčného útoku proti nám sme vždy plánovali v prvom rade zničiť všetky naše nosiče a silá, nie odpáliť z nich raketové nosiče. Toto bol obvyklý operačný postup. Mali sme k dispozícii aj ručné míny a deštrukčné zariadenia, ktoré by sme umiestnili do každého sila, keby hrozilo, že sa ich zmocní nepriateľ.
Otázka: Mali ste prostriedky aj na zničenie mobilných nosičov v Európe?
Katajev: (Po krátkom váhaní) Áno, to isté platilo aj pre taktické prostriedky.
Korobušin: Hádal som sa s Achromejevom, že vďaka nášmu nukleárnemu štítu už nepotrebujeme byť vo Východnom Nemecku. Presviedčal som ho, aby sme vyjednávali priamo so SRN, a nie s USA, o stiahnutí všetkých našich vojsk z NDR. Argumentoval som, že nám môže byť jedno, koľko vojakov majú USA v Európe, bolo mi jedno, či zvýšia ich počet v Nemecku. Mali sme stadiaľ odísť. Ale Achromejev trvale odmietal takéto kroky.
Katajev: Ševardnadze a Ministerstvo zahraničia mali taký názor, že počty vojsk USA a ZSSR v Európe by sa nemali dávať do súvisu. Armáda a politicko-vojenské vedenie však boli presne opačného názoru.
Korobušin: Mali sme veľmi silné obavy z Američanov. Keby to nebolo tak, načo by nám boli silá a raketové nosiče s dobou pripravenosti do 60 sekúnd? Naše EW satelity boli schopné zistiť štart strategického nosiča už v momente odpálenia, čo je približne 30 minút pred dopadom. Ale útok by sme nepovažovali za potvrdený, kým by naše radary nepotvrdili trajektóriu k cieľu, a to by nastalo asi 14 minút pred prvým výbuchom.
Naše riadiace systémy boli tak dobre pripravené, že táto doba by nám výdatne stačila na spustenie odvetného úderu, aj keby sa naše vedenie ešte ďalších 10 minút rozhodovalo, kým by vydalo rozkaz. Trvalo iba 13 sekúnd, kým by sa rozkazy dostali z Moskvy do všetkých odpaľovacích zariadení po celom ZSSR. Na tom je vidieť, že sme všetko pripravovali len na odvetný protiúder. Keby sme to mysleli inak, na čo by nám bol taký sofistikovaný a drahý komplikovaný riadiaci systém?
Otázka: Použili ste pri zvažovaní stratégie niekedy pojem „odstrašenie“?
Korobušin: Vo vedení snáď existoval aj taký prístup. Ale keď mám hovoriť len za armádu, musím zdôrazniť, že všetky naše výpočty na budovanie armádnych síl vychádzali zo scenára odvetného protiúderu, nie zo snahy o odstrašenie. Počítali sme s tým, že deštrukcia v rozsahu 40 – 45 % HDP USA by bola dostatočná na to, aby bola neakceptovateľná. Na druhej strane sme vedeli, že Američania počítajú, že deštrukcia 30 – 40 % HDP by bola neakceptovateľná pre nás.
Naše prvé raketové nosiče, R-4, neboli schopné vykonať taký odvetný protiúder. Potrebovali pred odpálením 20 minút na prípravu. Až v polovici 70-tych rokov sme vyvinuli generáciu raketových nosičov, ktoré boli schopné odvetného protiúderu.
———————————————————————
Zdroje:
https://www.protiprudu.org/muz-ktory-zabranil-tretej-svetovej-vojne/
https://nsarchive2.gwu.edu//dc.html?doc=5028385-Document-27-Interview-with-Colonel-General
https://www.hoover.org/profiles/vitaly-leonidovich-katayev
Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)
