Ilustračný obrázok: Pixabay
Materiálna chudoba má mnoho podôb a tvárí.
Nedostatok finančných prostriedkov spôsobuje miliardám ľudí na planéte problémy s ich vlastným bytím.
Denne zomierajú deti v krajinách tretieho sveta od hladu a na podvýživu, pretože ich rodičia, aj keď otročia v neľudských podmienkach im nedokážu zabezpečiť jedlo. Na druhej strane vo „vyspelých krajinách“ sú haldy potravín vyhadzované na skládky, kde hnijú a drasticky znečisťujú ovzdušie.
Denne milióny detí, často mladších ako šesť rokov otročia spolu so svojimi rodičmi, len aby mali aspoň jedno skromné jedlo denne.
Milióny detí nevedia, čo je to detstvo, nechodia do školy, netušia, čo je to hrať sa. Nemajú pohodlnú posteľ, hračky, oblečenie, topánky. Nemajú žiadnu lekársku starostlivosť.
Mnoho detí vyrastá priamo na haldách mestského odpadu, v slumoch pri obrovských mestách.
Nemajú žiadnu budúcnosť.
Toto je jedna z podôb chudoby.
Inú môžeme pozorovať aj priamo u nás, v našej krajine.
Tisíce dôchodcov, ktorí poctivo pracovali celý život, dostávajú smiešnu almužnu, z ktorej sa len ťažko dá prežiť. Mnohým po zaplatení životných nákladov a potrebných liekov neostáva ani na jedlo.
Iná tvár chudoby je taká, že mnoho rodín tu na Slovensku doslova živorí od výplaty k výplate aj keď pracujú obaja manželia.
Vysoké náklady na základné životné podmienky ich neustále tlačia na hranicu chudoby.
Hranica chudoby má tiež rôzne podoby. To, čo sa niekde vníma už ako chudoba, sa inde môže považovať za bohatstvo.
Ľudia, ktorí dennodenne zápasia o dôstojný život žijú na predmestí ľudského Pekla. Ale ak sa nevzdajú, svoj život môžu prežiť plnohodnotne.
Skutočné Peklo je to, čo spôsobuje materiálnu chudobu miliárd ľudí na Zemi.
Je ním ozajstná chudoba, ktorá sa šíri ako mor po celom svete a to je morálna a duchovná bieda tých, ktorí sa neštítia žiť na úkor celej planéty.
Hovorí sa, že takýchto ľudí je jedno percento z celej populácie.
Žijú v Pekle, kde vládnu peniaze. Moc peňazí z týchto ľudí urobila svojich otrokov, ktorí sa kvôli nim dobrovoľne zbavili vlastnej ľudskosti.
Skutočný, poctivý a naplnený život sa dá prežiť aj v skromných podmienkach.
Ale nesmieme zatvárať oči pred zločinmi proti ľudskosti bohatých a mocných tohoto sveta.
Pretože práve to, čo spôsobujú svojou chamtivosťou sú tie najťažšie zločiny, akých sa človek dopúšťa voči iným ľuďom a planéte.
Oberajú ľudí o ich dôstojnosť, budúcnosť a o životy.
Zabíjajú vlastnú planétu.
Devana
Slnovratovo 28. júna 2017
Dodatok autora:
Znova uverejňujem článok, ktorý je starý päť rokov a premýšľam, kam sa odvtedy posunuli naša spoločnosť, štát, svet…
A pýtam sa, kedy si ľudia uvedomia, že to pomyselné predmestie Pekla, sa pričinením ich samotných mení na skutočné Peklo? Peklo plné biedy, ľudského utrpenia, nešťastia. Pretože tam smerujeme a keď v ňom už budeme, návrat k normálnemu životu bude pre mnohých bolesti veľmi náročný a bolestivý a množstvo ľudí to jednoducho nezvládne.
Prečo to tak je?
Pretože mnohí zabudli, aký význam má smerovanie a budovanie spoločnosti. Zabudli na to najmä kvôli vlastnému egoizmu, ale aj kvôli zaslepenosti a naivnej viere, že im lepší život zabezpečia nejakí politickí biznismeni. Nie, nezabezpečia, pretože sú len servilnými lokajmi, ktorí plnia len príkazy a rozkazy.
Spoločnosť a štát tvoríme my všetci a nie pár politikov, štátnych úradníkov, či „rôznych umelcov“, a pracovníkov médií a tretieho sektora.
Áno, štát a spoločnosť, to je každý jeden z nás, a preto by každému jednému z nás malo záležať na tom, aký štát a spoločnosť chceme. Malo by nám záležať na tom, či chceme dobrovoľne žiť na predmestí Pekla, či priamo v Pekle a spomenúť si na všetky klamstvá, ktorými sa dostávaju k moci politickí biznismeni.
Spoločnosť a štát zmeníme vtedy, keď my samotní prevezmeme zodpovednosť za naše životy a budeme tvrdo žiadať , aby tí, ktorí „vládnu a vládli“, niesli za svoje konanie plnú zodpovednosť, morálnu, hmotnú a trestnoprávnu.
Spoločnosť a štát zmeníme vtedy, keď ich riadenie prevezmú odborne spôsobilí a morálne vyspelí ľudia a nie politické bábky, slúžiace záujmovým skupinám, ktoré cielene škodia spoločnosti a štátu a z občanov vytvárajú sociálne vylúčené spoločenstvá žijúce na predmestí Pekla v chudobe.
