Preberá R. Fico úlohu európskeho „H.Kissingera“?

„Vyspelý západ“ je ešte stále trochu v šoku, že prezidentské voľby v USA vyhral Donald Trump. Politické elity verili v neochvejné víťazstvo demokratky Kamaly Harrisovej a mnohé naznačovalo tomu, že sa zopakuje situácia z volieb v roku 2020, keď pofidérnym spôsobom získal prezidentské kreslo Joe Biden.

O tom, kto získa prezidentský úrad v USA v tomto roku však bolo rozhodnuté už oveľa skôr a to dokonca ešte pred parlamentnými voľbami na Slovensku. Na úrovni nadnárodného riadenia prebiehajú rôzne procesy, ktoré často kvôli mediálnemu balastu šírenému mainstreamovými médiami ostávajú bežným ľuďom skryté. Je to spôsobené najmä tým, že tieto média sa v skutočnosti  zaoberajú politickým bulvárom a vedomým dezinformovaním spoločnosti.

Henry Kissinger pár týždňov pred svojou smrťou navštívil Ukrajinu a to tesne po „veľkolepej návšteve“  Zelenského  v USA a Kanade. Tam Zelenský spolu s premiérom  Trudeaom  postojačky tlieskali prejavu ukrajinského nacistického zločinca Huňku v kanadskom parlamente. Len málokto si v tých chvíľach uvedomoval, že týmto činom sa politickí predstavitelia „vyspelého západu“ a to najmä tí, ktorí sa prezentujú „demokratickými hodnotami“  otvorene priznali k podpore fašizmu. A nielen k jej podpore, ale aj k tomu, že sami sú vyznávačmi fašistickej ideológie.

Počas roka, ktorý uplynul od návštevy H. Kissingera sa udialo mnohé vo svete a aj na Slovensku. Rozhorel sa konflikt v Gaze, ktorého následkom je genocída palestínskeho národa, na Slovensku prevzal moc R. Fico so svojou vládou,  H. Kissinger zomrel koncom novembra a nadnárodné riadenie tak prišlo o svojho „kľúčového hráča“, ktorý „pohyboval figúrkami“ na hracom poli svetovej diplomacie.

Žiaľ, za ten rok sa svet ocitol na okraji jadrovej katastrofy, a preto Kissingerovu úlohu začínajú preberať noví „lokálni hráči“.

Je jedným z nich aj Róbert Fico?

Odpoveď na túto otázku prinesie čas a budúce udalosti.

Naše mainstreamové médiá a opoziční politici, spolu s predstaviteľmi tzv. „demokracie“ aj z iných štátov, ostro kritizovali a odsúdili Ficovu plánovanú cestu do Moskvy a jeho vystúpenie v ruskej televízii Rossija1, rovnako ako aj cestu do Číny, kde ho na rozdiel od mnohých európskych politikov privítali so štátnymi poctami.

Rovnaký šok na mediálnej scéne vyvolal vo februári 2023 rozhovor Anky Žitnej s J. Sachsom, ktorý si v ňom  o konflikte na Ukrajine dovolil tvrdiť niečo iné, ako je obyvateľom Európy podsúvané súčasnými „politickými elitami“. Televízia TA3 rozhovor stiahla a moderátorka v nej ukončila svoje pôsobenie.

J. Sachs poskytol tento rozhovor v malom štáte, vtedajšej bezvýznamnej kolónii s bábkovou vládou, ktorá slúžila mocenským elitám. V štáte, ktorý bol pokusným laboratóriom, v ktorom sa vykonávali biomedicínske a sociálne experimenty, ktoré sa neskôr zneužívali na upevňovanie moci  a ovládanie občanov v iných štátoch. V štáte, ktorého  vtedajší politickí predstavitelia bezvýhradne podporovali ukrajinský fašistický režim a darovali  takmer všetky zbrane Ukrajine, čím nielenže porušili medzinárodné právo, ale v konečnom dôsledku ohrozili bezpečnosť štátu.

Nuž médiá a politici,  ktorí slúžia ako hlásna trúba určitej skupiny „mocenských elít“ a vykonávajú ich rozkazy a príkazy doteraz nepochopili význam tohto rozhovoru a ani to, kým J. Sachs v skutočnosti je. Rovnako nepochopili ani to, do akej hry sa dali zlákať atentátom na R. Fica v máji 2024.

Preto doteraz nechápu význam Ficových zahraničných ciest, ktoré boli a sú predzvesťou zmeny v celosvetovom dianí.

Za zaujímavé však považujem aj to, že takmer zároveň sa  konajú dve podujatia, a to zasadnutie Valdajského klubu v Soči a summit Európskeho politického spoločenstva v Budapešti, ktorého sa zúčastňuje aj R. Fico.

Devana

Slnovratovo 8. 11. 2024