Obrázok od David Mark z Pixabay
Ako zdravotnícky profesionál mám obavu, že budúcnosť zdravotnej starostlivosti v Bratislave je ohrozená. Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) má na stole rastúcu hromadu výpovedí od lekárov a sestier, ktorých odlákala súkromná konkurencia.
Myslím, že tu nejde len o platy ale aj o inú firemnú kultúru a pracovné podmienky. Nikto nechce pracovať v nemocniciach ktoré sa rozpadajú a kde nie sú na nič peniaze, a keď sa aj niečo objedná, dostanú to vo veľmi nízkej kvalite. Len aby sa ušetrilo.
Nemám nič proti súkromným nemocniciam, samozrejme. Lenže ony robia len rentabilnú medicínu. Čo bude s chronicky chorými ľuďmi, ktorí sú v hmotnej núdzi? Sú lôžkové oddelenia, ktoré vyrábajú stratu pre všetky nemocnice a tie predstavujú najväčšiu záťaž, pritom tam končí podstatná väčšina pacientov.
Súkromník nemá vo svojej vízii (podnikateľskom pláne) prevádzku stratového sociálneho zdravotníctva. Na to sa počíta s našimi rozpadnutými štátnymi nemocnicami. Keď nám dorastie do príslušného veku mocenská a politická elita, možno budú vznikať aj špičkové sanatóriá.
V tejto súvislosti som si spomenul na staré filmy z prvej republiky, kto mal peniaze a platil si drahú krank-kasu, tak išiel do súkromnej, a kto nemal, do štátnej. Stačí si pozrieť film Tri vajcia do skla s Vlastom Burianom. A takto je to všade v kapitalistických štátoch, súkromné ambulancie alebo štátne.
Povedzme si pravdu, nepostaviť na Slovensku za 30 rokov, čo i len jednu nemocnicu a nevybudovať koncepciu zdravotníctva s výhľadom aj na 30 rokov dopredu, to dokážu jedine doslova politickí diletanti. Určite im nešlo o zdravie Slovákov.
Som zvedavý, ako sa to vyrieši. UNB bude musieť asi stiahnuť lekárov, sestry z regiónov. Tak prirodzene ubudnú lekári a sestry v regionálnych nemocniciach, ktoré budú musieť urobiť redukciu činností. Zjavne nastane stratifikácia, či reforma nemocničnej siete úplne prirodzene.
Toto je asi výsledok nášho systému. „Vyhral som voľby, som členom koalície, mám na starosti rezort zdravotníctva, nanominujem si tam svojich ľudí a zarábame spoločne.“
Komu záleží na pacientoch?
Štát by mal naše zdravotníctvo manažovať k prosperite . Inak sa môže stať, že v nemocniciach zostanú iba lekári, ktorých v súkromnej sfére nechcú, a pacienti, ktorí sú najnáročnejší na liečbu a do systému poväčšine neprispievajú.
Čo stým, aké je východisko?
V každom prípade bude potrebné zmeniť štruktúru nemocníc a existujúce zariadenia modernizovať, ale nie metódou s vedrom čistiaceho prostriedku a vytieraním plesní na toaletách nemocníc pred televíznymi kamerami.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Pred časom sme tu na Belobogu už písali o problémoch zdravotníctva (https://belobog.sk/dockame-sa-ludskych-podmienok-v-zdravotnictve/) a náš názor je, že si treba počkať na sociálne zodpovednejší systém, než je „sociálne trhové hospodárstvo“. Nehovoriac už o „liberálno-kapitalistickej demokracii“.
Pre ilustráciu uvediem znenie článku 40 v Ústave SR: „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“
V našej ústave vari neexistuje článok, ktorý by bol viac bezzubý, nikoho k ničomu nezaväzujúci a tým pádom zbytočný. Ústava síce deklaruje, že občania majú právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ale obyčajný zákon môže toto právo ľubovoľne obmedziť.
Aj tá prvá veta, že každý má právo na ochranu zdravia… čo to v praxi má znamenať? Že ja mám právo chrániť si zdravie? Čo mám fakticky aj na základe zásady, že je povolené to, čo nie je zakázané? Pritom obyčajná vyhláška hlavného hygienika má údajne moc zakázať mi zdravotné vychádzky?
Ktorý štátny orgán a ktoré iné subjekty a ako zaväzuje to, že „každý má právo na ochranu zdravia“?
Toto kedysi presne stanovoval Zákon 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, ten však bol po roku 1989 zrušený ako jeden z prvých.
Takže asi tak… treba si počkať na obnovenie platnosti zákona 20/1966 Zb.
