
(tlingitský folklór, voľný preklad)
Pri prameni rieky Nass žije ,,старый вождь — Ворон Насшакиель“, stotožnený s mesiacom, vládcom vody a prílivu. Jeho meno je aj ,,тот, кто может делать потоп.“ V prameni rieky Nass sa spájajú rôzne druhy vôd a vodného chaosu. Starý Havran má sestru, ženu a dvoch múdrych sluhov – farebných vtákov, ktorí mu manželku všemožne chránia. Keď je ,,старый вождь“ preč, pred odchodom vloží svoju ženu do mieška, ktorý zavesí na strop. Ak sa jeho žena čo len úchytkom oka pozrie na cudzieho muža, farebné vtáky odletia. Tým dajú Nasšakielovi potrebné znamenie. Žiarlivý starec takto zo strachu pozabíjal už všetkých svojich synovcov.
Nasšakielova nešťastná sestra sa na brehu rieky Nass stretne s duchom (alebo cudzincom), ktorý je väčšinou stotožňovaný s kosatkou či volavkou. Na jeho radu prehĺta kamienok a porodí nezraniteľného syna Eľa. Matka mu urobí luk a šípy, zo syna sa stáva zdatný lovec.
Eľ jedného dňa zabije dvoch vtákov, nebeskú šabliarku a vodnú kačku. Obliekajúc si odev prvého, môže lietať, obliekajúc si odev druhého, môže plávať. Rozhodnutý pomstiť sa starému otcovi, dostane sa k svojej tete a nadväzuje s ňou ľúbostný vzťah. Keď starý muž videl ako farebné vtáky odleteli zo svojho miesta, dozvedá sa pravdu a pokúsi sa synovca zahubiť. Dáva mu tie najťažšie úlohy: zvrhnúť strom, ktorý obsahuje ostrý obsidián, vyliezť na rozštiepený kmeň, z ktorého starý muž vyrába loď (strom sa zatvára pod mladíkom), či zúčastniť sa na rybačke, počas ktorej ho starý otec tlačí cez palubu. Mladý muž, ktorý ukazuje svoju šikovnosť a magickú silu, zostáva bez zranení.
Nasšakiel spúšťa v hneve na svet potopu. Eľ sa zachráni tým, že vzlietne a matku zachraňuje odev kačky, v ktorom pláva na hladine. Keď voda začne ustupovať, Eľ si sadne na vrchol kopca (začiatok novej zeme). Tu sa začína jeho životná púť kultúrneho hrdinu a stvoriteľa nového ľudského pokolenia.
Preklad: Sonka Valovič Sazama