Podvedený Gorbačov - sľub nerozširovať NATO na východ

Na obrázku z 15. 7. 1990 diskutuje Michail Gorbačov s Hansom Dietrichom Genscherom a Helmutom Kohlom aj o nerozširovaní NATO na východ.

Počas niekoľkých posledných rokov nás mainstreamové médiá presviedčajú, že nikto Gorbačovovi nesľuboval, že sa NATO nerozšíri (napríklad tento článok z 2015, ktorý odkazuje na The Guardian a vyhlásenia vrcholných predstaviteľov NATO). Tak si teda osviežme pamäť a pozrime sa do niektorých dobových materiálov, aká je pravda.

Ani piaď na východ

Keď sa po rozbití Berlínskeho múru rozhodovalo o znovuzjednotení Nemecka, dostal Michail Gorgačov 9. 2. 1990 od vtedajšieho ministra zahraničných vecí USA Jamesa Bakera uistenie, že NATO sa po zjednotení Nemecka nerozšíri na východ – slávnou vetou „not an inch eastward“. Neoconi sa neskôr snažili tento prísľub interpretovať len v kontexte Nemecka, v zmysle – armády NATO nebudú dislokované vo východnej časti. Len nedávno (koncom roka 2017) sa však zverejnili utajené dokumenty, ktoré usvedčujú neoconov zo lži.

Jedným z takýchto dokumentov je americký diplomatický kábelogram o vízii Hansa D. Genschera o novej architektúre Európy z 1. 2. 1990. V tomto dokumente je na strane 3 v bode 7 uvedené, že Nemecko považuje svoje členstvo v EÚ a NATO za nezvratné a tak to bude aj po zjednotení. V bode 8 sa však zdôrazňuje, že proces zjednotenia Nemecka nesmie viesť k „oslabeniu sovietskych bezpečnostných záujmov“. Podľa Genschera by malo vylúčiť „rozširovanie svojho územia smerom na východ, teda priblíženie k hraniciam ZSSR“. Dodal, že má obavy aj zo začlenenia územia bývalej NDR do vojenských štruktúr NATO, aby to nesťažilo proces zbližovania medzi Nemcami.

Hrá sa o zjednotenie Nemecka

Tento postoj Nemecka potvrdzuje aj ďalšia správa o rokovaniach britského ministra zahraničných vecí s Genscherom z 6. 2. 1990. V zápise z tohto rokovania je podstatný priestor, celý bod 4, venovaný otázke budúcnosti NATO. Genscher spomenul svoj predchádzajúci rozhovor s poľským ministrom zahraničných vecí, v ktorom sa zhodli, že Nemecko by nemalo byť v budúcnosti neutrálne. Genscher v tom videl možný náznak erózie Varšavskej zmluvy, ale NATO by malo pomôcť, aby si ZSSR zachoval tvár. Nemecko nemá záujem NATO rozširovať a vo výhľade by sa krajiny Varšavskej zmluvy mali spojiť so západom cez posilňovanie OBSE. Genscher zdôraznil, že pod nerozširovaním NATO má na mysli nielen NDR, ale aj ďalšie krajiny. „Rusi musia mať nejakú istotu, že keď napríklad Poľsko jedného dňa opustí Varšavskú zmluvu, nevstúpi na druhý deň do NATO.“

Ďalším zaujímavým dokumentom bolo memorandum Paula H. Nitze prezidentovi USA Georgovi Bushovi zo 6. 2. 1990 o priebehu Fóra o Nemecku, ktoré sa aj za účasti vrcholných predstaviteľov Varšavskej zmluvy konalo v Berlíne. Toto memorandum obsahuje aj odstavec tohto znenia: „Bude potrebná dohoda medzi NATO a Varšavskou zmluvou, ktorú by zastrešoval Helsinský proces. Takáto dohoda by mala obsahovať symetrické ústupky z obidvoch strán, súčasťou toho by malo byť stiahnutie vojsk Východu aj Západu zo zjednoteného Nemecka. Ak sa rozpustí Varšavská zmluva, malo by sa rozpustiť aj NATO.“

Argumentom nerozširovania NATO na východ sú aj Sudety

O niekoľko dní neskôr prebiehali v Moskve rozhovory medzi ministrami zahraničných vecí Jamesom Bakerom a Eduardom Ševardnadzem. V memorande z 9. 2. 19990 James Baker o týchto rozhovoroch píše: „Samozrejme, bude nutné dať nezlomné garancie, že jurisdikcia NATO, ani jeho vojská, sa nepohnú smerom na východ. A bude nutné urobiť to takým spôsobom, ktorý uspokojí východných susedov Nemecka.“

Dokonca existuje podrobný zápis následného rozhovoru medzi Jamesom Bakerom, Eduardom Ševardnadzem a Michailom Gorbačovom, v ktorom je zaznamenané, okrem iného, toto:

Gorbačov: V Československu a Rakúsku sú obavy, že by sa v zjednotenom Nemecku mohli objaviť sily, ktoré by trvali na obnovení hraníc z roku 1938 – ide o Sudety, Rakúsko. Samozrejme, dnes také hlasy nie je počuť, ale čo bude zajtra? Vo Francúzsku a Veľkej Británii tiež vyskakujú otázky: ostanú ešte v budúcnosti veľkými hráčmi v Európe? Skrátka, vďaka našej sile a váhe môžu naše dve krajiny ľahšie riešiť tieto veci. Hovoril som s Kohlom a jeho tímom a chápe to.“

Prepis rozhovoru Gorbačov – Baker

Baker: Súhlasím.

…

Baker: Chcel by som sa vás opýtať jednu otázku a nemusíte odpovedať hneď. Predpokladajme, že dôjde k zjednoteniu. Ktorú z možností by ste preferovali: zjednotené Nemecko mimo NATO, absolútne nezávislé a bez vojsk USA; alebo zjednotené Nemecko, ktoré si zachová svoje väzby na NATO, ale s garanciou, že právna pôsobnosť NATO a jeho vojská sa nerozšíria na východ od jeho súčasných hraníc?

Gorbačov: Všetko si to premyslíme. Chceme tieto otázky podrobne prerokovať na vrcholnej úrovni. Je samozrejmé, že rozšírenie zóny NATO je neakceptovateľné.

Baker: S týmto súhlasíme.

James Baker obratom o tomto rozhovore, práve so zdôraznením vyššie citovanej časti, informoval listom z 10. 2. 1990 Helmuta Kohla. Formuloval to úplne jednoznačne: „…A potom som mu položil túto otázku. Radšej by ste videli zjednotené Nemecko mimo NATO, nezávislé a bez vojsk USA, alebo by ste boli radšej, keby zjednotené Nemecko bolo súčasťou NATO s garanciami, že právna pôsobnosť NATO sa neposunie ani o centimeter na východ zo svojho súčasného miesta? Povedal mi, že sovietske vedenie si to podrobne prediskutuje. Potom dodal, že akékoľvek rozšírenie zóny NATO by bolo neakceptovateľné. (Čo však naznačuje, že NATO v súčasných hraniciach by mohlo byť prijateľné.)“

Havel v USA

V behu udalostí je zaujímavá návšteva Václava Havla ako čerstvého prezidenta v USA, jeho slávna reč 20. 2. 1990 pred oboma komorami Kongresu s ováciami postojačky, v ktorej zaznala aj jeho zmienka o amerických vojakoch, keď vyjadril nádej, že nebudú musieť byť odlúčení od svojich amerických mamičiek len preto, že si Európa nevie sama udržať mier. Václav Havel sa predtým aj potom stretol s Georgom Bushom a dostal školenie o význame americkej armády pre Európu, až bolo nutné americkému prezidentovi vysvetliť, že Havel to tak nemyslel a chápe význam USA. V zápise ich rozhovoru 21. 2. 1990 v oválnej pracovni za prítomnosti Milana Kňažka, Alexandra Vondru a Michaela Žantovského zaznelo aj toto:

Bush: …Vráťme sa k vašej otázke, čo máte odkázať Gorbačovovi. Povedzte mu, že my dvaja sme sa zhodli v tom, čo presadzujete v Československu a povedzte, že my sa ohľadom Československa, ani žiadnej inej krajiny, nebudeme chovať takým spôsobom, aby sa skomplikovalo to, o čom Gorbačov so mnou tak úprimne hovoril. Povedzte mu, že nielen USA podporujú jeho perestrojku, ale aj osobne prezident USA žiadal prezidenta Havla o vyjadrenie podpory prezidenta menovite Michailovi Gorbačovovi. Toto je dôležité. Nechceme sa zamotať do vnútorných vecí ZSSR, ale v Gorbačovovi vidíme človeka, ktorý podporuje mierový proces vo východnej Európe. Mám radosť, že si s vami chce sadnúť a vypracovať zvláštnu dohodu o stiahnutí vojsk. Možno môžete využiť svoj dramatický talent a uistiť ho, že prítomnosť vojsk USA v Európe ho v žiadnom prípade neohrozuje, sú stabilizačným prvkom. …

Havlov „vychcaný“ námet na skryté rozšírenie NATO na východ

Havel: Chcel by som povedať, že toto vysvetlenie od vás bolo pre mňa veľmi dôležité. Už tomu rozumiem oveľa lepšie a je mi jasné, že prítomnosť vojsk USA v Európe je stabilizujúcim faktorom, a vedia to aj sami Sovieti. Toto je záležitosťou prestíže. Práve kvôli tomu som o novom bezpečnostnom systéme v Európe hovoril bez toho, aby som sa zmienil o NATO. Pretože ak sa NATO rozrastie, bude sa musieť nazývať inak, minimálne z prestížnych dôvodov. Ak sa NATO zmocní Nemecka, bude to vyzerať ako porážka. Ako keby jedna zo superveľmocí porazila tú druhú. Ale ak sa NATO môže transformovať – trebárs v spojitosti s Helsinským procesom – bude to vyzerať ako proces mierovej zmeny, nie porážka.

Bush: O tomto vážne porozmýšľame – ako túto záležitosť prezentovať. Prišli ste s dobrou myšlienkou. Náš postoj je, že NATO bude pokračovať s novou politickou úlohou a budeme pokračovať s procesom OBSE. Porozmýšľame, ako by sme mohli pokračovať.

George Bush sa v rozhovore zmienil o tom, že má kvôli udalostiam so zjednocovaním Nemecka vnútropolitické problémy a čelí kritike. Niektorí kritici vraj tvrdia, že po páde Berlínskeho múru a po tom, ako sa začalo diskutovať o budúcnosti amerických vojsk v Európe a budúcnosti NATO, sa americký prezident necháva zatlačiť do kúta a je pasívny. Bushovi ale záleží, aby veci Gorbačovovi nekomplikoval, lebo podobnej kritike čelí doma aj on a je dôležité, aby proces pokračoval.