Pod rúškom vojnového stavu Ukrajina drsne obmedzila práva pracujúcich

V polovici minulého roka prebehla Ukrajinou vlna odborárskych protestných akcií (nakoľko to dovoľovali obmedzenia kvôli výnimočnému stavu) proti drastickým zmenám v zákonníku práce. V našich médiách som si o týchto udalostiach nevšimol ani zmienku. No je to pochopiteľné, práva pracujúcich sú úplne mimo záujmu liberálno-demokratických médií.

O čo ide? Na Ukrajine s odôvodnením, že kvôli výnimočnému stavu a ruskej agresii treba prispôsobiť aj pracovné zákony, prezident Zelensky podpísal zákon č. 5371. Týmto zákonom sa napríklad zvýšil týždenný pracovný čas na 60 hodín (12-hodinový pracovný deň) a umožnilo sa prepustiť zamestnanca bez udania dôvodu. Rozsiahlejšie zmeny zasiahli najmä malé a stredné podniky, keď v podnikoch do 250 zamestnancov je možné zamestnancov prepustiť, ak je podnik poškodený v dôsledku bojových akcií, alebo ak zamestnanec nie je prítomný v práci dlhšie ako 4 mesiace. Nielen utečencom, ale aj povolancom na front teda zamestnávateľ nie je povinný držať miesto, aby sa mali kam po prepustení z armády vrátiť. Odborári odhadujú, že tieto zmeny sa dotýkajú celkovo 70 % všetkých pracujúcich na Ukrajine. Mnoho zmien je pochopiteľných vzhľadom na výnimočný stav s vojenskou agresiou v krajine, napríklad zrušenie stropu nadčasových hodín, možnosť preloženia na iné miesto bez súhlasu zamestnanca a zníženie nepretržitého odpočinku v týždni na 24 hodín, všetky spolu však veľmi znižujú kvalitu života pracujúcich.

Okrem toho boli legalizované pracovné zmluvy „na zavolanie“. Takúto formu na Slovensku zatiaľ nepoznáme (ale počas kovidových lockdownov sa otvorilo Overtonovo okno diskusie). Spočíva v tom, že zamestnávateľ je oprávnený dávať zamestnancovi pracovné úlohy podľa svojich potrieb a uváženia a povinný je platiť mzdu len za skutočne odpracovaný čas. Bola tiež zrušená povinnosť zamestnávateľov dodržiavať kolektívne zmluvy a prihliadať na požiadavky odborových zväzov. Pod tlakom odborových zväzov bolo do zákona vložené ustanovenie, že tieto nové zmeny sú dočasné, len počas trvania výnimočného stavu. Navrhovatelia zákona však toto prechodné ustanovenie nevložili do zákona úmyselne.

Treba uviesť aj to, že tieto zmeny zákona vlastne len legalizovali prax, ktorú nezákonne realizovali niektoré firmy už krátko po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie. Medzi takýmito firmami bolo Kyjevské metro, Odeský prístav alebo Černobylská jadrová elektráreň. Ukrajinské odborové zväzy sa pokúšali brániť, ale výnimočný stav a celková atmosféra v spoločnosti im neumožňovala použiť štrajky a ani iné masové protestné akcie.

Je zaujímavé, že na Slovensku ani sociálno-demokratické strany neinformovali o týchto zmenách na svojich tlačovkách a nevyzývali svojich voličov, väčšinou pracujúcich, k vyjadreniu solidarity s pracujúcimi na Ukrajine. Čo sa týka súčasných vládnych strán vrátane „prezidentky“, z ich vyjadrení, že všetci sme Ukrajinci a Ukrajina je vzorom demokracie pre Európu sa dá vydedukovať, že po nasledujúcom volebnom víťazstve sa aj slovenskí pracujúci môžu rozlúčiť so súčasným znením Zákonníka práce.

Francúzsky denník Le Monde komentoval tieto zmeny v ukrajinskom zákonníku práce s citovaním poradcu prezidenta Zelenského, Alexandra Rodňanského – syna majiteľa televízneho kanála, cez ktorý sa Zelensky preslávil. Podľa Rodňanského musí Ukrajina pripraviť podmienky pre budúcich investorov tak, aby bola atraktívna a mohla súťažiť napríklad s podmienkami v Južnej Kórey. Na Ukrajine vraj majú príliš silné postavenie odbory a trh práce je „málo flexibilný“.