Foto: archív Ivana Štubňu
Vlani politická špička odoprela právo účasti občanom na oslavách SNP (viď odkaz) a urobila si oslavy sama pre seba. Tohto roku občania ukázali, že vedia dôstojne osláviť výročie SNP aj bez nich, keďže predstavitelia štátu verejnosť odignorovali. Musia mať strach a čierne svedomie, keď nie sú schopní prísť medzi vlastných občanov.
Na oslavy SNP do Banskej Bystrice prišlo množstvo ľudí aj zo širokého okolia. Po kladení vencov začal program pri pamätníku SNP. Folklórny súbor Marínu ľudia ocenili potleskom. Krásne predstavenie. Pri vystúpení Čentéšovcov začalo síce pršať, ale boli to len menšie prehánky. Ľudia povyťahovali dáždniky, sledovali program alebo sa len tak v okolí prechádzali. Bolo čo pozerať.
Mimoriadny potlesk zožal na pódiu výnimočný človek Vladimír Strmeň, ktorého spomínanie na SNP bolo zaujímavé, poučné a zároveň aj motivujúce v zmysle toho, aby ľudia zabránili vojne aj sami svojim podielom. Poukázal na všetko zlé, čo vojna prináša. Myslenie tohto 95 ročného veterána bolo jasné. Jeho výklad a podanie obsahu vzhľadom k veku obdivuhodné, konkrétne a zrozumiteľné. Oveľa lepšie ako pomýlený frázovitý prejav americkej guvernérky štátu Slovensko Čaputovej deň predtým v divadle v B. Bystrici. Poznám ho aj trochu osobnejšie ako iní, lebo Strmeň pracoval v Tesle B. Bystrici a neskôr v ZVT v B. Bystrici. Založil tam podnikovú kapelu. V tejto fabrike som pracoval aj ja. Neskôr som s ním prichádzal do styku pri organizácii niektorých podujatí v Dome kultúry v Banskej Bystrici, ktorý čaká na svoje znovuzrodenie po jeho zavretí. Strmeň pochádza z Richtárovej pri Starých Horách, kde sa narodili aj moji predkovia a dodnes tam často chodím i keď osada už zanikla. Táto oblasť bola súčasťou tzv. Partizánskej republiky, ktorú fašisti nemohli dobyť. Partizáni tu úspešne bojovali až do marca 1945. Potom, keď sa začali spájať s postupujúcim frontom, fašisti sa vyvŕšili na civilnom obyvateľstve. Ich besnenie pripomínajú tragédie v Balážoch, Kaliští a iných obciach.
V pamätníku SNP, v časti pre audiovizuálne vysielanie stáli v rade ľudia. Do tohto priestoru mohli pustiť obmedzený počet ľudí, kvôli bezproblémovému sledovaniu obrazoviek. Návštevníci sa postupne vystriedali. Vrátane mladých aj s rodinami. Príjemne ma prekvapil ich záujem o históriu. Mladí rodičia trpezlivo deťom vysvetľovali ich otázky. V exteriéri pamätníka bolo mnoho zaujímavých exponátov z obdobia SNP. Pri viacerých vojaci vysvetľovali návštevníkom technické detaily exponátov alebo ich použitie. Celé oslavy prebehli bez incidentov. Medzi ľudmi bola cítiť spolupatričnosť. Čo mi trochu vadilo, bola prítomnosť vojakov v neprimeranom počte. V priestore pamätníka bolo odparkovaných cca 10 áut vojenskej polície, štátnej polície a mestskej polície. Ich príslušníci sa motali pomedzi ľudí a jednoducho zavadzali. Chápem, že je potrebný určitý počet policajtov na zabezpečenie poriadku, ale poňať oslavy SNP ako „manévre“ sa ozaj nehodilo. Ale ľudia ich akceptovali. Nevšímali si ich. Veď vojaci za to nemôžu. Iba ten, čo im nariadil vykonávať túto zbytočnú nadprácu.
Zvlášť ma potešilo, že ľudia ignorovali aj niekoľko provokatérov. Na okraji pamätníka sa motalo asi 130 kg „teleso“ s americkou vlajkou. Zjavne nevedel čo má robiť. Asi čakal, že si ho niekto všimne a dá sa s ním do debaty. Niekto by mohol povedať, že aj Američania sa zapojili do SNP. Je to pravda, ale viac tam zohrali negatívnu úlohu. (viď odkaz). Pri tomto „americkom telese“ sa vyskytol aj človek s ukrajinskou vlajkou. Nepovažoval by som ho za provokatéra, keby nemal na tričku popísané protiruské heslá. Ani jeho si nikto nevšímal. Tretí v poradí bol človek, mávajúci vlajkou EÚ. To som celkom nepochopil o čo mu ide. Súvis so SNP tu neexistuje. Všetci patrili do spoločného košiara. Všímal som si ich asi polhodinu. Keď začalo popŕchať, stiahli sa pod veľký dáždnik na okraji pamätníka a debatovali. Zjavne boli sklamaní, že sa nenašiel nikto, kto by ich oslovil. Po prehliadke vnútorných priestorov pamätníka som zistil, že už zo svojho stanovišťa odišli.
Vadil mi tiež človek v civile, pravdepodobne z armády SR, ktorý púšťal ponad pamätník a ľudí dron monitorujúci priestor pamätníka. Zjavne sa s dronom hral, lebo intenzita jeho použitia bola pre verejnosť a program rušivá. Lietal ponad hlavy ľudom asi desať minút, potom prestávka a potom znova. Považujem to za provokáciu armády SR.
Ťažká vojenská technika a iné exponáty v exteriéri pamätníka z obdobia SNP boli udržiavané a ľudia si ich so záujmom prezerali. Vrátane vystaveného lietadla LI-2, ktoré si mohli prezrieť aj z vnútra. Tak ako aj vlani aj tohto roku bol v priestore pamätníka vojenský stan, ktorý slúžil na to, ba sa ľudia informovali o službe v ozbrojených silách SR. Nebol tam skoro nikto a nepredpokladám, že by sa vojenským verbovačom niekoho podarilo zlanáriť do služby pre plnenie amerických záujmov. Veď uznajte, ktorý normálny Slovák by šiel bojovať pre americké globalizačné ciele so zbraňou v ruke?
Vadilo mi však, že vojaci do priestoru pamätníka umiestnili súčasný tank Leopard 2A4, zastaraný nemecký šrot, potom Raketomet RM70/85 Modular a 155 mm samohybnú kanónovú húfnicu Zuzana2. Tieto exponáty nemajú súvis so SNP, iba ak s propagáciou vojny na Ukrajine, čo je v rozpore s odkazom SNP a poškvrnením pamiatky obetí SNP. V závere osláv bol budúci šrot Leopard naložený na ťahač so sabinovskou ŠPZ a odvezený preč. Asi bližšie na hranicu s Ukrajinou. Čo som tiež nepochopil bolo, že na vojenskej technike bol umiestnený štátny znak SR vo štvorci, podklad kaki farby vozidla a štátny znak čierny…Akákoľvek úprava štátneho znaku je neprijateľná a vojaci v tomto smere sú nevzdelaní.
Viac na:
https://www.bystricoviny.sk/bystricoviny-tv/jeden-z-poslednych-bojovnikov-v-snp-vladimir-strmen-sa-doziva-94-rokov/
https://blog.hlavnespravy.sk/30436/oslavy-snp-v-banskej-bystrici-vstupili-do-historie-tym-ze-sa-ho-zucastnili-vysoki-politicki-predstavitelia-podozrivi-z-podpory-ukrajinskeho-neonacizmu/
https://blog.hlavnespravy.sk/30324/hrdinovia-usa-v-snp-neexistuju-iba-americke-zlociny-na-slovenskom-uzemi/
Z mesta SNP Ivan Štubňa
