Koncom februára bol hrubým spôsobom poškodený Pamätník sovietskej armády v Košiciach. Páchateľ ho natrel modrožltou kombináciou farieb, presne takou akou bol vysvietený Prezidentský palác v Bratislave.
O pár dní nato, čakal obyvateľov Bratislavy a celého Slovenska šok. Takými istými farbami bol pomaľovaný pamätník Slavín, ktorý je nielen pietnym miestom, ale aj národnou kultúrnou pamiatkou.
Odpornému zneucteniu sa nevyhol ani Pamätník sovietskej armády vo Svidníku, ktorý je tak ako aj Slavín, národnou kultúrnou pamiatkou. Pri pamätníku vo Svidníku je pochovaných okolo 9 000 sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní našej vlasti. Tu dokonca páchateľ poškodil červenou farbou aj sochu vojaka.
O čom vypovedá ničenie a zneucťovanie vojenských pamätníkov?
Vypovedá o smerovaní slovenskej spoločnosti, ale najmä o hodnotách, ktoré sa pomocou mediálnej propagandy, začali presadzovať.
Doteraz ešte nikto nespochybnil fakt, že sovietska armáda bojovala počas Druhej sv. vojny proti nacizmu a fašizmu a bola víťaznou armádou, ktorá oslobodila Európu od krutovlády nacizmu hitlerovského Nemecka a jeho spojencov.
Ničenie pamätníkov, ktoré symbolizujú úctu a vďaku všetkým tým, ktorí padli za našu slobodu svedčí o tom, že v spoločnosti znova prekvitajú nové formy neofašizmu a neonacizmu, ktoré ako zhubné podhubie, rástli a silneli celé desaťročia. A to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Celé roky bola sofistikovane v spoločnosti pestovaná nenávisť voči Rusku a Rusom.
Prečo?
Veď práve Sovietsky zväz, ktorého nástupníckym štátom je Ruská federácia, zastavil nacistické vojnové besnenie. Žiaľ, v súčasnosti sa bežne stretávame s hrubým prekrúcaním histórie a faktov, ktorých cieľom je spochybniť úlohu sovietskej armády pri oslobodzovaní Európy.
Prečo?
V poslednom článku som písala o pohrebe Reinharda Heydricha a o tom, ako mnohí Česi a Slováci podporovali nacizmus a hitlerovské Nemecko. Čo sa s týmito ľuďmi stalo po vojne?
Jednoducho sa zaradili naspäť do spoločnosti a žili si svoje oportunistické životy. V tejto svojej filozofii vychovávali ďalšie generácie a postupne zasievali nenávisť voči tým, ktorí boli pre nich nepriatelia a podradný národ. Táto nenávisť sa po Zamatovom prevrate stala v štátoch bývalého Československa akousi vyzývavou ideológiou, ktorou sa radi predvádzali mnohé „vládnuce elity“ v oboch štátoch.
Žiaľ, nenávistná rétorika mnohých politikov, ale najmä samozvaných „osobností“ a celebrít, spolu s tvrdou mediálnou propagandou, splnili svoj účel. Mnohí ľudia bez toho, aby premýšľali začali živočíšne nenávidieť iný národ a štát tak, že by boli schopní tých najhorších zverstiev. Je prazvláštne vidieť tých, ktorí majú plné ústa holokaustu, ako šíria rovnakú živočíšnu nenávisť voči inému národu takým istým spôsobom, ako to bolo počas druhej sv. vojny.
Ničenie pamätníkov je len začiatok, tak ako bola začiatkom Krištáľová noc. Už aj na Slovensku začalo tvrdé prenasledovanie ľudí za názor, cenzúra nepohodlných médií, verejné lynčovanie politikov a intelektuálov, ktorí majú iný názor. Začali sa chytať a trestať „proruskí trolovia“.
O čom vypovedá ničenie a zneucťovanie pamätníkov sovietskej armády?
Napríklad aj o tom, že tí, ktorí mali prví odsúdiť takéto prejavy nielen vandalizmu, ale priamej podpory nacizmu a fašizmu mlčia.
Devana
Slnovratovo 20. marca 2022