Náš občasný prispievateľ Ladislav Hvižďák nám do pošty poslal tento svoj starší text z obdobia „transformácie“ na trhovú ekonomiku. S odstupom niekoľkých desaťročí môžeme lepšie vyhodnotiť, nakoľko sa splnili vtedajšie sľuby a očakávania.
Suma zákonného poistenia za motorové vozidlá sa za uplynulý rok vyšplhala do úctyhodnej výšky. Slovenská poisťovňa, ktorá už nie je monopolný realizátor tohto poistenia, si určila, pravdepodobne na základe svojich analýz z predchádzajúcich období, zvýšenie sadzieb oproti roku 2000 o 20 percent. Noví poskytovatelia poistenia sa tomu prispôsobili a ich cenové relácie sa od SP veľmi nelíšia.
Som vlastníkom škodovky 120 L, ktorá je v kubatúre do 1300 cm3. Takže podľa nového sadzobníka oproti roku 2000 zaplatím o 400 korún viac. Viem, že náklady na všetko, čo sa týka áut, stúpajú, prečo však mám ja a mne podobní majitelia 16- a viacročných áut platiť toľko ako majiteľ nového, ktorého hodnota je desať i viacnásobne vyššia. Ak spôsobí niekto škodu na mojom aute, poisťovňa bude vychádzať pri určovaní škody zo zostatkovej hodnoty môjho auta, ktorá je oveľa nižšia ako u novších áut. Ja však prispievam do spoločného balíka rovnakým dielom ako oni.
Nebolo by hádam na škodu pozrieť sa i na to, kto je aký vodič. Pre dopravnú políciu by nemal byť problém evidovať priestupky všetkých, určiť im bodovú hodnotu, od ktorej by sa odvíjala výška platenia poistného. Vek a cena auta, počet najazdených kilometrov, viacročné skúsenosti so šoférovaním by mali byť kritériami, na základe ktorých by určovali poisťovne výšku poistného za motorové vozidlá. Každý by si, samozrejme, mohol auto pripoistiť podľa ponuky tej-ktorej poisťovne i podľa objemu svojej peňaženky.
Dúfam, že by si pri spravodlivom posudzovaní priestupkov vodičov dopravnou políciou väčšina notorických porušovateľov dopravných predpisov rozmyslela výhodnosť alebo nevýhodnosť dodržiavania predpisov na cestách. Inak by sa im logicky priestupky mali premietnuť do zvýšeného poistného. Ako poskytovateľ poistenia by som si totiž dával veľký pozor, komu poistenie ponúkam a či ten alebo onen je pre mňa, ako poisťovňu, zaujímavý.
Ladislav Hvižďák (pôvodne uverejnené v Novom slove v roku 2002)
Dodatok Mariána Moravčíka
Záver príspevku Laca Hvižďáka je celkom v súlade s vtedajším evanjeliom liberálneho kapitalizmu, ktoré u nás šíril napríklad Ivan Mikloš a zástup ďalších, ktorých meno už čitateľom nič nepovie. Podobných poučiek a teórií sú plné knihy Miltona Friedmana (napríklad Capitalism and Freedom), mimochodom laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu. Tam sa s úplnou vážnosťou dočítate, že súkromné poisťovníctvo je najlepšou cestou k zvýšeniu bezpečnosti na cestách, k menšiemu počtu nehôd a k nižším škodám. Už pred 25 rokmi si Laco Hvižďák všimol, že tá rozprávka sa mierne odchyľuje od reality, a dodnes sa nič z nej nestalo skutočnosťou.
V čase, keď pisateľ uverejnil svoj text, som tiež mal staršie auto a veľa podobných zážitkov. Na podobne formulované námietky o pomere poistného k cene vozidla som od pracovníka poisťovne dostal odpoveď, že je jedno, koľko stojí moje vozidlo, keď spôsobím škodu niekomu druhému, kto bude mať drahé vozidlo. Nuž, za celých 25 rokov odvtedy som nikomu žiadnu škodu nespôsobil, len som povinne platil stále viac. Ba práve naopak, viackrát spôsobili škodu mne. Raz mi neskúsená vodička na parkovisku zdeformovala dvere a jej poisťovňa pri náhrade škody usúdila, že moje auto má toľko rokov, že už nemá riadok v ich tabuľkách a že sú ochotní zaplatiť mi totálnu škodu s hodnotou auta rovnou cene šrotu.
Reálne poisťovne fungujú úplne inak, ako popisuje Milton Friedman. Pre nich je výhodné, keď sa u nich točí čo najviac peňazí, poisťujú sa drahé autá a zároveň je relatívne vysoké riziko drobných škôd. Dokonca ani pri náhradách škôd nerobia príliš obštrukcie, lebo je jednoduchšie rozpísať poistné náhrady bezškodovým vodičom (kedysi mali aj na „bezškodovosť“ iný meter, dnes pozerajú najďalej 2 roky do minulosti a zľavy za bezškodovosť sú len symbolické), ako strácať čas, náklady a energiu s tými neslušnými, ktorí sú aj oveľa agresívnejší a energickejší, keď ide o ich peniaze. Celý kapitalistický systém je už raz taký…
Ozaj, ešte slovo k polícii. Milton Friedman by ju najradšej zrušil. Súkromné SBS vraj sú lacnejšie a efektívnejšie pri udržiavaní bezpečnosti. A keď pozerám na slovenské reálie, zdá sa, že tomu veria aj samotní policajti.
