Ilustračný obrázok – Wikipédia
Madeleine Albrightová zasvätila svoj život militarizmu, vojne, prevratom, organizácii zmien režimov a klamstvám o „americkej výnimočnosti“
Madeleine Albrightová bola po svojom úmrtí ospevovaná americkými politikmi, ale aj inými západnými či východnými politikmi, ktorých režimy sú poplatné americkej politike. Žiaľ aj vrcholovými slovenskými politikmi, ktorí tak podávajú ďalší dôkaz o tom, že nehája pravdu, ale lož a zločin a že nehája slovenské, ale americké záujmy.
Albrightová často spomínala, že ušla pred nacizmom a stalinizmom ako dieťa a to vraj formovalo jej svetonázor. Po tom, čo Nemci vpochodovali do Prahy v roku 1939, židovská rodina ušla do Londýna a v roku 1945, keď mala Albrightová osem rokov, sa vrátila spať do českého hlavného mesta. Albrightovej otcovi Josefovi Korbelovi vtedy na Hradčanoch 11. pridelili luxusný byt na prvom poschodí ako odmenu za služby pre ministerstvo zahraničných vecí. Ten však zhabali nemeckému priemyselníkovi Nebrichovi, ktorý – i keď nebol členom nacistickej strany – žil počas vojny veľmi pohodlne, ako občan Ríše. V tomto byte boli vzácne umelecké diela, hlavne obrazy, strieborné predmety a starožitný nábytok.
Keď Korbela po vojne vymenovali za veľvyslanca v Juhoslávii, presťahoval svoju rodinu – a aj poklad umeleckých diel – do Belehradu. Po roku 1948 Korbel vedel, že sa v Belehrade neudrží, a preto sa rozhodol pre emigráciu do Ameriky, kde sa stal profesorom na univerzite v Denveri. Nezabudol si do svojej batožiny pribaliť umelecké diela Nebrichovcov, ktoré obohatil ešte o obrazy československého veľvyslanectva v Belehrade. Medzi dielami bolo 20 malieb – vrátane Tintoretta, benátskeho majstra a ďalší od Andreu del Sarta a iných najznámejších umelcov 16. storočia. Ukoristený majetok mal hodnotu miliónov dolárov.
Potomkovia Nebrichovcov sa desaťročia pokúšali dostať k svojmu majetku, ale bezúspešne. Albrightová im už ako predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí USA arogantne odkázala: „S touto záležitosťou sa môžete obrátiť na vládu českej republiky.“ Viacerí právnici, na ktorých sa dedičia Nebrichovcov obrátili, odmietli rodinu pred súdom zastupovať. Doslova ich varovali že aj tak nič nevysúdia a aby okolo toho nerobili hluk, lebo tu ide o veľmi mocnú ženu.
V rokoch 1993 až 1997 pôsobila Albrightová ako veľvyslankyňa USA pri Organizácii Spojených národov. V tejto funkcii obhajovala brutálne sankcie voči Iraku s cieľom maximalizácie utrpenia Iračanov a podpory zvrhnutia Saddáma Husajna. Albrightová v roku 1996 vyslovila najneslávnejšie slová svojej kariéry vo vystúpení v relácii „60 minút“. Korešpondentka relácie Lesley Stahlová sa Albrightovej spýtala na vplyv, ktorý majú sankcie OSN na irackú spoločnosť, a povedala: „Počuli sme, že zomrelo pol milióna detí. Teda, to je viac detí, ako zomrelo v Hirošime. Myslíte, že tá cena stojí za to?“
Albrightová odpovedala s mrazivou vyrovnanosťou: „Myslím si, že toto je veľmi ťažká voľba, ale cena – myslím si, že tá cena za to stojí.“
O bombardovaní Iraku vyhlásila: „Ak musíme použiť silu, je to preto, že sme Amerika; sme nenahraditeľný národ. Stojíme vysoko a vidíme do budúcnosti ďalej ako iné krajiny.“ Vyhlásenie hodné vyhláseniu Hitlera.
Predstavitelia USA si dvadsať rokov „padali“ okolo krku so Saddámom Husajnom. Príčinou bola ropa. Akonáhle sa Saddám vzoprel diktátu USA a pohrozil, že ropu bude predávať podľa svojich predstáv a za inú menu ako doláre jeho osud ako i osud Iraku bol spečatený. Saddám Husajn bol produkt CIA. K moci sa dostal vďaka strane BAAS, financovanej a podporovanej CIA.
Ako veľvyslankyňa USA pri OSN „vyhnala“ generálneho tajomníka OSN Butrusa Butrusa-Gháliho tým, že o ňom rozširovala lži a pri každej príležitosti hlasovala proti nemu. Gháli si totiž dovoľoval pravdivé hodnotenie vtedajšej medzinárodnej situácie. A to sa podľa USA nemôže…
Albrightová bola horlivým zástancom intervencie USA v rôznych občianskych vojnách, ktoré vypukli v Juhoslávii. Spočiatku sa jej nedarilo presvedčiť politikov v Bielom dome, kde už vládol Clinton a Pentagone, že by do regiónu mali byť nasadené americké vojenské sily, najmä letectvo.
V jednej notoricky známej konfrontácii s generálom Colinom Powellom, vtedajším predsedom Zboru náčelníkov štábov, vyhlásila: „Aký má zmysel mať túto skvelú armádu, o ktorej stále hovoríte, ak ju nemôžeme použiť?“
Nakoniec bola jednou z osôb, ktorá v USA presadila napadnutie Juhoslávie v roku 1999. Madelaine Albrightová bola v čase bombardovania Juhoslávie ministerkou zahraničných vecí USA a je spoluvinná za spoluúčasť na páchaní vojnových zločinov…Na Balkáne si vyslúžila meno „Balkánska mäsiarka“…
Keď v roku 1999 vypukla v Kosove nová kríza medzi kosovskými Albáncami a Srbmi, Albrightová stála v čele kampane za vojenskú intervenciu, pričom etnické boje vykreslila ako genocídu v réžii Miloševiča, čo sa ukázalo ako lož. Ako ministerka zahraničných vecí USA odsabotovala rokovania o mierovej zmluve v Rambouillet. Rokovania stroskotali, pretože Srbsko dostalo ultimátum a keby bolo podpísalo túto zmluvu, bolo by došlo k okupácii krajiny vojskami NATO a jej ekonomickému rozkladu. USA úmyselne do zmluvy dali takéto podmienky pretože o bombardovaní Juhoslávie bolo už rok dopredu rozhodnuté!!!
Ešte v roku 1997, zvláštny balkánsky vyslanec prezidenta Clintona Robert Gelbard opísal nelegálnu UCK (tzv. Oslobodenecká armáda Kosova) a Hasima Thaciho ako teroristickú skupinu polovojenských teroristov. Bola to mafia založená na klanovom princípe, ktorá ovládala šedú ekonomiku Kosova. Zo zabratím kosovského územia do správy USA sa ich názor zmenil a pri návšteve vraha Thaciho v USA sa jeho vrcholoví predstavitelia neváhali s Thacim objímať.
Thaci bol chránencom a milencom Clintonovej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej v 90-tych rokoch, keď bol iba 30-ročným gangstrom. UCK bola od začiatku podporovaná CIA a nemeckou BND. V čase, keď si ho v polovici 90. rokov vybrali USA, bol Thaci zakladateľom skupiny Drenica Group, zločineckého syndikátu v Kosove s väzbami na albánske, macedónske a talianske mafie.
Správa Rady Európy uvádza, že Thaci uplatňoval „násilnú kontrolu“ nad obchodom s heroínom. Dick Marty, vyšetrovateľ Európskej únie, predložil správu európskym diplomatom zo všetkých členských štátov. Odozvou bolo ticho. Za Thacim bol Washington. Dick Marty, vyšetrovateľ EÚ predložil tiež správu, ktorá informovala o kosovskom organizovanom zločine a okrem iného obvinila Thaciho mafiánsku organizáciu z obchodovania s ľudskými orgánmi zavraždených Srbov.
USA sa neštítilo podporovať kosovských vrahov. Dôvod bolo ovládanie Kosova USA, následné ekonomické drancovanie teritória a vybudovanie najväčšej strategickej vojenskej základne Bondsteel v Európe. Albrightová zarobila napríklad okrem iného 20 miliónov eur za predaj svojho podielu Telecomu v Kosove. Špinavé a krvavé kšefty má v Kosove aj ďalší zločinec Američan generál Wesley Clark, ktorý velil vražedným vojskám NATO v roku 1999.
Jednou z hlavných priorít Albrightovej politiky bolo rozšírenie NATO, ktoré v roku 1999 prijalo troch bývalých členov bývalého sovietskeho bloku, Poľsko, Maďarsko a rodisko Albrightovej, Českú republiku. NATO a USA porušili všetky sľuby dané Sovietskemu zväzu a neskôr Rusku o nerozširovaní sa na východ. Čo sa týka rozširovania NATO Albrightová povedala americkým senátorom v r. 1997: „Oslabenú Moskvu možno ignorovať. „Nepotrebujeme, aby Rusko súhlasilo s rozšírením.“
V roku 2001 založila Albright Stonebridge Group, konzultačnú firmu v oblasti riadenia, ktorá sa špecializuje na hodnotenie rizík v zámorí, a stala sa krstnou mamou zástupu agentov zahraničnej politiky pre budúce demokratické administratívy. Ako poznamenal publicista David Ignatius, „Albrightovej chránenci nás aj dnes obklopujú“. Wendy Shermanová, jej oddaná kolegyňa po celé desaťročia, je zástupkyňou ministra zahraničných vecí a takmer každý člen tímu pre zahraničnú politiku Bidenovej administratívy bol vytipovaný Albrightovou.
Ešte významnejšie je, že Albrightová sa v roku 2001 stala predsedníčkou mimovladnej organizácie Národného demokratického inštitútu (NDI) a túto pozíciu zastávala až do svojej smrti. NDI pod rúškom demokracie dosadzuje do vlád iných štátov sveta proamerických ľudí, ktorí potom plnia ich pokyny. Úzko spolupracuje so Sorosovými mimovládkami a inými podobnými americkými organizáciami. Je súčasťou americkej chobotnice inštitúcií riadených CIA. NDI hovorí o sebe, že je nestranná a pritom nepôsobí v USA, nezaujíma žiadne stanoviská k voľbám a politike USA. Nesmie. Veľký brat zakázal.
V tejto funkcii bola Albrightová hlboko zapletená do každého zločinu amerického vojensko-spravodajského aparátu v prvých dvoch desaťročiach 21. storočia, od Afganistanu cez Irak až po Ukrajinu. Oslava jej života a práce zo strany korporátnych médií a demokratických aj republikánskych politikov je ukážkou konsenzu na obranu krvavých ziskov a celosvetových globálnych záujmov americkej finančnej aristokracie.
Hlavnou úlohou amerického diplomata je klamať. A klamať s presvedčením. Ak majú šťastie, nenechajú sa prichytiť pri očividnom klamstve.
Verím, že jej busta odhalená v júni 2019 v Prištine kosovskou mafiou „z vďaky za bombové útoky“ nevydrží v Kosove a Metohiji večne. Kosovo sa musí vrátiť Srbsku v zmysle medzinárodného práva.
Albrightová vášnivo obhajovala používanie smrteľného násilia v snahe o celosvetový poriadok s dominanciou USA. Urobila mnoho neľudských rozhodnutí a má na rukách krv mnohých obetí.
Hovorí sa, že každému človeku pri jeho odchode zo života prebehne pred očami celý jeho život ako film. Albrightová musela byť znetvorená v okamihu svojej smrti, keď si v zlomku sekundy uvedomila všetky svoje zločiny. Latinské príslovie hovorí: De mortuis nil nisi bonum – O mŕtvych len dobre. V živote Madeleine Albrightovej je však skutočne ťažké nájsť čo i len minimum cnosti na vyváženie skazenosti. Pre jej hodnotenie života sa skôr hodí: Abyssus abyssum invocat – Peklo prináša peklo.
V pravoslávnej náuke duša štyridsať dní po smrti prechádza sériou mýtnych domov, kde jej predkladajú záznamy o hriechoch spáchaných počas jej minulého života vysmievajúcimi sa démonmi, ktorí si to všetko zapíšu. Možno by sa mal tento scenár mierne upraviť práve pre Madeleine Albrightovú, rodenú Korbelovú, aby ju pri zostupe do podsvetia na mýtnych domoch stretol vyčítavý pohľad jej nespočetných detských obetí, ktorých nevinnú smrť zapríčinila…
Z mesta SNP Ivan Štubňa
