Nepekné spomienky na Marie Janu Korbelovú (Madeleine Albright)

Ilustračný obrázok – Wikipédia

Madeleine Albrightová zasvätila svoj život militarizmu, vojne, prevratom, organizácii zmien režimov a klamstvám o „americkej výnimočnosti“

Madeleine Albrightová bola po svojom úmrtí ospevovaná americkými politikmi, ale aj inými západnými či východnými politikmi, ktorých režimy sú poplatné americkej politike. Žiaľ aj vrcholovými slovenskými politikmi, ktorí tak podávajú ďalší dôkaz o tom, že nehája pravdu, ale lož a zločin a že nehája slovenské, ale americké záujmy.

Albrightová často spomínala, že ušla pred nacizmom a stalinizmom ako dieťa a to vraj formovalo jej svetonázor. Po tom, čo Nemci vpochodovali do Prahy v roku 1939, židovská rodina ušla do Londýna a v roku 1945, keď mala Albrightová osem rokov, sa vrátila spať do českého hlavného mesta. Albrightovej otcovi Josefovi Korbelovi vtedy na Hradčanoch 11. pridelili luxusný byt na prvom poschodí ako odmenu za služby pre ministerstvo zahraničných vecí. Ten však zhabali nemeckému priemyselníkovi Nebrichovi, ktorý – i keď nebol členom nacistickej strany – žil počas vojny veľmi pohodlne, ako občan Ríše. V tomto byte boli vzácne umelecké diela, hlavne obrazy, strieborné predmety a starožitný nábytok.

Keď Korbela po vojne vymenovali za veľvyslanca v Juhoslávii, presťahoval svoju rodinu – a aj poklad umeleckých diel – do Belehradu. Po roku 1948 Korbel vedel, že sa v Belehrade neudrží, a preto sa rozhodol pre emigráciu do Ameriky, kde sa stal profesorom na univerzite v Denveri. Nezabudol si do svojej batožiny pribaliť umelecké diela Nebrichovcov, ktoré obohatil ešte o obrazy československého veľvyslanectva v Belehrade. Medzi dielami bolo 20 malieb – vrátane Tintoretta, benátskeho majstra a ďalší od Andreu del Sarta a iných najznámejších umelcov 16. storočia. Ukoristený majetok mal hodnotu miliónov dolárov.

Potomkovia Nebrichovcov sa desaťročia pokúšali dostať k svojmu majetku, ale bezúspešne. Albrightová im už ako predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí USA arogantne odkázala: „S touto záležitosťou sa môžete obrátiť na vládu českej republiky.“ Viacerí právnici, na ktorých sa dedičia Nebrichovcov obrátili, odmietli rodinu pred súdom zastupovať. Doslova ich varovali že aj tak nič nevysúdia a aby okolo toho nerobili hluk, lebo tu ide o veľmi mocnú ženu. 

V rokoch 1993 až 1997 pôsobila Albrightová ako veľvyslankyňa USA pri Organizácii Spojených národov. V tejto funkcii obhajovala brutálne sankcie voči Iraku s cieľom maximalizácie utrpenia Iračanov a podpory zvrhnutia Saddáma Husajna. Albrightová v roku 1996 vyslovila najneslávnejšie slová svojej kariéry vo vystúpení v relácii „60 minút“. Korešpondentka relácie Lesley Stahlová sa Albrightovej spýtala na vplyv, ktorý majú sankcie OSN na irackú spoločnosť, a povedala: „Počuli sme, že zomrelo pol milióna detí. Teda, to je viac detí, ako zomrelo v Hirošime. Myslíte, že tá cena stojí za to?”

Albrightová odpovedala s mrazivou vyrovnanosťou: „Myslím si, že toto je veľmi ťažká voľba, ale cena – myslím si, že tá cena za to stojí.“

O bombardovaní Iraku vyhlásila: „Ak musíme použiť silu, je to preto, že sme Amerika; sme nenahraditeľný národ. Stojíme vysoko a vidíme do budúcnosti ďalej ako iné krajiny.“ Vyhlásenie hodné vyhláseniu Hitlera.

Predstavitelia USA si dvadsať rokov „padali“ okolo krku so Saddámom Husajnom. Príčinou bola ropa. Akonáhle sa Saddám vzoprel diktátu USA a pohrozil, že ropu bude predávať podľa svojich predstáv a za inú menu ako doláre jeho osud ako i osud Iraku bol spečatený. Saddám Husajn bol produkt CIA. K moci sa dostal vďaka strane BAAS, financovanej a podporovanej CIA.

Ako veľvyslankyňa USA pri OSN „vyhnala“ generálneho tajomníka OSN Butrusa Butrusa-Gháliho tým, že o ňom rozširovala lži a pri každej príležitosti hlasovala proti nemu. Gháli si totiž dovoľoval pravdivé hodnotenie vtedajšej medzinárodnej situácie. A to sa podľa USA nemôže…

Albrightová bola horlivým zástancom intervencie USA v rôznych občianskych vojnách, ktoré vypukli v Juhoslávii. Spočiatku sa jej nedarilo presvedčiť politikov v Bielom dome, kde už vládol Clinton a Pentagone, že by do regiónu mali byť nasadené americké vojenské sily, najmä letectvo.

V jednej notoricky známej konfrontácii s generálom Colinom Powellom, vtedajším predsedom Zboru náčelníkov štábov, vyhlásila: “Aký má zmysel mať túto skvelú armádu, o ktorej stále hovoríte, ak ju nemôžeme použiť?”

Nakoniec bola jednou z osôb, ktorá v USA presadila napadnutie Juhoslávie v roku 1999. Madelaine Albrightová bola v čase bombardovania Juhoslávie ministerkou zahraničných vecí USA a je spoluvinná za spoluúčasť na páchaní vojnových zločinov…Na Balkáne si vyslúžila meno „Balkánska mäsiarka“…

Keď v roku 1999 vypukla v Kosove nová kríza medzi kosovskými Albáncami a Srbmi, Albrightová stála v čele kampane za vojenskú intervenciu, pričom etnické boje vykreslila ako genocídu v réžii Miloševiča, čo sa ukázalo ako lož. Ako ministerka zahraničných vecí USA odsabotovala rokovania o mierovej zmluve v Rambouillet. Rokovania stroskotali, pretože Srbsko dostalo ultimátum a keby bolo podpísalo túto zmluvu, bolo by došlo k  okupácii krajiny vojskami NATO a jej ekonomickému rozkladu. USA úmyselne do zmluvy dali takéto podmienky pretože o bombardovaní Juhoslávie bolo už rok dopredu rozhodnuté!!!

Ešte v roku 1997, zvláštny balkánsky vyslanec prezidenta Clintona Robert Gelbard opísal nelegálnu UCK (tzv. Oslobodenecká armáda Kosova) a Hasima Thaciho ako teroristickú skupinu polovojenských teroristov. Bola to mafia založená na klanovom princípe, ktorá ovládala šedú ekonomiku Kosova. Zo zabratím kosovského územia do správy USA sa ich názor zmenil a pri návšteve vraha Thaciho v USA sa jeho vrcholoví predstavitelia neváhali s Thacim objímať.

Thaci bol chránencom a milencom Clintonovej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej v 90-tych rokoch, keď bol iba 30-ročným gangstrom. UCK bola od začiatku podporovaná CIA a nemeckou BND.  V čase, keď si ho v polovici 90. rokov vybrali USA, bol Thaci zakladateľom skupiny Drenica Group, zločineckého syndikátu v Kosove s väzbami na albánske, macedónske a talianske mafie. 

Správa Rady Európy uvádza, že Thaci uplatňoval „násilnú kontrolu“ nad obchodom s heroínom. Dick Marty, vyšetrovateľ Európskej únie, predložil správu európskym diplomatom zo všetkých členských štátov. Odozvou bolo ticho. Za Thacim bol Washington. Dick Marty, vyšetrovateľ EÚ predložil tiež správu, ktorá informovala o kosovskom organizovanom zločine a okrem iného obvinila Thaciho mafiánsku organizáciu z obchodovania s ľudskými orgánmi zavraždených Srbov. 

USA sa neštítilo podporovať kosovských vrahov. Dôvod bolo ovládanie Kosova USA, následné ekonomické drancovanie teritória a vybudovanie najväčšej strategickej vojenskej základne Bondsteel v Európe. Albrightová zarobila napríklad okrem iného 20 miliónov eur za predaj svojho podielu Telecomu v Kosove. Špinavé a krvavé kšefty má v Kosove aj ďalší zločinec Američan generál Wesley Clark, ktorý velil vražedným vojskám NATO  v roku 1999.

Jednou z hlavných priorít Albrightovej politiky bolo rozšírenie NATO, ktoré v roku 1999 prijalo troch bývalých členov bývalého sovietskeho bloku, Poľsko, Maďarsko a rodisko Albrightovej, Českú republiku. NATO a USA porušili všetky sľuby dané Sovietskemu zväzu a neskôr Rusku o nerozširovaní sa na východ. Čo sa týka rozširovania NATO Albrightová povedala americkým senátorom v r. 1997: „Oslabenú Moskvu možno ignorovať. „Nepotrebujeme, aby Rusko súhlasilo s rozšírením.“ 

V roku 2001 založila Albright Stonebridge Group, konzultačnú firmu v oblasti riadenia, ktorá sa špecializuje na hodnotenie rizík v zámorí, a stala sa krstnou mamou zástupu agentov zahraničnej politiky pre budúce demokratické administratívy. Ako poznamenal publicista David Ignatius, „Albrightovej chránenci nás aj dnes obklopujú“. Wendy Shermanová, jej oddaná kolegyňa po celé desaťročia, je zástupkyňou ministra zahraničných vecí a takmer každý člen tímu pre zahraničnú politiku Bidenovej administratívy bol vytipovaný Albrightovou.

Ešte významnejšie je, že Albrightová sa v roku 2001 stala predsedníčkou mimovladnej organizácie Národného demokratického inštitútu (NDI) a túto pozíciu zastávala až do svojej smrti. NDI pod rúškom demokracie dosadzuje do vlád iných štátov sveta proamerických ľudí, ktorí potom plnia ich pokyny. Úzko spolupracuje so Sorosovými mimovládkami a inými podobnými americkými organizáciami. Je súčasťou americkej chobotnice inštitúcií riadených CIA. NDI hovorí o sebe, že je nestranná a pritom nepôsobí v USA, nezaujíma žiadne stanoviská k voľbám a politike USA. Nesmie. Veľký brat zakázal.

V tejto funkcii bola Albrightová hlboko zapletená do každého zločinu amerického vojensko-spravodajského aparátu v prvých dvoch desaťročiach 21. storočia, od Afganistanu cez Irak až po Ukrajinu. Oslava jej života a práce zo strany korporátnych médií a demokratických aj republikánskych politikov je ukážkou konsenzu na obranu krvavých ziskov a celosvetových globálnych záujmov americkej finančnej aristokracie.

Hlavnou úlohou amerického diplomata je klamať. A klamať s presvedčením. Ak majú šťastie, nenechajú sa prichytiť pri očividnom klamstve.

Verím, že jej busta odhalená v júni 2019 v Prištine  kosovskou mafiou „z vďaky za bombové útoky“ nevydrží v Kosove a Metohiji večne. Kosovo sa musí vrátiť Srbsku v zmysle medzinárodného práva.

Albrightová vášnivo obhajovala používanie smrteľného násilia v snahe o celosvetový poriadok s dominanciou USA. Urobila mnoho neľudských rozhodnutí a má na rukách krv mnohých obetí.

Hovorí sa, že každému človeku pri jeho odchode zo života prebehne pred očami celý jeho život ako film. Albrightová musela byť znetvorená v okamihu svojej smrti, keď si v zlomku sekundy uvedomila všetky svoje zločiny. Latinské príslovie hovorí: De mortuis nil nisi bonum – O mŕtvych len dobre. V živote Madeleine Albrightovej je však skutočne ťažké nájsť čo i len minimum cnosti na vyváženie skazenosti. Pre jej hodnotenie života sa skôr hodí: Abyssus abyssum invocat – Peklo prináša peklo.

V pravoslávnej náuke duša štyridsať dní po smrti prechádza sériou mýtnych domov, kde jej predkladajú záznamy o hriechoch spáchaných počas jej minulého života vysmievajúcimi sa démonmi, ktorí si to všetko zapíšu. Možno by sa mal tento scenár mierne upraviť práve pre Madeleine Albrightovú, rodenú Korbelovú, aby ju pri zostupe do podsvetia na mýtnych domoch stretol vyčítavý pohľad jej nespočetných detských obetí, ktorých nevinnú smrť zapríčinila…

Z mesta SNP Ivan Štubňa

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. • We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: http://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam. Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok. Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže. Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia. Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza. Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie. Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: http://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore