Ilustračný obrázok – archív autora
Slovinci rozprávajú po slovensky. Oni svojmu jazyku hovoria takto. A dorozumieme sa. Mnoho slov síce znie inak, ako sme zvyknutí, ale ten rozdiel nepociťujeme ako väčší, než keď našinec od Váhu prvý raz príde na divoký východ pod Vihorlat.
Veď posúďte sami. Keď som prechádzal po Národnom múzeu v Ľubľane, bola tam v miestnosti venovanej vrcholnému stredoveku aj táto riekanka:
Fascinujúce zistenie. Medzi nami sú vklinení na šírke niekoľko stoviek kilometrov Rakúšania (Nemci) a Maďari. A pritom sú naše jazyky tak podobné.
Tento úvod som zvolil preto, že otvorený a skúmavý človek musí byť pripravený prijímať nové zistenia o svete a dokázať ich spracovať tak, aby mu dávali pravdivý obraz o realite. To, čo sa človek naučí v škole (možno už materskej) a stovky ráz to počul z médií aj od ľudí s titulmi, môže byť veľmi ďaleko od pravdy.
Napríklad obraz neandertálcov ako primitívnych tvorov, ktoré inteligenciou sotva prevyšovali dnešné gorily a šimpanzy.
A predsa…
V Národnom múzeu v Ľubľane majú na čestnom mieste kostičku s niekoľkými dierkami, ktorá sotva presahuje 10 cm. Má viac ako 50 000 rokov, našli ju v jaskyni Divje babe medzi nálezmi po neandertálcoch a podľa popisu v múzeu ide o najstarší hudobný nástroj na svete – kostenú flautu (ilustračný obrázok článku).
Slovinci sú na tento nález veľmi pyšní, lebo prevracia na hlavu hneď niekoľko zažitých predstáv svetových archeológov. Tí sa sprvoti veľmi skepticky stavali k tomu, že to je hudobný nástroj (tých primitívnych neandertálcov), aj k tomu, že by neandertálci boli schopní takej jemnej práce a vyvŕtali takéto presné dierky do špikovej kosti.
Archeológovia so zoológmi zistili, že kosť bola z ľavého femuru asi dvojročného jaskynného medveďa. Tvar a veľkosť kosti naznačovala, že flauta je takmer celá, chýbajú len asi tri menšie úlomky.
Flauta nie je celá a akademici sprvoti kreslili ďalšie desiatky centimetrov na obidve strany, ktoré by bolo treba doplniť, aby bola úplná diatonická stupnica, podobne ako na iných kostených flautách, ktoré sa našli v Nemecku pred 10 rokmi, ale tie vyrobil už Homo sapiens a sú o 10 – 20 000 rokov mladšie.
Výraz „veľmi skepticky“ je v tejto súvislosti jemným popísaním tradičnej arogancie „mainstreamu“ takmer vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Apriorne vedia, že vedia všetko a všetky ich predchádzajúce odborné vyjadrenia sú správne. A tak bez toho, aby si vôbec siahli na daný exponát, vysmiali Slovincov, že neandertálci v žiadnom prípade nemohli mať hudobné nástroje.
Profesor Dietrich zverejnil na stránkach The Royal Society rozsiahlu štúdiu (z nej je obrázok nižšie), že otvory v kosti zodpovedajú zubom vtedajších hyen. Hlavné argumenty sú tie, že v jaskyniach sa našli tisíce úlomkov kostí so stopami zubov hyen, takže určite to bude aj prípad kostí z Divje babe.
Tento názor prevzal hneď celý mainstream a šíril ho napríklad aj National Geographic, ktorý
Vystavený úlomok kosti nie je úplná flauta a akademici sprvoti namietali, že by musela mať ďalšie desiatky centimetrov na obidve strany, aby tvorila úplnú diatonickú stupnicu, podobne ako na iných kostených flautách, ktoré sa našli v Nemecku pred 10 rokmi, ale tie vyrobil už Homo sapiens a sú o 10 – 20 000 rokov mladšie.
Na tento exponát som neveriaco hľadel asi dosť dlho, lebo ku mne pristúpila pani kustódka a porozprávala mi ešte niekoľko ďalších podrobností, ktoré neboli na informačnom paneli. Predovšetkým ma prekvapilo, že archeológovia spolu s hudobníkmi flautu zrekonštruovali. Vo výsledku doplnili len niekoľko chýbajúcich úlomkov, aby doplnili dva chýbajúce otvory, aby pritom rekonštrukcia čo najviac tvarom a rozmermi zodpovedala originálu, a… skutočne vydáva melodické zvuky.
Takmer zo žartu som sa opýtal, či na nej vie niekto hrať a pani bez váhania prehlásila, že áno. Zalovila vo svojom mobile a pustila mi video slovinského hudobníka – Ljubena Dimkaroskeho, ktorý sa po mnohých experimentoch naučil na tento nástroj hrať:
Môžeme sa presvedčiť, že táto nenápadná flautička neobyčajne flexibilne pracuje s tónom a neandertálec z nej mohol dostať podstatne viac, ako len napodobňovanie hlasov vtáctva. Aj toto je zistenie, ktoré predchádzajúce teórie archeológov stavia na hlavu, veď estetické vnímanie a jemná práca prstov vôbec nesvedčia o zaostalosti a primitívnosti neandertálca.
A je veľmi dobre, že medzi nami sú ľudia, ktorí namiesto jednoduchého opakovania názorov „odborníkov“ stavajú vedu na vlastnej skúsenosti a poctivej práci s faktami.
