Vonku sa zotmelo. Vo svetle pouličnej lampy sa roztancovalo pár zabudnutých, drobných snehových vločiek. Okná domov sa rozsvietili svetielkami vianočných stromčekov a sviečok.
Ľudia, možno už aj unavení predvianočným zhonom, s radosťou čakajú nový deň a veria, že práve tento deň prinesie do ich životov novú nádej.
Áno, mnohí z nás práve v tomto vianočnom čase lásky a znovuzrodenia túžia po lepšom živote, zdraví, pokoji a porozumení, istotách. Túžia však najmä po obyčajnej láske. A drobné svetielko nádeje, ktoré by im ukázalo cestu, ktorou sa majú vydať, aby našli a dosiahli všetko to po čom túžia, hľadajú v iných ľuďoch. Žiaľ, zabúdajú hľadať v sebe samotných.
Pretože ak hľadáme nádej, mali by sme ju hľadať predovšetkým vo vlastnom srdci a duši.
Prastarý grécky mýtus hovorí o dievčine Pandore, ktorá dostala od bohov množstvo darov, dobrých, ale aj zlých. Tie zlé boli zatvorené do „skrinky“, ktorú zo zvedavosti otvorila a vypustila tak do sveta všetky bolesti, trápenia, choroby. Keď zistila čo urobila, skrinku rýchlo zatvorila, ale na jej dne ostala zabudnutá nádej.
Aj my ľudia sa správame často rovnako ako bájna Pandora. Mnohí z nás dokážu vypustiť do sveta, medzi ostatných ľudí, ale najmä do vlastných životov veľa zlého a ešte viac zbytočného trápenia. Keď zistia čo urobili, tak rýchlo zatvárajú vlastné srdcia s nádejou ukrytou na ich samotnom dne.
Preto prajem v tento vzácny vianočný čas všetkým ľuďom dobrej vôle, aby dokázali otvoriť svoje srdcia a duše a našli to drobné zabudnuté svetielko nádeje, ktoré dokáže zmeniť nielen človeka samotného, jeho život, ale aj celý svet a spoločnosť.
Prajem všetkým krásne a pokojné vianočné sviatky, naplnené láskou, porozumením a najmä nádejou.
Devana
Slnovratovo 23. 12. 2024
