Ilustračný obrázok: Photo Mix Pixabay
Úvod autorky:
Štyri a pol roka odkedy som napísala toto zamyslenie môže byť pre niekoho dlhá doba a pre niekoho iba pár chvíľ. Čo sa však zmenilo za ten čas? Sme na prahu vojny, ľudia sa prestali správať ako ľudia. Denne vidíme v médiách obrázky dekadencie spoločnosti a mnohí sa na tom zabávajú…
Práve dnes čítame správy o odvete ruskej strany na Ukrajine za teroristický čin, ktorý bol spáchaný na Kerčskom moste a ktorý schvaľuje napríklad aj slovenský „minister vojny“ Naď… Aj to, je dôkazom obrovského morálneho dna demokracie, ale toho, aké monštrá vytrvára túžba po moci a aj to, že takýto úpadok vedie ku koncu mnohých civilizácií…
Celé roky sme svedkami, že predstavitelia „Demokracie“ sa neštítia ničoho.
Humanitárne bombardovanie, vraždenie nevinných obetí po celom svete v mene slobody a demokracie.
Prevraty, ožobračovanie miliárd ľudí, otrocká práca aj malinkých detí, chudoba, genocídy…
To, čo sa teraz deje u nás je len maličký zlomok zla a špiny, ktorú šíri Demokracia vo svojom mene.
Za filantropov sú označovaní ľudia, ktorí všetko toto financujú a ťažia z nešťastia a biedy obyčajných ľudí.
A kvôli čomu sa toto všetko deje?
Kvôli túžbe po moci a bohatstve pár ľudí.
Kvôli nej zomierali a budú zomierať nevinní ľudia, ak sa ľudstvo samotné nepostaví tomuto zverstvu.
Kvôli túžbe po moci a bohatstve vznikali mnohé ríše a civilizácie, ktoré neskôr zničila tá istá bezohľadnosť a chamtivosť ich vládcov.
Prvým takým bezohľadným vládcom, ktorý vytvoril veľkú ríšu bol podľa historikov Sargon Akkadský, ktorý vytvoril veľkú ríšu na území Mezopotámie. V podstate fungovala ako tie dnešné. Príkazy, zákazy, zákony, dane a byrokracia.
Za štyri a pol tisícročia sa toho veľa nezmenilo.
Na tých istých princípoch fungovali aj iné ríše.
Egyptská, ktorá vznikala a upevňovala sa približne v tom istom období, ale svoj vrchol zažila o tisíc rokov neskôr.
Rímska ríša, ktorá ovládla Európu a svoje bohatstvo a moc si zabezpečila silnou armádou, zotročovaním maličkých národov, ich vraždením a zaberaním území.
Po jej páde prevzala moc kresťanská cirkev, ktorá postupovala rovnako a panovala nad životmi a smrťou obyčajných ľudí, ale aj panovníkov krajín.
Doteraz sa nič nezmenilo na spôsobe vládnutia mocných.
Vždy mali ochotných sluhov a poskokov, ktorí za nich vykonávali špinavú prácu za finančnú odmenu.
Tieto mocné ríše sveta a civilizácie, skôr či neskôr zanikli.
Oslabila ich a zničila vlastná zaslepenosť mocou a bohatstvom.
Mnohé ríše si na prácu, ktorá im mala zabezpečiť pohodlný život, privliekli lacnú pracovnú silu v podobe otrokov, ktorí privádzali na svet svoje potomstvo a časom sa z nich stala majorita. Podobnú paralelu s tým čo sa stalo v Egypte, môžme v dnešnej dobe vidieť so situáciou v USA.
Zaslepenosť mocou prináša pocit výnimočnosti a ten je tiež jedným so spúšťačov pádu. Stačí sa pozrieť na poslednú dynastiu v Egypte – Ptolemaiovcov. Bola to dynastia vládcov, ktorí sa množili medzi sebou a tiež sa medzi sebou kruto vraždili.
Rovnaká túžba po moci vládne aj teraz. Mnohí z tých, ktorí sú pri moci, sú presvedčení o svojej výnimočnosti.
Naša civilizácia je na rovnakom vrchole ako boli staré civilizácie a začína sa rúcať, práve kvôli morálnemu dnu, na ktoré padli tí, ktorí nám vládnu.
Aké miesto má v tomto obyčajný človek?
Ten vždy bojoval len o holé prežitie a bol obeťou systému, ktorý vládol.
Patrím do generácie ľudí, ktorí zažili aj iný systém, aj keď mal svoje chyby.
A práve ten systém a režim, ktorý je teraz tak opľúvaný, dal mnohým ľuďom nádej a budúcnosť a ukázal im, že môžu žiť aj inak.
Ukázal to, aká je dôležitá práca pre spoločnosť a nie len pre jednotlivca a to, že spoločnosť môže existovať a fungovať aj iným spôsobom.
A práve toto je dôvod obrovskej nenávisti voči tomu režimu a jeho dehonestácii.
Obyčajní ľudia podľa mocných sveta nesmú žiť v pokoji, ale v neustálom napätí a strachu o vlastný život a budúcnosť, len vtedy budú poslušným stádom a dajú sa zdierať.
Naša civilizácia padá a my s ňou, nedokázali sme brániť skutočné hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť a aj zomrieť.
Mnohí sa nechali zotročiť bohom Mamonom a nezáleží im na tých druhých.
Na troskách civilizácií vždy vznikli iné, ktoré sa nedokázali poučiť z toho, čo sa stalo ich predchodcom.
Aká bude tá, čo vznikne po nás?
A vznikne vôbec?
Alebo sa ľudstvo vďaka tomu, že sa len ticho prizerá ako mocní sveta ničia úplne všetko aj planétu vráti späť „na stromy“ ak nejaké ostanú…
Viem, že často píšem o tejto téme.
A budem písať kým ma neumlčia, alebo nezomriem, pretože mi záleží na tom, aby ľudstvo prežilo, aby naše deti, ktoré sme priviedli na svet mali budúcnosť, aby neboli len otrokmi systému a žili len v strese a napätí.
Všetci máme právo na slušný a pokojný život, na obyčajné tiché šťastie, všetci máme právo na budúcnosť, na svet bez vojny na MIER…
Devana
Slnovratovo 7. marec 2018
