Obrázok od Stefan Schweihofer z Pixabay

Ministerstvo školstva oznámilo, že pripravuje zákaz používať mobilné telefóny počas vyučovania na školách 1. stupňa.
„Som za zrušenie používania mobilov na ZŠ, na 1. stupni, úplne jednoznačne“! Tak mi napísala univerzitná profesorka z katedry psychológie.
Ja osobne sa identifikujem s názorom,, že smartfóny v živote mladých a najmä detí sa vymkli spod kontroly (všetkým zodpovedným) a prinášajú menej benefitov a viac ohrození najmä pre osobnostný, sociálny, ale aj mentálny rozvoj detí. Práve tie ohrozenia vnímam ako tak závažné, že som za aj radikálne regulovanie v podobe zákazu, čo samozrejme prinesie svoje vlny odporu a problémov.
Podľa názoru pani profesorky, „téma zákazu smartfónov v školách nie je úplne nová, prvé iniciatívy sú cca 10 rokov staré. Úspešne to majú za sebou vo Fínsku, Dánsku, Holandsku a Francúzsku, najmenej podpory téma má v Číne či Saudskej Arábii. Slovensko sa zaradilo a som rada, kam.“
UNESCO údajne volá po globálnom zrušení smartfónov v školách, a toto „volanie“ v jeho správach je podložené dátami dokumentujúcimi nielen prílišným využívaním (over excessive use) smartfónov, ale aj trendom ich užívanie rušiť (v správe z roku 2023 uvádzajú 1 zo 6 krajín). Je dokázaný negatívny vplyv používania smartfónov na koncentráciu detí na vyučovaní, na zhoršený výkon/výsledky detí na vyučovaní, ale aj na ich emocionálnu stabilitu a podporu kyber-šikany. Ak to otočíme, tak bez smartfónov by sa deti koncentrovanejšie učili, boli viac v (emocionálnej) pohode a boli by viac chránené pred šikanou.
Tiež sa „uvoľneným“ priestorom podporí kapacita pre komunikovanie a budovanie vzťahov „naostro“. To je nateraz cieľ, legitimizovaný „zákaz“, dôležité bude ako tou zmenou všetci dotknutí budú prechádzať. Ak naozaj platí, že u detí na ZŠ už môžeme hovoriť o závislosti a teda hroziacich abstinenčných príznakoch, je to pre našu civilizáciu zahanbujúce konštatovanie, keďže my veľkí na tom nesieme zodpovednosť. A to je výzva pre učiteľov a rodičov, ako budú v odvykaní s deťmi prechádzať a nový štandard podporovať.
Typicky v práci na odvykaní závislostí je dôležitý režim naplnený činnosťou, čo je hodená rukavica pre učiteľov aj rodičov; vytvoriť prostredie v škole – nielen na vyučovacích hodinách – aby deti mali atraktívne prostredie, a v prípade rodičov – aby pre nich smartfón nebol riešením, ako mať o deti postarané, prípadne mať pokoj od detí. A to je väčšia výzva ako to, čo čaká deti byť časť dňa bez svojej dávky smartfónu.
Dočítal som sa, že existuje krásna knižka Svietiace deti od psychiatra Nicholasa Kardarasa, o poruchách vznikajúcich tým, že sa dieťa alebo dospievajúci jedinec nalepí na počítač či telefón. A môže to dotiahnuť až do úplného zblbnutia, takže potom vlastne nevie, či je tam, alebo tu. Ukazuje sa, že žiariace obrazovky aktivujú dopamín v mozgu čo sa dáva do súvislosti práve s poruchami, ako je ADHD, úzkosť, depresia, zvýšená agresivita, dokonca psychóza.
MŠ má ašpirácie deti nastaviť na kritické a analytické myslenie… Ja osobne to vítam, ale kladiem si otázku, či je to vôbec možné dosiahnuť, keď novodobo je inakší názor ako mainstreamový nežiadúci a cenzurovaný. Kritické a analytické myslenie sú nástroje na vytváranie vlastného názoru. Chce to úprimne systém deti učiť? Keď sa zamlčí pravá štruktúra fungovania spoločnosti a neprezentuje sa im pravda o reálnych mocenských štruktúrach v pozadí, ako môžu vlastne chápať súvislosti a ako budú vedieť odhaľovať nepravdu?
Takže zákaz používania smarftónov na ZŠ je väčšou výzvou pre učiteľov a rodičov, a môj odhad je dosť pesimistický.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Z každého problému sa dá urobiť príležitosť – niečo sa naučiť. Škola sa príliš sústreďuje na učebné osnovy a na zvládnutie určitých špecifických zručností. Ale aj zbavovanie sa škodlivých návykov je všeobecná zručnosť, ktorú neskôr v živote ocení každý.
Škola (celkovo) v súčasnosti podceňuje, aké dôležité sú pre človeka správne návyky. Odstraňuje „dril“ a „memorovanie“, zvyčajne stačí, že žiak niečo vie teoreticky aspoň približne popísať. A nevyžaduje sa, ako za starých čias: „Toto musíš vedieť, keď ťa zobudím o polnoci!“ Zabúda sa na starú osvedčenú zásadu, že pot na cvičisku tečie namiesto krvi na bojisku.
Mobilný telefón, ak sa nepoužíva pod lavicou ako hračka(!), ale ako nástroj, je v lepšom prípade barlička, ktorá zmenšuje „pot na cvičisku“.