Že otázka zvláštna, jest? Že vzdialenosť medzi nimi je v stáročiach? Ale iba na časovej osi.
Ale, čo ak je čas konštantný?
Potom aj táto vzdialenosť = matematická nula. Možno sa naozaj nemýlim. Ale neskôr.
V roku 1976, v Nakladateľstve Československý spisovatel (Klub přátel poezie) vyšli dvojjazyčne Sonety, pána Williama. Veľká škoda, že na školách nepatria medzi povinné čítanie. V systéme, ktorý je zhavlovaný a zdruckerovaný, to možné nie je. Lebo sa nehľadá cesta k poznaniu, k pravde, len k povrchnosti. Systém akútne potrebuje hlupákov, a generuje ich, lebo len tak si zachováva svoju stabilitu. Svoju neperspektívu.
Znaven tím vším, já chci jen smrt a klid,
jen nevidět, jak žebrá poctivec,
jak pýchou dme se pouhý parazit,
jak pokřiví se každá čistá věc,
jak trapně září pozlatko všech poct,
jak dívčí cudnost brutálně rve chtíč,
jak sprostota se sápe na slušnost,
jak blbost na schopné si bere bič,
jak umění je pořád služkou mocných,
jak hloupost zpupně chytrým poroučí,
jak prostá pravda je všem prostě na smích,
jak zlo se dobru chechtá do očí.
Znaven tím vším, ja umřel bych tak rád,
jen nemusel tu tebe zanechat.
Majstrovo dielo, prvýkrát vyšlo v r. 1609, ako každé takéto, nie je ľahké na preklad. Nie tak do významu, ako do slov. Tieto sú od Martina Hilského. V spomínanej knihe inak, ale význam je totožný:„a doktor Blbec káže géniům, a lumpové se posmívají pravdě.“ Ako z nášho parlamentu, alebo o novinároch s neonormálnym intelektom.
Hlavné, čo spája oboch géniov je dielo humanistu, lorda Thomasa Mora (1478 – 1535). Oboch inšpiroval na ceste hľadania východísk z bludného kruhu utrpenia a krívd, spoločnosti založenej na vláde súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Najprv to bola Utópia, no Marx, spolu s Engelsom, ju pretavili do Manifestu, a ďalej.
Parazitný, odumierajúci, hnijúci kapitalizmus, ako Obraz. V ráme z NATO a EÚ, už nie je ani ako kubizmus. Vymyslený z rozkoše a pre zábavu. Je na tom tak zle, že svoju tvár nemôže ukázať verejnosti. Malomocný Deep state. A u nás? Peep state. Píp šou. Verili by ste, že vymyslia zákon o maximálnej rýchlosti chôdze na chodníku? Za situácie, keď stojíme – ako civilizácia – na rázcestí?
Koncentrovane a názorne tu vidno, akí Vážny(i) idioti prevzali, po komunistoch, vedúcu úlohu v spoločnosti. Nie sme ako oni! Nežné, či sametové heslo z havlovania, Bože, ako pravdivé jest!
V Bratislave máme Námestie slobody, a ako každá sloboda, aj táto sa nerodila ľahko: najprv sme museli zbúrať niekoľkotonový monument Gottwalda, a ľudí práce. V Prahe sú na tom rovnako, čo do názvu, i do búračských prác. Len tam to odniesol Lenin. Tam i u nás to po nich teraz odnášajú všetci; havlovania zúčastnení, i nezúčastnení. Ako tí na Titanicu.
Bolo by tu riešenie. Zle spiaci privatizéri by na týchto námestiach mali, z vďaky a útechy, ešte pred útekmi; dať odpustky, postaviť Múr nárokov. Nemusel by byť veľký, ale ani celkom malý. Kto si chce len poplakať, aby sa spasil, v Jeruzaleme miesta dosť. Komu nie je ľahostajný osud, stav a smerovanie Slovenska (Česka), nech príde sem: nárokovať si na normálny, dôstojný a mierový život, aký tu pred falošnými prorokmi bol; na život postavený na práci, a úcte k človeku. Lebo inak tá záverečná myšlienka od Shakespeara, Znaven tím vším – nás dobehne, a predbehne.
Dielo valutových disidentov, s pristašom Havlom a Čarnogurským v čele, dokonané je. Ako na hore Golgotskej. Tam ukrižovali Krista, tu všetkých ľudí práce. Všeničiaca kríza kapitalizmu mení aj tézu z Téz o Feuerbachovi, ktorú Marx a Engels, v začiatkoch svojich hriechov (1845), napísali : Filozofi svet len rozlične vysvetľovali, ide o to, zmeniť ho. Téza dvanásta, ak by žili: Zmeniť ho a Zachovať! Možno by súhlasili aj s tým, že základnou otázkou filozofie, nateraz, nie je vzťah hmoty a vedomia, ale vzťah hmoty a svedomia. Kde prvotné je svedomie, v atributatívnej a nedeliteľnej štruktúre: zodpovednosti, pokory, mravnosti, viery a poznania. Iný svet nemá budúcnosť, ani keby bol celý zo zlata, a najkrajších predvolebných sľubov. Bez vojenských základní. Čaputovej? Pani cudzia, s úsmevom ako pani z filmov od Jakubiska.
Od Shakespearových slov uplynulo 416 rokov, štyri storočia a niečo. Alebo nič?! Nepísal ich len včera, veď všetko je o dnešku? O našom, našich susedov, i tých vzdialenejších. Alebo je to dôkaz, že čas je konštantný? Ešte neviem, ale viem za akých podmienok sa egoizmus, chamtivosť, bezohľadnosť, cynizmus a hlúposť stavajú konštantnými. Aj to viem, a vieme; za akých podmienok sa dajú eliminovať, takmer limitne. Celé generácie humanistov sa tým trápili, možno aj modlili; modlili, kliali a preklínali. Tak ako dnes. Stačí sa len obzrieť, a pozrieť pravde do očí. Popri goniometrických a mamonárskych funkciách, ktoré nám zaviedli cudzí učitelia, sme zabudli na celkom jednoduchú úsečku, 1948 až 1989? To naozaj? Sinus, cosinus; všetci mínus? Pritom poznáme jeden uhol (pohľadu), a dĺžku strany. V jej zápasoch za sociálnu spravodlivosť. Aké ľahké dopočítať ostatné strany, ponovembrové!
Je čas konštantný, alebo plynie? Naša skúsenosť nám hovorí, že plynie, veď starneme. A poslanec z parlamentu by zadôkazoval: veď na stene máme hodiny. Odkiaľ sa vzal pojem večnosť? Večný, nekonečný, nesmrteľný. Čo ak to, čo nazývame časom je niečo celkom iné? Neviem, len sa hrám. Dialektika a formálna logika, s útržkami z teológie, spolu; na jednom malom pieskovisku (poznania). Môže byť kvantová fyzika tunelom, vchodom do temnej hmoty? Aký je kľúč pre vstup do tejto najvšeobecnejšej informácie? Že ho máme, a na krku nosíme všetci?! Na krku a v srdci? Neveríte, ako Tomáš? Máme odvahu spojiť dielo Shakespeara a Marxa, a iných velikánov pravdy? Verejne a nahlas? V ktorých voľbách?
Blíži sa ďalšie výročie omylov a podvodov, ktoré nikdy nemalo nastať. Naivní, hlupáci a zločinci budú oslavovať: naivitu, hlúposť, ničenie a rozkrádanie. 36 takýchto vydarených rokov. Čo im zaželať ?
Naraty: preč s časom! S časom darebáckeho a zločineckého kapitalizmu! Všetko podstatné do jednej minúty! Ako na Pražskom orloji, alebo pri milovaní, či pri ruskom Orešniku. Ešte si môžeme vybrať. Ešte je čas, ktorý už prestáva byť, a existovať. A bude definitívne konštantný, ako Svet bez ľudí.
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
Jedničkového novembra 2025, PhDr. Michal Dieneš, CSc.
Jesenný aforizmus.
Má Boh zmysel pre humor? Určite má. Viete si predstaviť jeho nádhernú božskú vetu: „milujte sa a množte sa“, vyslovenú neskôr? Kedy by Eva pobehovala, bez listu, s rozvinutou celulitídou?
A Adama by zaujímalo len pivo a futbal na Slovane?
