Obrázok od Mahesh Patel z Pixabay
Uvedomujem si, že médiá majú svoje špecifické potreby a z toho vyplývajú ich postoje, aj videnie sveta. Pôvodný význam médií je informovať a vytvárať verejný priestor pre diskusiu, ktorý eliminuje aroganciu moci. Po čase sa pôvodný účel kvôli čitateľnosti akoby zredukoval na, pre verejnosť populárnejšiu formu kritiky, škandálov a pikantností.
Tak sa mi zdá že niekedy nejde o diskusiu vo verejnom priestore, ale o istú hladinu arogancie a obviňovanie zo strany niektorých médií, voči každému, kto nezdieľa ich pohľad na svet.
Verejný priestor si tak miestami uzurpovali médiá, ktoré diskusiu zredukovali na manipulovateľné debaty, kde moderátor je často dôležitejší ako hostia a kde dopredu je jasný jeho cieľ.
Politici tak s týmto vedomím vstupujú do vytvoreného ringu, kde už sa nepočúva, ale iba bráni a útočí. Občan tak má dojem, že všetci sú nebezpeční, lebo všetci iba útočia a bránia, čím sa agresivita presúva na občana. Vrchol tejto hry je v tom, že na podporu boja sa ešte aj vyvolávajú vášne v snahe podporiť svoj názor na ulici.
Preto je pol sveta v uliciach, pretože máme dojem, že silou a množstvom musíme dokazovať pravdy. A tá u je dávno mimo takýto diskurz a nakoniec už nikomu o ňu nejde, ide len o to kto koho prekričí.
Som toho názoru, že ulicu treba brať veľmi vážne, nepodcenovať tento fakt, ale iba radikál sa ňou riadi. Ako by sa exportovala drzosť, pseudokultúra, nízka hladina múdrosti a názorové formovanie svetovej populácie podľa nekalých geopolitických záujmov. Osobne v tom vidím nebezpečenstvo . Totiž väčšinou mladi ľudia cítiac za sebou podporu tohto trendu si namýšľajú, že oni riadia chod dejín a využívajú silu priestoru , ktorý im je daný.
Ľudia bez rozumu, skúsenosti a reálneho poznania ako svet funguje zahlcujú drahocenný priestor pod vidinou vlastnej dôležitosti na ktorú im tí , čo ťahajú nitkami hrajú. Takto sú prenášané myšlienky do verejného priestoru , kde ich prijímajú nepripravení konzumenti, ktorí sú následne ideovo naprogramovaní a pripravení sa masovo prejaviť, bez reálneho vedomia o čo ide.
Dostávajú chlieb z dopredu pripraveného polotovaru zakonzervovaného do jediného videnia sveta trhu. Ľudia hladní po poznaní a odkrytí súvislostí tak konzumujú ideovo naprogramované čerstvo napečené informácie a v správnom emocionálnom rozpoložení sú ochotní prejaviť svoje pocity, no často netušia, že to čo cítia, je vyvolané činmi tých, ktorí zostávajú v úzadí.
V tom nasadení za vec sa zabúda, že sa stratil človek, že zabíjame ohováraním a nenávisťou tých, ktorých sme postavili proti nám, len preto, že s nami nesúhlasia. Ako sa vrátiť k zdravej konzumácii informácií, ako vrátiť rozumu zmysel pre odkrývanie pravdy, ktorá nikdy nie je na nikoho strane ? Je to nebezpečný trend a preto téma prebudenia ľudstva musí byť stále aktuálna .
Zatiaľ bohužiaľ nepoznáme potrebný počet osvietených. Je to trend, proti pôvodnej idey demokracie a otvorenej spoločnosti, pretože redukuje účastníkov diskusie, na tých, ktorí korektne mlčia či podporujú presadzujúci modul trhu a myslenia a tých, ktorých nepripustíme do verejného priestoru.
Ako odoláme tejto redukcii človeka na reagujúceho konzumenta, je ťažko predpovedať, pretože i samotné vzdelanie, zdroj premýšľania chceme čo najskôr zredukovať z humanitných vied na technické.
Chcem zdôrazniť, že uvedené myšlienky a postoje sa netýkajú všetkých médií a všetkých novinárov. Rozpoznať však kvalitu a pravdu od bulváru a skreslených informácií, to ale vyžaduje skúsenosti a primerané vzdelanie v danej problematike väčšina ľudí to nemá.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
O tejto téme by sa dalo hovoriť veľa, no celkom bez účinku. Médiá dávno neplnia svoju pôvodnú funkciu. A to dokonca ani tie verejnoprávne, ktorým to ukladá zákon, no degenerácia v nich zašla už tak ďaleko, že by to ani pri najlepšej vôli už nevedeli. Práve kvôli nefunkčnosti médií, z informačnej sebaobrany, sme začali s projektom Belobog.
Médiá však nemôžu za všetko zlo vo verejnom informačnom priestore. Nespôsobili všeobecný úpadok vzdelania a kultúry, len sa v tom bahne naučili žiť a prospievať. Médiá ani nie sú schopné, nemajú prostriedky na to, aby tomu všeobecnému úpadku zabránili. Skutoční profesionáli by však aspoň mohli zreteľne odlišovať fakty od názorov. Aspoň vo svojej redakcii, interne, lebo navonok prezentujú prakticky už len názory.
