Žila som ledabolo,
tak ako trávička,
deň, večer, ráno bolo,
na vode penička.
A roky utekali,
ach, ten ich rýchly let!
To mali krídla vari,
jak lastovičky hneď.
Kvet, čo tu náhle skrsne
v nádheru úžasnú,
mám strach, že prsty drsné
jak ružu odkmasnú.
A zajtra, zajtra v púšti,
keď láska môže prísť,
tak ako sup sa spustí
na srdce, na korisť.
V tom lásky prepadlišti
celučká stratím sa,
ovečka blúdi v lístí,
kde cesta-necesta.
A v ohni lásky žhavá
jak vo plameni vlas,
škrupina orechová
za živa zhorím raz.
A lásky v trpkom toku
znavená pohorím,
slzička v mora moku
sa celkom ponorím.
Zlo, dobro, keď sa vyčká
a spojí pospolu,
čo zvýši zo mňa? Nička,
čo chvie sa od bôľu.
Strach pred zajtrajškom desí,
víchor ma ohýba,
strach pred šťastím je väčší
a radosť straší ma.
Blíži sa vlčím krokom,
úkladne prekvapí,
až zrazu pod úskokom
ja padnem pod tlapy.
To zajtra, zajtra v húšti
tá láska môže prísť,
tak ako sup sa spustí
na srdce, na korisť.
(preložil Emil Boleslav Lukáč)
tak ako trávička,
deň, večer, ráno bolo,
na vode penička.
A roky utekali,
ach, ten ich rýchly let!
To mali krídla vari,
jak lastovičky hneď.
Kvet, čo tu náhle skrsne
v nádheru úžasnú,
mám strach, že prsty drsné
jak ružu odkmasnú.
A zajtra, zajtra v púšti,
keď láska môže prísť,
tak ako sup sa spustí
na srdce, na korisť.
V tom lásky prepadlišti
celučká stratím sa,
ovečka blúdi v lístí,
kde cesta-necesta.
A v ohni lásky žhavá
jak vo plameni vlas,
škrupina orechová
za živa zhorím raz.
A lásky v trpkom toku
znavená pohorím,
slzička v mora moku
sa celkom ponorím.
Zlo, dobro, keď sa vyčká
a spojí pospolu,
čo zvýši zo mňa? Nička,
čo chvie sa od bôľu.
Strach pred zajtrajškom desí,
víchor ma ohýba,
strach pred šťastím je väčší
a radosť straší ma.
Blíži sa vlčím krokom,
úkladne prekvapí,
až zrazu pod úskokom
ja padnem pod tlapy.
To zajtra, zajtra v húšti
tá láska môže prísť,
tak ako sup sa spustí
na srdce, na korisť.
(preložil Emil Boleslav Lukáč)
Pridaj komentár