O tom, že mestá a republiky sa musia stále vracať k princípom, na ktorých sa zrodili
Všetko na tomto svete má obmedzenú dobu svojej životnosti a čas vo všetkých štruktúrach prináša neustále zmeny. Ak sú to pozitívne zmeny, prispievajú ku zdraviu a prospechu, ak sú negatívne, môžu priblížiť zánik.
Čo sa týka takých zložitých útvarov, ako sú republiky alebo mestá, ich zdraviu – a teda schopnosti odolať času – sú na prospech len tie zmeny, ktoré oživujú princípy, z ktorých vznikli. Každý štát, a najmä mestá alebo republiky, majú vo svojich zárodočných podobách nevyhnutne niečo dobrého, čo je nutné stále si vedome a pozorne pripomínať a stále znovu to oživovať na vyššom stupni, aby sa celok mohol úspešne rozvíjať. Čas pôsobí zhubne. Veď aj lekári hovoria o ľudskom tele: Každým prežitým dňom sa rodí niečo, čo potrebuje liečbu.
Republiky dostávajú upozornenia na choroboplodné zárodky vo svojom tele buď formou krízových situácií, alebo činmi a prezieravosťou múdrych, ktorých majú v čele. Rím sa spamätal až vtedy, keď ho dobyli Galovia. Až potom si jeho občania uvedomili chyby a omyly a mesto s novými silami pokračovalo v začatej ceste ku sláve. Musel prísť náraz zvonku, aby si Rím uvedomil, že porušovanie zákonov môže viesť až k zániku jeho slobody, a aby si uvedomil skutočnú hodnotu svojich významných občanov. Až keď Camillus znovu mesto dobyl, potrestali Rimania svojich vtedajších vyslancov, ktorí sa spreneverili svojej funkcii a bojovali na strane Etruskov proti svojim rodákom.
Len sebapoznaním sa môžu národy a štáty úspešne rozvíjať a poznané zlo naprávať novými zákonmi a predpismi. V takých situáciách sa väčšinou ukáže cena vynikajúcich osobností a ich všeobecnej vážnosti. Oni pomáhajú štátu k sebaočiste dôsledným presadzovaním a uplatňovaním zákonov proti vplyvným priestupníkom. Takéto vzory ostatní radi nasledujú a považovali by za hanbu, keby sa chovali inak ako oni.
Práve tak ako republiky, musí rovnakým procesom sebaočisty prechádzať aj náboženstvo a cirkev. Nebyť mužov, akými boli sv. František a sv. Dominik, ktorí príkladnou chudobou a spôsobom života pripomínali svetu zabudnuté ideály, na ktorých sa zrodilo kresťanstvo, možno by už bolo zaniklo. Ich význam pre súčasníkov aj pre budúcnosť bol taký veľký, že sa kresťanstvo udržalo aj napriek demoralizujúcemu vplyvu neviazaného života prelátov a pápežov.
Ale aj absolutistické štáty musia počas svojej existencie vytrvalo pracovať na svojom zdravom vývoji zavádzaním nových, prospešných zákonov. Napríklad ako vo francúzskom kráľovstve, kde sa parlament môže uzniesť na zákone zameranom proti záujmom a vôli panovníka a proti šľachte. Len vďaka tomuto vytrvalému zdokonaľovaniu svojho organizmu, ako reakcie na nebezpečné otrasy a obdobia rozvratu, sa Francúzsko dodnes udržalo a nerozpadlo sa.
Monarchia, republika aj cirkev, sa musia snažiť udržať si autoritu, rešpekt a oddanosť širokých vrstiev, aké mali vo svojich začiatkoch. Vo vlastnom záujme by však mali tieto hodnoty priebežne kultivovať, nie až vplyvom vonkajších nárazov v krízových situáciách, kedy už môže byť na všetko neskoro.
Význam osobností v dejinách Ríma bude námetom celej tejto tretej knihy rozpráv. O kráľoch sa zmienim len okrajovo, môj záujem sa sústredí predovšetkým na republiku, a začnem teda otcom rímskej slobody, Brutom. (nabudúce)
Dodatok Mariána Moravčíka
Platí to v plnej miere aj pre Slovensko. Musíme si uvedomiť hodnoty, z ktorých čerpá myšlienka našej štátnosti a ako hlboko do histórie tieto myšlienky siahajú. Musíme si uvedomiť, aké postoje posilňovali našu štátnosť a aké na druhej strane čas potrestal obdobiami úpadku.
