O tom, ako sa v minulosti podarilo istým ľuďom zmariť mier.
Keď sa vzbúrili dve rímske kolónie – Circeovia a Velitriovia – a ich spojenci Latinovia boli porazení, mnohí radili, aby sa pokúsili s Rímom uzavrieť mier. Podnecovatelia vzbury sa však obávali tvrdého trestu, a preto potajomky poštvali ľud k výpadu na rímske územie. Tým boli vyhliadky na mierové rokovania zmarené.
Po prvej púnskej vojne, po uzavretí mieru, sa spojenci Kartága odobrali späť do Afriky. Keďže však neboli spokojní s odmenou za vykonané ťaženie, zaútočili na mestá Kartágincov a vydrancovali ich. Kartágo sa snažilo konflikt vyriešiť zmierlivo a vyslali k nim posolstvo pod vedením Hasdrubala, vojvodcu, pod ktorým bojovali na Sicílii a Sardínii. Zradní velitelia bývalých spojencov – Matus a Spendius – však nechceli mier, poštvali vojakov, aby posolstvo povraždili, a tým prekazili možnosť mierovej dohody.
Dodatok Mariána Moravčíka
Zdá sa, že postup, ako prekaziť pripravovanú cestu k mieru nám môže byť povedomý…
A to nemyslím len na Ukrajinu, kde sme takých príkladov v uplynulých rokoch videli niekoľko. Platí to aj o domácom „ihrisku“. Tu by v turbulentných časoch bolo dobré, keby existovala aspoň základná politická spoločenská dohoda a kontinuita stratégie v čase. Cudzie mocnosti však potrebujú mať politickú scénu rozhádanú a tak ich agenti vedia vždy zorganizovať nejaký podraz, ktorým sa celospoločenská dohoda zmarí. Je tragédiou, že ani inteligentní ľudia často nie sú schopní túto hru odhaliť a nechajú sa opantať primitívnym fandením „svojim“, ktoré potápa všetku logiku.
Pridaj komentár