Machiavelli – o zákonitostiach zrodu tyranie

O rímskom decemviráte a tom, že nepriaznivý súbeh historických okolností môže jednu republiku zničiť, a iná z nich môže vyjsť bez ujmy.

V tomto texte sa budem zaoberať udalosťami, ktoré v Ríme viedli k vytvoreniu decemvirátu. Závery sa budú hodiť jednak tým, ktorým záleží na zachovaní republiky, jednak tým, ktorí si plánujú republiku podmaniť. Uvidíme totiž, akých chýb sa dopustil rímsky senát a ľud, ktoré zapríčinili pád slobody v ich ríši, a aké chyby zabránili prvému decemvirovi Appiovi uskutočniť jeho ambiciózne plány.

Keď sa v Ríme senát nedokázal pohnúť ďalej v diskusiách o zákonoch, ktoré by ďalej rozvinuli rímske zriadenie smerom k demokracii a slobode, vyslalo mesto so súhlasom ľudu aj šľachty poslov do Atén, aby priviezli odpisy Solónových zákonov. Chceli sa z ich vzoru poučiť a nájsť inšpiráciu.

Ihneď po návrate poslov bolo s mandátom na jeden rok vymenovaných desať mužov, ktorí sa tešili všeobecnej úcte, aby Solónove zákony preskúmali a aby podľa nich zostavili nové, prispôsobené na podmienky Ríma. Medzi nimi bol aj Appius Claudius, človek nadaný a schopný, ale aj prchký a ctižiadostivý.

Prvé, čo decemvirovia urobili, bolo zrušenie úradov konzulov a tribúnov, aj právo rímskych občanov odvolať sa k ľudu. Toto opatrenie zdôvodnili tým, že potrebujú podmienky na uvedenie nových zákonov do života. Tak sa decemvirát stal faktickým suverénom v Ríme a jeho vodcom sa stal všeobecne obľúbený Appius. Sotva sa však usadil na takom významnom mieste, ihneď sa zmenil a začal postupovať veľmi tvrdo.

Ostatní občania nové zákony prijímali spočiatku zdržanlivo. Zákony boli verejne vypísané na desiatich kamenných doskách a každý sa k nim mohol vyjadriť skôr, než mali vstúpiť do platnosti. Prešibaný Appius však upozornil, že medzi zákonmi ešte dva potrebné chýbajú a presadil predĺženie mandátu decemvirov o ďalší rok. Ľud nenamietal, lebo z rímskeho zriadenia zmizla nenávidená funkcia konzulov, a myslel si, že tribúnov nebude potrebovať, keďže decemvirovia si chcú vypočuť aj mienku ľudu.

Keď začalo platiť predĺženie decemvirátu, Začala sa šľachta snažiť o prístup k vládnym funkciám. Appiovi nedôverovala a bála sa ho, ale chcela ho z decemvirátu vyšachovať ľsťou. Hoci bol najmladší, poverili ho, aby navrhol decemvirov na budúce obdobie. Mysleli si, že bude, podľa rímskeho zvyku, považovať za nedôstojné, aby navrhol sám seba. Appius však všetkých nepríjemne prekvapil, lebo seba navrhol ako prvého, a potom vybral ďalších ľudí, ktorí boli v súlade s jeho plánmi.

Ihneď po druhom zvolení sa Appius prestal pretvarovať, začal prejavovať svoju pýchu a spupnosť a spolu s ním aj ostatných deväť. Namiesto pôvodných 12 liktorov ich zrazu začalo sprevádzať 120 a Rím zachvátila panika a des. Zakrátko vznikla medzi decemvirmi a senátom úplná zhoda a keď sa niektorý ukrivdený občan odvolal k senátu, dopadol ešte horšie než pôvodne. Ľud zistil, že sa zmýlil a decemvirov podcenil a obrátil sa o pomoc k šľachte. Aj v tom sa však zmýlil, lebo šľachta pochopila výhody novej situácie a prispôsobila sa.

Aj po naplnení druhého roka decemvirátu sa nikto neponáhľal vyhlásiť dva nové zákony a znova došlo k predĺženiu funkčného obdobia. Decemvirovia potom vládli už úplne neobmedzene, z mladých šľachticov si vytvorili osobnú gardu a rozdeľovali si majetok odsúdených. Čoraz viac sa nechávali korumpovať darmi a ideál slobody pre všetkých im bol len na smiech.

V tejto dobe, keď bol Rím plný rozporov, povstali proti nemu Sabinovia a Volskovia. Vtedy aj decemvirovia pochopili, že ich vláda stojí na vratkých základoch. Bez súhlasu senátu sa nemohli pustiť do vojny, ale báli sa ho zvolať, aby neprišli o moc. Nakoniec ho z nevyhnutnosti zvolali a mnohí z rečníkov využili príležitosť na kritiku ich vládnutia, medzi nimi aj Valerius a Horatius. Senát sa snažil postupovať opatrne a spoliehal sa na to, že ak decemvirovia odstúpia dobrovoľne, neobnoví sa funkcia tribúnov.

Senát dal súhlas na vojnu a do poľa vytiahli dve vojská pod vedením decemvirov. Medzitým Appius, ktorý ostal v Ríme, sa pokúsil násilím dostať Virginiu, ženu, ktorá sa mu páčila, ale jej otec ju radšej prebodol, než by mu ju dal. V meste táto udalosť vyvolala veľké pobúrenie a prenieslo sa aj na vojsko. Ľud aj šľachta sa spoločne zhromaždili na Mons Sacer a tam ostali dovtedy, kým decemvirovia odstúpili a znova boli menovaní konzuli aj tribúni. Tak sa Rím vrátil k starému republikánskemu zriadeniu.

V Ríme došlo k nastoleniu tyranie z rovnakých dôvodov ako vo všetkých republikách: ľud sa usiloval o rozšírenie svojich slobôd a šľachta o nadvládu. Akonáhle vtedy nedôjde ku kompromisu, jedna zo strán dá prednosť vláde silnej ruky a tak sa zrodí tyrania.

Ľud aj šľachta sa najskôr dohodli na vláde decemvirátu a každý od nej očakával splnenie vlastných cieľov. To bol ten kompromis – ľud sa zbavil konzulov a šľachta tribúnov. Potom sa však ľud dopustil katastrofálneho omylu, keď sa dal omámiť Appiovými populistickými gestami a zveril mu do rúk všetku moc. Všetci historickí samovládcovia si počínali rovnako ako Appius a akonáhle sa dostali na vrchol pyramídy moci, začali pôsobiť proti záujmom ľudu. V takej situácii už ľud nemá nikoho, ku komu by sa obrátil po pomoc.

(Dokončenie s ďalším poučením o týždeň.)

Dodatok Mariána Moravčíka

Machiavelli zreteľne a nedvojzmyselne hovorí o dnešnom Slovensku. Tyrania – presne sem smerujú všetky snahy určitých nemenovaných politických kruhov, ktoré polarizujú spoločnosť a tlačia ju do konfrontácie. Počítajú s tým, že to väčšinu občanov nakoniec prestane baviť a strpí diktatúru.