O tom, že vo vzťahu k poddaným sa nevyplácajú náhle, nepripravené zmeny – od servility k autoritatívnosti alebo od umiernenosti k vláde pevnej ruky.
Appius urobil hlúposť tým, že sa príliš horlivo snažil upevniť si moc a prudkým obratom zmenil tvár, ktorú ukazoval ľudu. Všetko si premyslel prefíkane: demagogické priateľstvo s ľudom, taktizovanie so zákonmi, aby bol dôvod na predĺženie obdobia decemvirov, aj odvahu, s ktorou sám seba menoval na prvé miesto na ďalší rok vlády, aj šikovnosť pri voľbe ostatných deviatich. Zakopol až vtedy, keď si zo dňa na deň zmenil tvár z priateľa ľudu na panovačného krutovládcu. V tom momente mu všetci prestali veriť a čakali od neho len samé úskoky.
Ak už musíme zmeniť svoj postoj a chovanie, je nutné dobre si to rozmyslieť, využiť na to priaznivé okolnosti a dbať na to, aby straty doterajších priaznivcov boli vyvážené minimálne rovnakým počtom nových spojencov. Inak sa piliere moci zrútia a vládca padne všetkými opustený.
Dodatok Mariána Moravčíka
Tento Machiavelliho postreh sa mimoriadne hodí na veľa udalostí, ktoré v reálnom čase prebiehajú okolo nás. Napríklad, vôbec sa nedá očakávať, že by bývalé mainstreamové médiá zmenili svoj prístup k spracovaniu informácií. Inštinktívne (alebo vedome) im je jasné, že by stratili všetkých doterajších čitateľov a tí, ktorí im neveria dnes, už ani nezačnú. Takže pôjdu v starých koľajach a budú nám ešte dlho znepríjemňovať život.
Chcel by som však upozorniť na inú vec z Machiavelliho textu, ktorá je tam vlastne len implicitná. Každý, aj ten najostrejší diktátor, závisí od veľkého množstva ľudí, ktorí sú k nemu lojálni a vykonávajú jeho vôľu. Čarovná vetička „cisár je nahý“ nefunguje sama od seba, ani vždy a všade. Vždy závisí, do akého podhubia padne a čo sa udeje v hlavách tisícok jednotlivcov.
Kto by skutočne chcel zmeniť politický systém, v ktorom žijeme, musel by dlho, poctivo a dôkladne pracovať s tým podhubím…
Pridaj komentár