Ilustračné foto: Singkham – Pexels
Ohlas na úvahu dr. Dušana Piršela o holistickom prístupe k environmentalistike.
Vážený pán doktor,
práve som o čomsi podobnom prednášal študentom. Hovoril som o problémoch s biopalivami, s veternou energiou a s voltaickými článkami. Máme nadmerné požiadavky, ktoré nie je jednoduché splniť. S energiou začínajú byť problémy. A ešte horšie je to s možnosťami nahradiť energiu získavanú z fosílnych zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov, pretože prechod na zelenú energiu by si vyžiadal obrovské množstvo kovov a vzácnych zemín, potrebných na výrobu solárnych panelov a veterných turbín. Veterné batérie a solárne panely si vyžadujú kovy vzácnych zemín, rovnako ako aj elektrické vozidlá. Skúsme situáciu demonštrovať na príklade jednej-dvoch krajín. Vyššie uvedené údaje znemožňujú prechod hoci aj len pomerne malej krajiny akou je Británia na zelenú energiu, nehovoriac o USA a podobne veľkých krajinách či ekonomikách.
Zelená energia by si vyžadovala zabratie obrovských plôch poľnohospodárskej pôdy na umiestnenie zariadení na výrobu veternej a solárnej energie. Na premenu motorovej naftou poháňanej dopravy na elektrické vozidlá by len vo Veľkej Británii bolo potrebných 2 x toľko kobaltu ako sa dnes ťaží na celom svete, takmer všetka svetová produkcia neodýmu, ¾ svetovej produkcie lítia, polovica svetovej produkcie medi a zároveň by si to vyžadovalo 20-násobné zvýšenie výroby elektriny vyrobenej dnes v Británii.
Je známe, že USA uzavreli strategické partnerstvo s Brazíliou, odkiaľ sa snažia dovážať alkohol ako náhradu benzínu. Veľká Británia chce z biomasy vyrábať 20 % spotreby energie.
Ak by USA mali prejsť na zelenú energiu, potrebovali by: inštalovať 500 miliónov solárnych panelov, 8 miliónov solárnych striech a 60 tisíc veterných turbín po celej krajine na ploche 367 000 km2. Veterné a solárne generátory by potrebovali asi 240 000 míľ vysokonapäťových prenosových vedení na jej prenos do miest. Takáto dĺžka vedení predstavuje desaťnásobok obvodu Zeme. Napríklad aj náklady na prenos elektriny z fosílnych palív a z jadra sú trojnásobne nižšie ako prenos z veterných turbín. Preto sa ukazuje, že z ekonomického hľadiska je získavanie energie z obnoviteľných zdrojov značne nerentabilné a možné len za nezanedbateľnej štátnej podpory.
Pokiaľ by v USA mali všetky automobily jazdiť na biopalivá (etanol) z kukurice, spotrebovala by krajina 97 % svetovej produkcie tejto plodiny. Výroba etanolu, ktorý by nahradil len 5-6 % tekutých palív (ropných produktov) v Európskej únii by vyžadovalo využitie až 25 % ornej pôdy únie. Keby sa len 10 % svetovej produkcie cukru použilo na výrobu etanolu, ceny cukru by sa zdvojnásobili. Množstvo kukurice, potrebné k natankovaniu nádrže väčšieho automobilu etanolom, je rovné množstvu potravín, ktoré spotrebuje jeden jedinec za obdobie celého roka. Pri pestovaní kukurice (sadenie, hnojenie, žatva a doprava) sa využívajú fosílne palivá, takže k výrobe biopaliva je treba až o 27–117 % viac energie, než sa získa jeho spálením, nehovoriac o erózii pôdy, znečistení a postupnom vyčerpávaní vodných zdrojov. Navyše si tento postup vyžaduje dotácie do poľnohospodárstva a ďalšie investície do infraštruktúry. Mimochodom, kukuricu už zdraženie výrazne postihlo. Toto spôsobilo potravinovú krízu v krajinách Tretieho sveta.
V Brazílii a v juhovýchodnej Ázii sa kvôli produkcii biopalív vypaľujú veľké plochy amazonských pralesov a lesných systémov v oblasti „Zadnej Indie.“ Dôsledkom je, okrem iných negatív aj pokles biodiverzity a vymieranie tisícok rastlinných a živočíšnych druhov, zdevastovanie pôdy a pokles poľnohospodárskej produkcie. Pestovanie rastlín na miestach získaných vyklčovaním pralesov, ktoré sú dôležitým faktorom pre odstraňovanie CO2 z ovzdušia, spôsobuje, že sa tak znižuje stupeň biodiverzity a zvyšuje spotreba vody. V našich pomeroch pestovanie repky na biopalivá má za následok vysoký úhyn živočíchov, napr. srny po požití repky slepnú a do 24 hodín im zlyháva nervový a pečeň a hynú.
Vyššie uvedené aktivity vedú hlavne v rozvojových krajinách k boju o pôdu, odhliadnúc od toho, že väčšia plocha využívaná na pestovanie rastlín určených na výrobu biopalív vedie zákonite k tomu, že sa dorába menej potravín a k rastu cien potravín. Podľa údajov Svetovej banky a správy OSN pre výživu a poľnohospodárstvo spôsobila výroba biopalív, že sa ceny základných potravín zvýšili v priemere o 75 %.
Má ľudstvo dať prednosť výrobe biopalív alebo potravín?
