Otrasné svedectvo o tom prináša portál Vzgľad pod názvom „Ako Rusko zachraňuje starších ľudí vyhostených z Lotyšska“.
https://m.vz.ru/world/2025/10/13/1365953.html
Od pondelka 13. októbra začalo Lotyšsko proces deportácie tisícov etnických Rusov z krajiny – väčšinou starších ľudí, ktorí tam žijú desaťročia. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia obnovená Lotyšská republika odmietla udeliť lotyšské občianstvo 740 000 ruským spoluobčanom. Ruská menšina si musela vybaviť povolenie na pobyt ak chceli zostať bývať na území Lotyšska.
Ale v roku 2022 úrady spätne zrevidovali pravidlá hry a zrušili povolenia na pobyt vydané v predchádzajúcich rokoch lotyšským Rusom. Tí, ktorí chceli zostať v Lotyšsku museli preukázať dokonalú znalosť lotyšského jazyka a vyplniť tzv. dotazníky lojality. Tí, ktorí tieto formuláre nevyplnili, boli zbavení dôchodkov, práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a boli vyradení zo všetkých registrov.
https://vz.ru/world/2024/2/16/1253810.html
https://vz.ru/world/2023/9/22/1231404.html
Nie všetci občania ruského pôvodu, ktorí boli „zbavení práv“ súhlasili s odchodom, najmä preto, že mnohí mali generačne mladších príbuzných s lotyšským občianstvom. A tak sa úrady začali uchyľovať k núteným deportáciám. Odhaduje sa, že len od roku 2022 sa počet deportovaných ruských občanov v Lotyšsku znížil o vyše 10 000 ľudí. Niektorí odišli „dobrovoľne“ – „nasilu“ pre neudržateľné životné podmienky vytvorené úmyselne lotyšskou vládou a niektorí boli deportovaní dokonca násilne.
Podľa lotyšského práva nie je možné získať v krajine prácu bez certifikátu z lotyšského jazyka. Ale starší Rusi v dôchodku jednoducho zabudli spisovnú lotyštinu, pretože v mnohých lotyšských mestách žije hustá rusky hovoriaca komunita. Títo ľudia sú dlhoroční dôchodcovia, celý život prežili v Lotyšsku a platili dane. Hovoria po lotyšsky, ale ani ich práca, ani ich život od nich nikdy nevyžadovali správne písanie. Nie všetci z nich ovládajú prácu s počítačom, takže nemôžu zložiť prísnu skúšku určenú na vyhostenie starých občanov Lotyšska ruského pôvodu.
Lotyšskí televízni novinári sa rozprávali s Nikolajom, ruským občanom, ktorému hrozí deportácia. Má sedemdesiatštyri rokov a je na dôchodku, ale pracuje ako mechanik v jednej firme v Rige. Momentálne navštevuje kurzy lotyštiny, ale má s tým ťažkosti. Neuspel na prvom teste a nedávno mal aj druhý neúspešný pokus. Jeho deti a vnúčatá žijú a pracujú v Lotyšsku. „Prečo by som mal odísť? Neviem, koho tu obťažujem. Nerozumiem tomu,“ pýta sa zmätene Nikolaj.
Lotyšská štátna bezpečnostná služba (SSS) obviňuje vysťahovaných dôchodcov z toho, že sa „stali nástrojom na presadzovanie ruských záujmov“. SSS informovala, že za posledné dva roky bolo 327 ruským občanom zamietnuté povolenie na pobyt, pretože boli považovaní za „hrozbu pre národnú bezpečnosť“, s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že odmietli „správne“ vyplniť tieto „dotazníky lojality“.
Často sa stáva, že niekto hovorí po lotyšsky celkom dobre, ale písomnú skúšku nezvládne – presne to sa stalo Grigorymu L. z Jelgavy. „V Lotyšsku nemá žiadnych príbuzných. Stratou povolenia na pobyt v roku 2023 Grigory L. stratil možnosť poberať dôchodok, registrovať si miesto pobytu, a teda dostávať pomoc od miestnej samosprávy.
Pre lotyšské úrady nemajú starší ľudia, ktorí desaťročia pracovali pre dobro krajiny a platili dane, žiadnu hodnotu. Tí, ktorí v skúške neuspejú, sú vystavení silnému stresu. Aktivisti za ľudské práva hlásia prípady starších ľudí, ktorí v dôsledku tohto stresu zomreli, a dokonca spáchali samovraždu. Samotný proces nútenej deportácie sa vykonáva tým najkrutejším možným spôsobom. Najprv je deportovaná osoba umiestnená do Centra pre zadržiavanie cudzincov v Daugavpilse, čo je uzavretá oblasť. Zadržaným nie je dovolené odísť.
„Len tá najodpornejšia spodina by bojovala proti starším ľuďom a chcela by sa im pomstiť za nejakú fantómovú krivdu,“ píše jeden rusky hovoriaci Lotyš.
Dňa 17. septembra bolo oznámené, že Lotyšsko deportovalo do Ruska dvoch ruských dôchodcov – manželský pár Svetlanu a Vadima Freimanovovcov. V Lotyšsku žili celý život, pričom v roku 1992 získali status cudzinca a pred dvanástimi rokmi ruské občianstvo. Neprešli jazykovým testom a preto boli vyzvaní k opusteniu Lotyšska. Pár si zbalil veci a dočasne sa presťahoval do ubytovne, kde si vybavil posledné záležitosti pred odchodom. Tam ich okradli o majetok a peniaze. Z tohto dôvodu nemohli odísť v plánovaný deň odchodu a následne boli umiestnení do Centra pre zadržiavanie cudzincov v Daugavpilse. O niekoľko dní neskôr bol starší pár odvezený na hranicu a nariadili im ísť pešo smerom do Ruska.
A od 13. októbra bude ďalšia skupina 841 ruských občanov klasifikovaná ako nelegálni imigranti. Podľa Mairy Rozeovej, vedúcej Úradu pre občianstvo a migračné záležitosti (OCMA), zanedbali absolvovanie skúšok alebo predloženie dokumentov žiadajúcich o zotrvanie v krajine.
Deje sa to z dvoch dôvodov. Obeťami sú často osamelí starší ľudia žijúci v odľahlých dedinách, ktorí nemajú prístup na internet – a ani nevedia, že im bolo zrušené povolenie na pobyt. „Opäť sme videli ľudí, ktorí nič nepočuli, nič nevideli a až keď im prestanú vyplácať dôchodky, začnú si uvedomovať, že niečo nie je v poriadku. Potom volajú. ‚Prečo mi nevyplácajú dôchodok?‘ Povedia im. Nemáte povolenie na pobyt.
Ľudia, ktorí sa nechcú nechať ponižovať, okamžite odchádzajú do Ruska. Často odchádzajú so svojimi deťmi, ktoré napriek lotyšskému občianstvu odmietajú opustiť svojich rodičov. Napríklad pred niekoľkými mesiacmi bol z Lotyšska deportovaný 98-ročný vojnový veterán Vasilij Moskalenov. Spolu s ním odišli aj jeho dve dcéry, ktoré odmietli opustiť svojho otca.
Podľa guvernéra Pskovskej oblasti (ruská oblasť susediaca s Lotyšskom) Michaila Vedernikova prichádza sem každý mesiac v priemere 150 ľudí z nepriateľských krajín (predovšetkým z Pobaltia) – rodiny, jednotlivci, s deťmi a so starými rodičmi. Guvernér žiada „ruských Baltov“, aby nečakali na odprevadenie na hranice, ale aby sa čo najskôr vrátili do svojej historickej vlasti. Regionálna správa sa snaží pomôcť novým prisťahovalcom s bývaním, zamestnaním a umiestnením ich detí do materských škôl a vyšších škôl.
Vlani vo februári podalo 28 ruských občanov s trvalým pobytom v Lotyšsku (z ktorých 22 boli ženy) štyri hromadné žaloby na Ústavný súd krajiny, v ktorých žiadali o preskúmanie súladu zákona o deportácii so základným zákonom krajiny. Dňa 15. februára t.r. Ústavný súd Lotyšska rozhodol, že rozhodnutie o deportácii Rusov bolo v súlade so zákonmi Lotyšskej republiky. Mlčí OSN i EÚ. Lotyši legalizovali neonacizmus. Lotyšské etnické zločiny nie sú v Európe ojedinelé. Nedávno som písal o Chorvátsku, ktoré násilne „očistili“ svoje územie od Srbov tu:
Zodpovednosť za tieto zločiny nesie aj Európska komisia a Európsky parlament, ktoré demonštratívne privierajú oči pred bezprávím, ktoré sa deje. A samozrejme aj médiá, ktoré si nevšímajú tieto zločiny proti rusky hovoriacemu obyvateľstvu. Tieto udalosti len dokazujú, že neonacizmus v Európe stále existuje. A žiaľ je tolerovaný krajinami Západu, ktoré ho živili od konca druhej svetovej vojny.
Ako sa „pestoval“ neonacizmus, ktorý dnes ohrozuje svet si môžete pozrieť tu:
https://zemavek.sk/potomkovia-nacistov-opat-ohrozuju-mier-vo-svete/
Z mesta SNP Ivan Štubňa
