Ilustračný obrázok: flickr
V dnešných pohnutých časoch, keď nie sme schopní riešiť a vyriešiť všetky problémy, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán ako lavíny /v zime/ alebo hurikány /v lete/ hľadáme vinníkov našich problémov.
Jeden poukáže na 1 % tých najbohatších, ktorí v mene lásky, demokracie a slobody pľundrujú, kde sa im zachce. Druhý vypichne nenormálne vykorisťovanie toho ktorého podnikateľa v tej ktorej časti sveta, Slovenska. Tretí poukáže na to alebo ono náboženstvo a jeho nasledovateľov, ktoré je akože príčinou všetkého zla na tomto svete. Štvrtý už hotuje pušku, v tom lepšom prípade, na tú či onú rasu ako na príčinu marazmu na svete. Piaty ešte vždy hľadá príčiny v nejakom izme, ktorý tu bol pred niekoľkými desaťročiami a jeho predstavitelia alebo podporovatelia či nositelia buď už dávno pomreli alebo sa úspešne pretransformovali /aké to krásne a súčasné slovo/ do nových štruktúr, do tých, ktoré majú dneska navrch a pritom nezabudnú skoro vždy pripomenúť, ako im bolo za toho predchádzajúceho izmu zle, ako boli prenasledovaní atp. Šiesti, tí ktorí sa úspešne pretransformovali, prichádzajú na to, že sa musí niečo zmeniť skoro až vtedy, keď ich vlastní príbuzní okúsili tú „slasť“ dnešného izmu. Všetci hľadajú príčinu a hlavne nositeľa tohto marazmu. Nikto sa doposiaľ neprihlásil a nezobral na seba tú zodpovednosť za všetko to príkorie, ktoré musí väčšina podstupovať.
A ja po premietnutí si všetkých tých ponôs, posudkov, správ, článkov, rôznych relácií, dokumentov od tých našich i cudzích mediálnych autorít a aktivistov tiež zo svojich nielen domácich skúsenosti som dospel k názoru, že príčinou tohto všetkého som ja. Aj ja. Nie niekto anonymný. Priznávam sa. Ja som príčinou mnohých problémov, ktoré kvária našu spoločnosť.
Rád by som sa za to ospravedlnil. V prvom rade svojim deťom. Za to, že po mne zdedili gény, ktoré ich nepredurčili k tomu, aby sa úspešne so širokými lakťami vedeli prebíjať v dnešnom svete. Usilovnosť, vedomosti, priamosť sa predsa v dnešnom svete nenosí. Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na svoju manželku. Aj jej sa musím ospravedlniť za to, že značnú časť nášho spolužitia som bol pracovne odcestovaný v ďalekej i „blízkej cudzine“. Rád by som sa ospravedlnil všetkým pravým i ľavým Blavákom-prešporákom, že im ja, inžinier, beriem prácu robotníka v našom pomaly dodýchavajúcom „motore“ ekonomiky, samozrejme, dýcham ten istý smogový vzduch, pijem tú istú chlórovanú vodu, kupujem podobné genomodifikované potraviny, obdivujem tie „skvosty“ našej mladice na Dunaji, ako sú Hlavná železničná stanica, štadión Slovana na Tehelnom poli, rozpadajúci sa Starý most, ešte stojaci PKO na brehu Dunaja, množstvo starých ošarpaných, popísaných a pomaľovaných budov v Starom i Novom meste. Ospravedlňujem sa za tu nepokosenú trávu a burinu i kriaky pri cestách a, samozrejme, nespočetné výtlky. Za to všetko môžeme my, východniari. Prišli sme vás VYŽRAŤ. Prepáčte, určite by ste sa bez nás zaobišli. Tisíce odborníkov, umelcov, športovcov sú Bratislave na obtiaž. My ostatní sme sem prišli z rozkoše, lebo po nežnej, ktorú ste nám úspešne vystáli na Námestí SNP sme akosi z večera do rána na východe stratili stovky firiem i poľnohospodárskych podnikov, ktoré nám dávali živobytie bez toho, aby sme ako naši pradedovia museli za prácou cestovať za Veľkú mláku, do cudziny /i tej Bratislavy/. Ospravedlňujem sa i za sovky starostov, riaditeľov, podnikateľov, ktorí sem z krajného východu nosia na rôzne ministerstvá „všimné“, aby mohli aspoň čo to zlepšiť pre svojich spoluobčanov.
Ospravedlňujem sa ministerstvu obrany, vnútra i financií, že najviac vojakov, policajtov i colníkov je z toho „prekliateho“ východu. Ospravedlňujem sa i ministerstvu práce a rodiny, že najväčšiu oštaru majú naspäť s tými východniarmi. Ospravedlnenie si zaslúži i naše ministerstvo zahraničia, že úspešne odložilo bývalých popredných ľavičiarov na teplé miesta a už skoro nemá kto poukazovať na neprávosti, ktoré sa u nás i v cudzine dejú. Veď po Moskve má teraz pravdu Brusel a hlavne Washington. A v Sýrii sa bojuje proti diktátorovi zbraňami NATO v rukách al-Kaidy, tej, ktorá vraj dala zrútiť Američanom dva 110 poschodové vežiaky aj s osadenstvom, pričom spadli za desať sekúnd. Akoby boli postavené z blata. Mimochodom mesiac pred tou udalosťou som na južnej veži bol.
Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí nenávidia našich neprispôsobivých spoluobčanov. Zistil som totiž, že tých bielych neprispôsobivých, čo v skutočnosti vyžierajú Slovensko, je omnoho viac a škodia v pomere 100 : 1.
Ospravedlňujem sa všetkým politikom na miestnej i celoslovenskej úrovni, že ich otravujem svojimi problémami. Veď oni sú neustále zaneprázdnení tým, aby nám všetkým zvyšovali našu životnú úroveň a udržali istoty. A hlavne tlak. Len pred voľbami si vedia nájsť čas, aby zistili, kto ich to vlastne volí /čo za voly/ a zájdu si aj na ten „východ“. Nasľubujú a odídu. Správajú sa podľa príslovia platného všade. U nás sa povie: „Ľepši obecany, jak prežity.“ Tak sa môžeme každé štyri roky tešiť. Občas častejšie.
Takže to zhrniem. Ja a tisíce mne podobných sme vinní za to, že dovolíme aby našu spoločnosť rozdeľovali podľa príslušnosti k náboženstvu, rase, pôvodu, veku, bydliska, povolania a na základe toho rozoštvávali proti sebe, lebo ako hovorili už starí Rimania: Rozdeľuj a panuj. Ľahšie sa ovláda a vládne hlúpym, slabým a nejednotným, ľuďom nevediacim riešiť problémy, ktoré prináša život. A ak svojich zástupcov v zákonodarnej a výkonnej moci nekontrolujeme my zdola, ktorí sme im dali moc, riadia ich potom tí, ktorí si ich kúpia.
Ladislav Hvižďák
Pôvodne vyšlo: https://noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/Kto_je_vinny (27. 5. 2013)