
Večerné správy nás nenechávajú ani jediný deň bz znepokojenia. Ak sa nič iné nenájde, je tu večná téma ohrozenia klimatickou krízou. Ja však osobne problematiku klimatických zmien vnímam ako globálny problém ľudstva. Čítal som, že Trumpova administratíva už odstraňuje zmienky o klimatickej kríze a zrejme bude tento problém odsúvať na vedľajšiu koľaj.
V dnešnom informačnom chaose je náročné zaujať fundované stanovisko ku komplexným problémom ako je zmena klímy. Osobne som za profesionalizmus a preto som poprosil o stanovisko odborníka z oblasti environmentálnej fyziky, z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie.
Áno, za milióny rokov vývoja Zeme sa klíma menila, striedali sa doby ľadové a medziľadové, aj zlozenie atmosféry pred miliardami rokov bolo iné. Zem a život na nej sa tomu prispôsoboval, niektoré druhy vyhynuli, iné sa prispôsobili.
Ale v poslednej dobe histórie ľudstva, rádovo 10-tisice rokov, čo v porovnaní s geologickým časom vývoja Zeme je len zanedbateľným zlomkom, k najrýchlejšej zmene klímy dochádza práve teraz za posledných 150 rokov.
Dominantným faktorom je zvyšovanie koncentrácie CO2 v atmosfére v dôsledku spaľovania fosilných palív v priemysle, doprave, energetike, domácnostiach. Rast CO2 je exponenciálny a na dlhodobej časovej škále vývoja Zeme extrémne rýchly, s tým ide aj extrémne rýchly nárast globálnej teploty v dôsledku silnejúceho skleníkového efektu. Pri súčasnom trende do konca tohoto storočia narastie priemerná teplota o 4 stupne, už teraz je to o 1,5-2 st.
Toto narušenie rovnováhy má už teraz za následok extrémy počasia a meniace sa klimatické pomery skoro všade na svete. Do konca storočia sa zdvihne hladina morí o minimálne 0.8 m v dôsledku topenia ľadovcov, zmenia sa morské prúdy, zintenzívnia niekde suchá a horúce vlny, inde dažde a záplavy. A áno, za toto všetko je zodpovedný zdanlivo neškodný CO2 a ďalšie skleníkové plyny.
Čiže znižovanie používania fosílných palív a efektívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutnosťou, aby sa aspoň trochu zmiernila silnejúca klimatická zmena. Samozrejme to neznamená len bezhlavú elektromobilitu, ale výskum, vývoj a využívanie CO najefektívnejších obnoviteľných zdrojov energie a hospodárne nakladanie s existujúcou energiou (teplom, svetlom a pod.). Elektromobilita, ak sa zakladá na OZE a jadrovej energetike, je rozhodne udržateľnejšia ako spaľovacie motory.
Toľko stručne kvalifikované stanovisko profesora environmentálnej fyziky.
Myslím, že by sme sa mali zaoberať aj problémami, ktoré majú veľmi dlhodobé cykly, nielen od volieb do volieb, od daňového priznania po daňové priznanie, či len od výplaty k výplate. A mali by sme si dávať pozor, aby všetko za nás neriešili len politici.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Nuž, chápem, odborník z katedry je nútený publikovať, a to tak, aby jeho text boli odborné časopisy ochotné publikovať, takže ťažko sa dá očakávať, že nám povie niečo iné, ako čo sme už veľakrát počuli.
Súhlasím však so záverom Dušana Piršela, že ide o veľmi dlhodobý proces, ktorý prebieha nie kratšie ako od začiatku priemyselnej revolúcie, teda viac ako 200 rokov. Vari si myslíme, že takýto dlhodobý proces sa dá zvrátiť nejakým krátkodobým, dokonca čiastkovým, riešením?
Pri mnohých odborných stanoviskách na túto tému mi chýba celostný prístup. Napríklad hovoria len o CO2 produkovanom ľudskou činnosťou, ale veľmi zriedka sa stretávam s tým, že sa ľudská činnosť dáva do pomeru s prirodzenými cyklami prírody, ako na obrázku nižšie.

Ľudskou činnosťou produkovaný CO2 predstavuje sotva viac ako 7 % z celkového prírodného kolobehu. Okrem toho asi 20 % z toho (changing land use) pripadá na odlesňovanie a rušenie vegetáciou porastených plôch, teda znižovaním kapacity prirodzenej absorpcie CO2 z ovzdušia. Totiž CO2, ako najväčší strašiak, by sa dal veľmi jednoducho absorbovať späť do prírody, keby sme tomu všemožne neprekážali, napríklad stavaním fotovoltaických plantáží na liptovských pastvinách.
A práve preto sa treba zamýšľať, akým spôsobom vrátime prírodné cykly do rovnováhy, najmä obmedzením zbytočného plytvania, ktoré nerobí nič užitočné, len doslova „zasiera“ planétu. Napríklad výbuch Nord Streamu. Počas neho uniklo do ovzdušia viac skleníkových plynov, ako prejazdia všetky osobné autá v Európe za rok. A počuli sme kričať nejakých ekológov? Počuli sme ich kričať, že nezmyselné zničenie a následné obnovovanie aglomerácie v Gaze uvoľní do ovzdušia desaťtisíce ton CO2 z výroby cementu?
Počuli sme ich kričať, že „zbrane pre Ukrajinu“ znamenajú neodmerateľné škody na životnom prostredí?